Prečo sú islandské domy obložené vlnitým plechom?

Keďže mal Island pre drsné podnebie málo stavebného dreva, domy sa historicky stavali z kameňa, zeminy a trávnatých drnov. Tie poskytovali dobrú tepelnú izoláciu a chránili pred vetrom a chladom. S drevom šetrili, a tak ho používali len na nevyhnutné účely - najmä na nosnú konštrukciu, dvere a vnútorné vybavenie. V priebehu 18. a 19. storočia sa však na Island začalo dovážať drevo zo škandinávskych krajín. V rastúcich mestách tak postupne pribúdali drevené domy. Boli pohodlnejšie, no vo vlhkom a veternom islandskom počasí potrebovali účinnejšiu ochranu. 

Šesťdesiate roky 19. storočia priniesli výraznú zmenu v islandskom bývaní. Keď Islanďania nadviazali obchodné styky s Veľkou Britániou, objavili nový, modernejší a odolnejší materiál - objavil sa vlnitý plech nazývaný bárujárn. Britskí obchodníci ho dovážali výmenou za islandskú vlnu. Zatiaľ čo inde sa plechové obloženie používalo najmä na priemyselných budovách, v Reykjavíku sa vďaka odolnosti voči vetru, dažďu a chladu výborne osvedčilo aj na obytných domoch. 

Zvislé panely poskytovali výbornú ochranu a mali dlhú životnosť. Pred koróziou ich chránila vrstva zinku, do ktorého sa plech počas výroby ponáral. Farebné nátery tiež poskytovali ochranu pred hrdzou, a domom taktiež dodávali jedinečný vzhľad. 

Takto obložené domy sa veľmi rýchlo stali štandardným typom stavby v Reykjavíku aj inde na Islande. Keď mesto v roku 1915 postihol ničivý požiar, pri ktorom domy s kovovým opláštením zostali zväčša nepoškodené, úrady tento trend zakotvili v predpisoch a pre všetky nové domy stojace husto vedľa seba zaviedli povinnosť použiť vlnitý plech. Domy, úradné budovy a kostoly v Reykjavíku a Akureyri boli obložené plechom, pričom na niektorých z nich sa použili lisované plechy dovezené z USA, ktoré napodobňovali tradičné škridly. Toto nariadenie, platné do polovice 20. rokov 20. storočia, napokon zabezpečilo islandskej metropole najväčšiu koncentráciu budov s kovovým opláštením na svete. 

Väčšina domov s plechovým obložením v hlavnom meste vznikla v rokoch 1880 až 1925. Neskôr krajina pomaly prechádzala na betónové stavby. Domy s plechovým obložením sa postupne začali spájať s chudobou, preto sa často aj búrali. Až v nedávnej minulosti vzniklo hnutie za záchranu a obnovu týchto domov, keďže sa dnes považujú za historické objekty, a nie za symbol chudoby. 

V centre Reykjavíku, v okolí jazera Tjörnin a v starom meste Akureyri stoja tieto farebné historické budovy dodnes. Uvidíme ich spolu aj počas našej pešej prehliadky Reykjavíku na našich zájazdoch na Islande.