Na ostrove Moorea sme navstivili dedinu Tiki, realna dedina, kde zije zopar desiatok ludi, ktori okrem kazdodennych povinnosti este plnia funkcie: tanecnik, casnik, sprievodca, dekorater, predvadzac parea, podla vsetkeho aj kuchar a ucitel tanca...samostatna dedinka, ktoru zalozil jeden chlapik Olivier s velkym snom a teraz si ho plni, splnil ho tak trosku aj nam, pretoze vidiet 60 clenny subor bojovnikov a krasnych zien, ktori sa vsetci hybali nenapodobitelnym sposobom (skusali sme, je to na videu a na fotkach, idealna zabava na zimny vecer) je nieco extra aj v polynezii. Na Moorei sa vyrabaju najlepsie dzusy z manga a z ananasu, okrem toho aj likery z kokosu, kakaa a original Tahiti drink je skvelyyy na plaz. V zlozeni najdete ovocie a blizsie nespecifikovany alkohol, heh. No a okrem pitia sme sa presli po starych marae, zistili ako rastu ananasy, papaje, manga, chlebovniky , taro, kokosy, ako lieci ovocie noni, ktora vanilka vonia najkrajsie, a za ktorym uchom mozu nosit kvety tiare slobodne zeny(polnohospodarska exkurzia...) Nas miestny sofer nam rozpraval o svojej babicke, ktora bola liecitelkou v dedine, chodili k nej vsetci, od zlomenin az po porody. Nas sofer je skvely futbalista, hrava kazdy vikend. Raz si zlomil klucnu kost a lekar mu po rontgene povedal, ze bude par tyzdnov lezat zaviazany. No to urcite, vykaslal sa na doktora a isiel k babke. Ta ho ponorila na tri dni do horucej vody, citil palenie po celom tele, ale citil, ze sa mu nieco deje okolo klucnej kosti. O tri dni ho pustila, ze je zdravy. Siel k doktorovi na rontgen a ten len vravel: „zazrak“ a cez vikend uz znova hral futbal...Cela rodina su katolici, ale toto nema s vierou nic spolocne,to su ich stare tradicie a kultura. Aj babickina kura zabrala az po modlitbe, vzdy treba aj podakovat za vyliecenie. Jedna z mala kultur, kde tradicie splynuli s cirkvou v harmonii. Prelet na Huahine nam trval 20 minut, je to asi 150 km od Tahiti. Huahine je tichsi ostrov, rajska zahrada, divoke zatoky, biele plaze, dokopy cca 5000 obyvatelov na dvoch ostrovoch,ak ste o nom nikdy nepoculi, nic sa nedeje, rozhodne to nie je ziadna typicka destinacia a prave to je na Huahine to najuzasnejsie a prave preto sem BUBO chodi. Okolo nasich bungalovov ani nohy, najblizsi „zelovoc“ (dedusko v budke) a krcmicka asi 10 min chodze. Marian sa siel potapat, tak sme videli blazniace sa delfiny, mlade robili vyvrtky vo vzduchu. Dolu v hlbke 20 metrov nasli barracudy, zraloky, clownfish (hlada sa Nemo) a hlavne take silne prudy, ze doslova liezli po dne a prud im takmer strhaval masky.Stalo to za to, v meste sme nakupili cerstve ovocie od domacich a poobede sme robili piknik na plazi. Zdvihol sa vietor a o koralovu barieru trieskali obrovske vlny, byt surfer tak tam teda neleziem. No a na druhy den sme takmer vsetci nasadli do kanoe a ciel bola prave bariera. Padlovali sme ako divi, niektori sa otocili trosicku skor (ja, som si uz ruky necitila!) ale zvysok je riadne vytrenovany, klobuk dolu. Dve hodiny na priamom slnku,opalene mame chodidla,kolena, stehna, plecia , lica a celo. V Polynezii dostanete na privitanie nahrdelnik z kvetov tiare a na rozlucku snuru z malickych musliciek, aby ste vratili. Ovesani sme sa dostavili na dalsie mini letisko. Ked George vola letisko na Rarotonge „batola“, toto su potom CO? Dalsi let, dalsich 10 minut vo vzduchu, len 50 km na severozapad a sme na Raiatea, mozno ho poznate skor pod menom Hawai’i Nui, miesto odkial pochadzaju vsetci Polynezania (uz po prichode z Azie cez Guineu, cez Fiji –komplikovane???) a s ktorym spajaju svoj povod aj Maori na Cookovych ostrovoch a na Zelande. Najposvatnejsi ostrov s najvacsou marae polynezie Taputapuatea (tapu = posvatne, zakazane), kde sa rozvijala a formovala cela civilizacia Maohi, najdolezitejsie kulturne, nabozenske a politicke centrum. Sem podla legiend putuju duse Polynezanov po smrti. Kazde marae na ostatnych ostrovoch ma aspon jeden kamienok prave odtialto. Raiatea sa deli o lagunu s ostrovom Taha’a na severe, okolo hlavnych ostrovov su rozsypane male motu ako perlicky. Ooooh,ked spominam perlicky, baby sa tu postupne menia na znalkyne farieb, odtienov, tried, velkosti, , tvarov, sposobov spracovania a hlavne cien tychto drobnych guliciek (niektore uz teda nie su drobne, mame v zbierke cerstvy ulovok s 14,5mm priemerom). No ale spat k ostrovu. Historia ostrovov je poznacena nepokojmi. Najprv miestnymi nezhodami, ked boli ostrovy koncom 18st. dobyte kmenmi z Bora Bora, neskor snaha vladnucej rodiny Pomare ovladnut cele Spolocenske ostrovy a nakoniec zufaly pokus premoct Francuzov a guvernera Lacascade a zachovat si samostatnost. Vsetko co chceme vidiet nas este len caka, dnes sme sa rozhodli lezat na terasach nasich bungalovov priamo nad vodou, jest cerstve papaje a nerobit NIC. Uz ma strasili, ze zasa pojdeme niekam na utes na kanoe, asi ma porazi, ja ich pockam pri bazene s miestnou specialitou (ladovo vychladene cervene vino, haha, chlapi vinari sa chytaju za hlavu). Dalsia zastavka je nadherna neopakovatelna a gycova Bora Bora, ak sa neozveme, ziadny strach, urcite sa len niekde valame na bielom piesku v tyrkysovej lagune...

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Tahiti

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu