Ostrov Moorea na najkrajšej ceste okolo sveta

Hľadanie raja. Aj tak by sa dala nazvať načas Najkrajšia cesta okolo sveta. Videli a zažili sme už toho toľko, že keď si spomenieme ako sme na začiatku kráčali Parížom a sedeli na večeri v miestnej brasserie neďaleko Champs-Elyssé počas volebného večera, kedy vyhral voľby Emanuel Macron, príde nám to ako niekoľko mesiacov. Paríž nespomínam len tak náhodou, ale preto, že opäť sme sa ocitli vo francúzsky hovoriacom svete a nie hocijakom. Priamo v srdci exotickej Francúzskej Polynézie. Posedávame na ostrovčeku menom Moorea, ktoré sa stalo spoločne s Bora Bora synonymom pre raj. Z našej terasky sledujem niekoľko doparkovaných jácht a v diaľke vidno ako sa vlnobitie rozbíja o koralový útes. Všade naokolo rastú štíhle, vysoké kokosové palmy a pod domčekmi vidno aj papáju či banány. Moorea je skutočným rajom. Včera sme celý deň spoznávali tento ostrov a snáď každý z nás má dve či tri stovky fotiek. Prišli sme sem z Papeete maličkým lietadlom a desať minútovým letom z Tahiti. Loďou je to cca 25 kilometrov, ale pohľad na Moorea z výšky je skutočným skvostom. Oproti Maldivám je Moorea krásne hornatá a tak má v sebe akúsi tajomnú dušu. Ráno sú vysoké, ostré štíty prenikavo až divo zelených skál zahalené hmlou, akoby sa ešte bohovia nezobudili a cez deň sa vyčasí a kopce vysoké 800 až 1200 metrov sa predvádzajú. Zatúlali sme sa do zátoky Oponuhu aj na vyhliadku Belveder, aby sme si užili fantastický pohľad na kopec Rotui, a na to, ako od seba odtláča dve zátoky. Oponuhu a Cookovu zátoku. Práve v nej sa mal v druhej polovici 18.storočia vylodiť James Cook a videl tie isté kopce, aké vidíme teraz my. Je to krásny pocit. Ponoríme sa do hustého lesa, aby sme objavili aj pár archeologických zaujímavostí ostrova. Moorea nie je len o plážach, ale má v sebe aj kus tajomnej histórie a tak hľadíme na perfektne upravené terasy z precízne naukladaných kameňov, tzv. marae. Stáli tu dávno pred príchodom Európanov a to ako sú dnes pohltené lesom je fascinujúce. Na brehu Cookovej zátoky ochutnáme polynézske kokosy, úplne iné ako sme pili na Srí Lanke, a tak na vlastnej koži cítime ten obrovský rozdiel. Tento má silnejšiu arómu kokosu a perfektne osvieži. Na úplnom konci zátoky si spravíme obednú prestávku. Obedovať s výhľadom na slávnu zátoku, ktorú preslávil aj film Vzbura na lodi Bounty. Len s tým rozdielom, že tu budete sami a nie ako na thajskom Phi Phi, kde sa natáčal film Pláž. Cookova zátoka sa vám odvďačí keď sem prídete, podobne ako nám. Cestou na opačnú stranu ostrova stojí snáď sto krát, pretože stále je čo fotiť. Staré, storočné, francúzske kostolíky, štíhle palmy skláňajúce sa nad oceán, palmové sady, vysoké kopce, zátoky. Dokonalé orgie pre fotoaparát. Na opačnej strane ostrova leží pláž Temae, najdokonalejšia pláž ostrova. Presne tam sme sa vybrali kúpať. Predstavte si ten najkrajší gýč, tak tak nejako vyzerá Temae. Tyrkysová voda, kokosové palmy, výhľad na susedný ostrov Tahiti, kam sa v 1910 utiahol na desať mesiacov Štefánik, vodné domčeky rezortu Sofitel len podčiarknu bohémskosť celého miesta. Kde je krajšia voda? Tu, či na Maldivách? Aj tam sme pred pár dňami boli, no nevieme odpovedať. Krásne sme si tu oddýchli a večer sme ešte skočili do miestneho podniku na tradičnú tahitskú špecialitu poisson cru. Dostanete kúsky surového tuniaka namarinovaného v limetke, ktorý sa napokon zaleje kokosovým mliekom. Zvláštne to znie? Ochutnajte, uvidíte, že je to geniálne jedlo! Užívame si Polynéziu!