Plavba k ľadovcu Aialik

Po vyplavení z prístavu z mesta Seward sa po hodine cesty dostaneme k mysu Aialik a prvýkrát sa pozrieme aj do samotného zálivu. Zátoka je dlhá 35 kilometrov od mysu až k začiatku zálivu. Obklopujú ho horské vrcholy vynárajúce sa zo snehových a ľadovcových polí, ako napr. jedno z najväčších - Hardingovo ľadovcové pole.

Zátoku Aialik využívali domorodci Unegkurmiut a neskôr ruskí obchodníci s kožušinami od roku 1400 a s najväčšou pravdepodobnosťou už dávno predtým. Mnohé z lokalít boli sezóne, ale existuje však niekoľko lokalít, ktoré mohli byť trvalé. Žiaľ, v minulosti zemetrasenia spôsobili, že pobrežie kleslo pod hladinu mora a zanechalo mnoho archeologických lokalít pochovaných v hlbinách oceánu.

V samotnom zálive je niekoľko ľadovcov. Sú tvorené snehom, ktorý sa rok čo rok hromadí, vytvára vrstvy a prechádza procesom známym ako firnifikácia, kedy sa sneh mení na ľad. Váha a tlak novo napadnutého snehu vytláča vzduch a postupne sa mení na ľadovec. Pôsobením gravitácie z ľadovcového poľa začne ,,stekať“ väčšinou údolím tzv. ľadovcový jazyk alebo splaz.

Ľadovec je vlastne pohyblivá „rieka ľadu“, ktorá neustále tečie - môže buď postupovať alebo ustupovať. Ak ľadovec postupuje, hromadí sa oveľa rýchlejšie, než sa dokáže roztopiť. Ak naopak ľadovec ustupuje znamená to, že sa topí oveľa rýchlejšie, než sa dokáže nahromadiť.

V zátoke Aialik je viacero typov ľadovcov, ale najtypickejšie sú ľadovce s prílivovou vodou - Holgate, Aialik. Aby sa tieto ľadovce považovali za „prílivové“, musia končiť v oceáne. Tieto ľadovce sú typické odlamovaním krýh do oceánu. Na plavbe zátokou v Národnom parku Kenai Fjords si toto krásne prírodné divadlo vychutnávame priamo z lode počas nášho BUBO zájazdu Aljaška - Veľký okruh.