Zážitky z ostrova Moorea Polynézia v krvi

Na ostrove Moorea sme navštívili dedinu Tiki, reálna dedina, kde žije zopár desiatok ľudí, ktorí okrem každodenných povinnosti ešte plnia funkcie: tanečník, čašník, sprievodca, dekoratér, predvadzac parea, podla všetkého aj kuchár a učiteľ tanca...samostatná dedinka, ktorú založil jeden chlapík Olivier s veľkým snom a teraz si ho plní, splnil ho tak trosku aj nám, pretože vidieť 60 členný súbor bojovníkov a krásnych žien, ktorí sa všetci hýbali nenapodobiteľným spôsobom (skúšali sme, je to na videu a na fotkách, ideálna zábava na zimný večer) je niečo extra aj v Polynézii. Na Moorei sa vyrábajú najlepšie džúsy z manga a z ananásu, okrem toho aj likéry z kokosu, kakaa a originál Tahiti drink je skvelyyy na plaz. V zložení nájdete ovocie a bližšie nešpecifikovaný alkohol, heh. No a okrem pitia sme sa prešli po starých marae, zistili ako rastu ananásy, papaje, manga, chlebovníky , taro, kokosy, ako lieci ovocie noni, ktora vanilka vonia najkrajšie, a za ktorým uchom môžu nosiť kvety tiare slobodne ženy(poľnohospodárska exkurzia...) Náš miestny šofér nám rozprával o svojej babičke, ktorá bola liečiteľkou v dedine, chodili k nej všetci, od zlomenín až po pôrody. Náš šofér je skvelý futbalista, hravá každý víkend. Raz si zlomil kľúčnu kosť a lekár mu po röntgene povedal, že bude par týždňov ležať zaviazaný. No to určite, vykašľal sa na doktora a išiel k babke. Ta ho ponorila na tri dni do horúcej vody, cítil pálenie po celom tele, ale cítil, že sa mu niečo deje okolo kľúčnej kosti. O tri dni ho pustila, že je zdravý. Šiel k doktorovi na rontgen a ten len vravel: „zázrak“ a cez víkend už znova hral futbal...Cela rodina sú katolíci, ale toto nemá s vierou nič spolocne,to sú ich staré tradície a kultúra. Aj babičkina kura zabrala až po modlitbe, vždy treba aj podakovat za vyliecenie. Jedna z mala kultúr, kde tradície splynuli s cirkvou v harmonii. Prelet na Huahine nám trval 20 minút, je to asi 150 km od Tahiti. Huahine je tichší ostrov, rajská zahrada, divoke zatoky, biele plaze, dokopy cca 5000 obyvatelov na dvoch ostrovoch,ak ste o nom nikdy nepočuli, nič sa nedeje, rozhodne to nie je ziadna typická destinacia a prave to je na Huahine to najuzasnejsie a prave preto sem BUBO chodi. Okolo našich bungalovov ani nohy, najbližší „zelovoc“ (dedusko v budke) a krčmička asi 10 min chôdze. Marian sa siel potapat, tak sme videli blazniace sa delfiny, mlade robili vyvrtky vo vzduchu. Dolu v hĺbke 20 metrov našli barracudy, žraloky, clownfish (hlada sa Nemo) a hlavne take silne prúdy, že doslova liezli po dne a prúď im takmer strhával masky.Stalo to za to, v meste sme nakúpili cerstve ovocie od domacich a poobede sme robili piknik na pláži. Zdvihol sa vietor a o koralovú bariéru trieskali obrovské vlny, byt surfer tak tam teda neleziem. No a na druhy deň sme takmer všetci nasadli do kanoe a ciel bola práve bariera. Padlovali sme ako divi, niektori sa otocili trosicku skor (ja, som si uz ruky necitila!) ale zvyšok je riadne vytrenovany, klobuk dolu. Dve hodiny na priamom slnku,opalene mame chodidla,kolena, stehna, plecia , lica a celo. V Polynezii dostanete na privitanie nahrdelnik z kvetov tiare a na rozlucku snuru z malickych musliciek, aby ste vratili. Ovesani sme sa dostavili na dalsie mini letisko. Ked George vola letisko na Rarotonge „batola“, toto su potom CO? Dalsi let, dalsich 10 minut vo vzduchu, len 50 km na severozapad a sme na Raiatea, mozno ho poznate skor pod menom Hawai’i Nui, miesto odkial pochadzaju vsetci Polynezania (uz po prichode z Azie cez Guineu, cez Fiji –komplikovane???) a s ktorym spajaju svoj povod aj Maori na Cookovych ostrovoch a na Zelande. Najposvatnejsi ostrov s najvacsou marae polynezie Taputapuatea (tapu = posvatne, zakazane), kde sa rozvijala a formovala cela civilizacia Maohi, najdolezitejsie kulturne, nabozenske a politicke centrum. Sem podla legiend putuju duse Polynezanov po smrti. Kazde marae na ostatnych ostrovoch ma aspon jeden kamienok prave odtialto. Raiatea sa deli o lagunu s ostrovom Taha’a na severe, okolo hlavnych ostrovov su rozsypane male motu ako perlicky. Ooooh,ked spominam perlicky, baby sa tu postupne menia na znalkyne farieb, odtienov, tried, velkosti, , tvarov, sposobov spracovania a hlavne cien tychto drobnych guliciek (niektore uz teda nie su drobne, mame v zbierke cerstvy ulovok s 14,5mm priemerom). No ale spat k ostrovu. Historia ostrovov je poznacena nepokojmi. Najprv miestnymi nezhodami, ked boli ostrovy koncom 18st. dobyte kmenmi z Bora Bora, neskor snaha vladnucej rodiny Pomare ovladnut cele Spolocenske ostrovy a nakoniec zufaly pokus premoct Francuzov a guvernera Lacascade a zachovat si samostatnost. Vsetko co chceme vidiet nas este len caka, dnes sme sa rozhodli lezat na terasach nasich bungalovov priamo nad vodou, jest cerstve papaje a nerobit NIC. Uz ma strasili, ze zasa pojdeme niekam na utes na kanoe, asi ma porazi, ja ich pockam pri bazene s miestnou specialitou (ladovo vychladene cervene vino, haha, chlapi vinari sa chytaju za hlavu). Dalsia zastavka je nadherna neopakovatelna a gycova Bora Bora, ak sa neozveme, ziadny strach, urcite sa len niekde valame na bielom piesku v tyrkysovej lagune...