Podporujeme školy na Srí Lanke

Keď sa povie Pasikuda, väčšina z nás si predstaví pokojné tyrkysové more a jemný piesok na pláži na východnom pobreží Srí Lanky. Aj my sme sem prišli oddýchnuť počas nášho poznávacieho zájazdu Srí Lanka Total, no napokon sa ukázalo, že najkrajší zážitok nás nečakal pri pláži, ale niekoľko kilometrov od nášho luxusného hotela – v tamilskej škole, o ktorej by bežný turista ani netušil.

BUBO podporuje školy na Srí Lanke už dlhé roky, no tentoraz nám návštevu pôvodne vybranej tamilskej školy skomplikoval štátny sviatok. Poslíček v hoteli nás však začul a navrhol inú, neďaleko od nášho hotela, kde by nás podľa neho privítali s otvorenou náručou. Náš miestny sprievodca neváhal, zavolal riaditeľovi a o chvíľu bolo jasné, že ráno môžeme prísť. Pred cestou sme ešte stihli zájsť do malého papiernictva a nakúpiť školské potreby.

Keď sme dorazili do areálu školy, prekvapila nás skromnosť celého miesta. Jednoduché betónové triedy, zodraté lavice a nástenky ozdobené detskými výtvormi. Vo vnútri nebol ani ventilátor, nieto ešte klimatizácia. Horúčava bola ťažká a lepkavá, no deti sedeli v laviciach ukážkovo a potichu, akoby to bola tá najbežnejšia vec na svete. A vlastne aj je – učia sa v podmienkach, ktoré by sme my len ťažko znášali.

Najprv sme si podali ruky s riaditeľom a učiteľkami, a medzitým už deti zvedavo vykúkali z okien a dverí. Keď sme vstúpili do triedy, panovala tam zvedavosť. Hanblivé pohľady, tiché úškrny. Po pár minútach sa však atmosféra uvoľnila. Jedna skupinka chcela spoločnú fotografiu, ďalšie deti sa nám snažili povedať svoje mená po anglicky. V susednej triede práve dokončili test z dejepisu.

Učiteľka nás privítala s úsmevom, akoby sme tam patrili. A keď sme u najmenších detí začali rozbaľovať pastelky a gumy, na okamih sa nikto ani nepohol. A potom sa to zlomilo. Tváre sa rozžiarili, deti sa smiali od ucha k uchu a nové farbičky a zošity držali v rukách ako vzácny poklad. Na rad prišli aj slovenské cukríky a malé darčeky, ktoré doniesli naši klienti, a detská radosť bola jednoducho neopísateľná.

Riaditeľ nás potom pozval do svojej kancelárie, kde na nás čakala narodeninová hostina jednej z učiteliek. Zaspievali sme jej, a oni nás pohostili a chvíľu sme sa rozprávali o školstve. Keď sme sa lúčili, povedali, že sme prvá skupina turistov, ktorá sem kedy prišla. Aj v tropickej horúčave nás na okamih zamrazilo.

Deti v tejto škole pochádzajú z tamilských rodín v okrese Batticaloa, regióne, ktorý stále nesie hlboké jazvy po občianskej vojne. Mnohé rodiny prišli o domovy a s nimi aj o možnosť dopriať deťom vzdelanie.

Generácia učiteľov bola oslabená: niektorí zahynuli, iní odišli a ďalší prišli o roky štúdia. Dnes tak chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, najmä na angličtinu, matematiku a prírodné vedy.

Povojnová chudoba je tu prítomná každý deň. Rodičia pracujú sezónne v turizme alebo ako rybári, takže ich príjmy sú nestabilé. Školské pomôcky si nemôže dovoliť každá rodina, zošit či pastelka majú pre deti obrovskú hodnotu. Najväčšou výzvou je nedostatok technologických prostriedkov.

Angličtinu, ktorú dnes deti potrebujú viac než čokoľvek iné, nevedia kde precvičovať. Doma nemajú internet a slovníky sú skôr rarita. Aj s riaditeľom a učiteľkami sme komunikovali najmä cez nášho sprievodcu, ich angličtina postačovala len na jednoduché frázy.

Napriek všetkému cítiť v tejto škole nádej. Učitelia robia maximum, deti sa snažia a tešia sa z maličkostí. Občas príde pomoc od neziskoviek alebo darcov, no stále je to len kvapka v mori. Škola by potrebovala rekonštrukciu, učebnice, hygienické zariadenia, anglické materiály a počítačovú miestnosť, ktorá by deťom otvorila dvere do budúcnosti.

Či sa na Srí Lanku vyberiete s BUBO alebo súkromne, nájdite si chvíľu a zastavte sa v jednej z miestnych škôl. Možno so sebou prinesiete len pár pasteliek či zošitov, no domov si odnesiete niečo omnoho cennejšie – nefalšovanú a úprimnú radosť.