Posledný čínsky cisár Puyi

Aisin Gioro Puyi bol posledným čínskym cisárom z dynastie Qing a posledným čínskym cisárom všeobecne. Jeho krátke obdobie vládnutia ukončilo cisársky vládnuci systém v Číne, ktorý vydržal tisícky rokov. Osoba, ktorá teoreticky začala život na tróne, skončila život ako obyčajný občan novodobej Číny.

Puyi sa narodil 7. februára 1906 v pekingskom Zakázanom meste. V roku 1908, keď mal Puyi približne 2 roky a 10 mesiacov sa stal novým cisárom na rozkaz poslednej neoficiálnej cisárovnej Cixi. Jeho vyhlásenie za cisára sa odohralo 2. decembra 1908 a svedkovia tejto udalosti hovoria, že malý Puyi sa počas ceremónie veľmi bál a musel byť utišovaný vlastným otcom, aby ju zvládol.

Revolúcia Xinhai v roku 1911 donútila mladého Puyiho abdikovať. Stalo sa tak 12. februára 1912, kedy ho k abdikácii donútil Yuan Shikai, jeden z lídrov revolúcie a neskorší prezident Čínskej republiky. Vrcholní predstavitelia novovzniknutej Čínskej republiky však umožnili Puyimu ostať žiť v Zakázanom meste vzhľadom na jeho mladý vek.

V ňom žil relatívne izolovane až do roku 1924, kde ho vzdelával Reginald Johnston, škótsky učiteľ, ktorý mu priblížil západnú kultúru a západné zmýšľanie. V spomínanom roku bol zo Zakázaného mesta vyhnaný a to sa o rok neskôr premenilo na Palácové múzeum, jednu z najvýznamnejších pamiatok dnešného Pekingu.

Medzi rokmi 1924 až 1929 putoval po viacerých miestach, až sa nakoniec usadil v meste Tianjin. Tu žil už v rezidencii so svojou prvou ženou Wanrong, ktorú si zobral v roku 1922, a tá sa stala poslednou cisárovnou. Spolu s nimi v dome žila Wenxiu, ďalšia cisárova žena. Prvá žena Wanrong ťažko znášala prítomnosť Wenxiu a veľmi na ňu žiarlila. Vybudovala si závislosť od ópia, ktorá sa jej stala osudnou v roku 1946. Wenxiu sa s bývalým cisárom rozviedla v roku 1931 - niečo, čo v histórii nemalo obdoby.

Japonci, ktorí zamýšľali obsadiť Čínu, využili odpor Puyiho voči vedeniu vtedajšej Číny a prisľúbili mu, že sa stane hlavou novovzniknutého štátu Mandžukuo. V roku 1932 sa tak aj stalo, no realita bola taká, že tento štát z pozadia riadila japonská vláda a Puyi bol len bábkový vládca. Čínska verejnosť v tomto období začala Puyiho vnímať ako zradcu.

Počas druhej svetovej vojny ostal ako jeden z predstaviteľov štátu Mandžukuo. Počas tohto obdobia prežíval veľkú osobnostnú krízu a vnímali ho ako zradcu od takmer všetkých jeho blízkych. Po skončení druhej svetovej vojny a prehre Japonska bol Puyi dolapený sovietskymi jednotkami a v roku 1950 ho predali do rúk Číny. Skončil vo väzení.

Po 10 rokoch strávených v reedukačnom centre Puyiho prepustili s prísľubom, že bude žiť ako bežný občan. Zobral si poslednú ženu Li Shuxian a zamestnal sa ako záhradník v jednej z pekinských záhrad. Neskôr pracoval ako archivár a v roku 1967 zomrel v jednej z pekinských nemocníc na rakovinu obličiek a komplikácie so srdcom.