Z Cookových ostrovov do Francúzskej Polynézie Príbehy z ostrova Moorea

Vypocitavanie rajov na zemi sa nam nejak vymklo spod kontroly. Ked sme sa tesili z plazi Aitutaki, snorchlovali v pacifiku so vsetkymi rybickami a skumali koraly, mali sme pocit ze uz nic lepsie nemoze byt. Ale potom sme sa z Cookovych ostrovov dostali do Francuzskej Polynezie. Let z Papeete na ostrov Moorea trval 7 minut( to vieme na stopro,stopovali sme to), ovesani vonavymi tahitskymi kvetmi sme zacali spoznavat dalsiu krajinu na nasej ceste okolo celeho sveta. Skrateny nazov pre francuzsku polyneziu Tahiti je velmi nepresny, pomenovava len jeden hlavny ostrov zo vsetkych 118 na uzasne obrovskej ploche Pacifiku. Polynezia je znama ciernymi perlami, v obchode sme stravili cez dve hodiny, dokonca aj chlapi sa statocne drzali a hrabkali sa v miskach s malymi roznofarebnymi gulickami, ktorych hodnota je az neuveritelna. Zalozili sme motorovy gang, pozicali sme si auta a spravili sme si okruh celym ostrovom. Doteraz sme soferovali na lavej strane, a tu v odlahlej casti Francuzska sme sa zrazu plasili v zatackach,ze nam ide auto v protismere…vysplhali sme sa az na Belvedere, z ktoreho sme videli cely vulkanicky ostrov ako na dlani, aj s dvoma hlavnymi zatokami Oponuhu a Cook`s, v tesnom zastupe za sebou (kvoli nepriatelskym kmenom) sme si presli stare chodnicky dzungle okolo povodnych marae, kde sa po prvych osidleniach ostrova vykonavali ritualne obety. V tento den bolo tak genialne teplo, ze sme si spravili odbocku a isli vyskusat co s nami spravi par poharikov miestnych likerov na slnku. Recept aj na doma: biely rum z ostrova moorea, cerstva stava z manga zmiesana s ananasovou, sadnite si na murik na priame slnko okolo obeda a cakajte. Skvele! Jedna hlavna cesta okolo ostrova ma cca 60 km, co sme mali hned zmaknute a ani nebolo dost casu a uz nas cakal nas kapitan Harold (pridajte si prosim francuzsku vyslovnost a vynechajte “h”), naskakali sme do svojej privatnej lodicky a cakali co bude. Rozhodli sme sa totiz vyskusat nieco neobvykle, ist krmit raje a zraloky. Vplavali sme do pokojnej zatoky, do plytkych vod, prva prisla Julia (aaaano, domaci ich poznaju po mene, Romeo podla slov kapitana sedel doma). Oni su ale potvorky, k nasmu malemu kruzku prichadzali zozadu, cim pomerne desili vsetky zeny, ked sa im velmi elegantne obtreli o clenky a az potom sa nechali hladkat. Nasa plytcina bola len kusok od hlbsieho mora, prave odtial prisli reef sharks, vraj bezpecne pobrezne zraloky. Opytajte sa hocikoho z nas, bolo nam srdecne jedno co tvrdi kapitan, pohlad na zraloka ako plava priamo k vam nezostane nikdy bez adekvatneho zvukoveho doprovodu ako “jeeeziiiiin”, “teeeeda”, “pozri pozri hen aha!” V ten vecer sme sa vsetci stretli v bare na plaza,kazdy nejaky farebny drink a rozoberali sme co vsetko sme uz videli. Nechcela som do nich rypat, lebo este nevideli Bora Bora. Na druhy den sme sa rozdelili a Tomas s Mari zostali potapat na Moorei,uz pisali, videli velkeho lemon sharka, dvojmetrovu barracudu a rozkosnu korytnacku (pisem doslovny preklad ich sms v anglictine, verim ze sa k tomu vyjadria obsirnejsie ked ich dnes uvidime).My sme sa zatial vsetci natlacili na lavu stranu lietadla (lebo my vieme kde treba sediet ked chcete vidiet najkrajsie atoly-zvysok lietadla aj zavidel) a preleteli na Bora Bora. Katamaranom z letiska(vsetci hore na palube, uzasne farby okolo),drevenym busom na hotel a okamzite do tyrkysovej laguny. Bungalovy mame hned pri plazi, skocili sme na pivko a na mango dzus a pekny vecer sa mohol zacat. Vecera v Bloody Mary’s najvychytenejsej restauracii na ostrove, alebo ovocne misy v miestnej krcmicke…Hawaiki Nui Va`a vam asi nic nehovori,my sme vsak vsetkych ucastnikov najvacsej sportovej akcie Francuzskej Polynezie vitali v cieli. 6-clenne timy zo vsetkych ostrovov vyrazili na svojich kanoe (va`a) z Huahine, okolo Raiatea a pripadlovali az sem, trva im to tri dni! Je z toho celonarodna oslava a plaz teraz zije koncertom miestnej reagge kapely. Sedim na terase bungalovu,pozeram na more a nechce sa mi verit, ze sa s touto skvelou partickou o chvilu rozlucim, nasa cesta okolo sveta 2008 sa blizi ku koncu…