Japonsko - ako sme prežili tajfún

Tajfúny sú pre Japoncov pomerne známa vec a napriek tomu že nie vždy to dopadne dobre, sú na ne nachystaní a naučili sa s nimi žiť. Pre našinca je to však adrenalínový zážitok sprevádzaný samozrejme aj obavami a strachom. Ako sme my prežili ten náš vám zhrniem v nasledujúcich riadkoch. Blíži sa odlet zo Slovenska, začalo sa to nejako takto: Oči upreté na monitor, úpenlivo sledujeme situáciu a dbáme na každé jedno odporúčanie v súvislosti s tajfúnom, ktorý mal udrieť na centrálnu časť japonského ostrova Honšú. Zostávame však pokojní, pretože vieme, že Japonsko je krajina, kde sa tajfúny objavujú počas celého letného obdobia, a to od júla až do októbra. Hagibis, ako bol tento tajfún pomenovaný, mal doraziť na hlavný ostrov a zasiahnuť aj hlavné mesto Tokio v sobotu 12. októbra. Už pred príchodom hovorili prognózy o najsilnejšom tajfúne od roku 1958, kedy tajfún Ida spôsobil niekoľkomiliónové škody. O život vtedy prišlo 1269 ľudí. Dnes je však celé Japonsko výborne pripravené. S kľudným svedomím môžem povedať, že ak náhodou chcete zažiť tajfún, tak Japonsko je to najlepšie miesto. Predpovede hovoria o vetre presahujúcom 200-kilometrovú rýchlosť a o množstve zrážok, na niektorých miestach dosahujúcich až 1000 milimetrov. Nie, nejde o preklep, naozaj ide o 1 meter vody. Vďaka týmto presným predpovediam boli Japonci schopní pripraviť sa na “tajfún roka” už niekoľko dní vopred. Letiská začínajú rušiť všetky lety, pripravujú sa aj japonské železnice a dopravný systém Tokia. Už dva dni vopred je oznámené, že vlaky, ani metro počas tajfúnu premávať nebudú, a to pre obavy zo zatopenia tunelov. Zatvorené zostanú aj múzeá a galérie či obchodné centrá. Je piatok večer, deň pred príchodom do Hagibisu. Ideme ešte kúpiť posledné zásoby na sobotu, nevieme totiž, kedy sa najbližšie dostaneme von na čerstvý vzduch. Obchodom aj po extra dôslednej príprave dochádzajú zásoby, a tak kupujeme aspoň vodu a zopár sladkostí pre prípad núdze. V sobotu ráno sa už zobúdzame do upršaného rána - vieme, že najbližších 24 hodín sa nikam nedostaneme, tajfún kompletne prevzal moc nad Japonskom. Ulice Tokia sú prázdne, metro ani prímestské vlaky nepremávajú, rovnako je zastavená prevádzka Shinkansenu. Z okna vidíme len zopár taxíkov, ktoré pomáhajú uviaznutým turistom, ktorým sa skončil pobyt v Japonsku, no pre uzavreté letiská musia stráviť ešte jednu noc v metropole Japonska. Je sobota 12. októbra 2019, 18:22, a my ležíme na izbe a sledujeme správy v japonskej televízii. Tajfún už naplno zasiahol oblasť Kanagawa približne 100 kilometrov juhozápadne od Tokia a mieri k nám. Odrazu sa pozrieme na strop a lampa sa začína chvieť. Zemetrasenie. Bývame na trinástom poschodí - žartujeme, či je naozaj tá trinástka nešťastným číslom. Cítime, ako sa celý hotel hýbe zo strany na stranu, toto celé trvá asi 10 sekúnd. Niečo, čo by ste v kľude aj prespali, my si však užívame každú sekundu. Hoci obavy sú vždy, Japonsko je na zemetrasenia zvyknuté a domy sú na tieto otrasy pripravené. Večer aj noc už pokračuje bez ďalších incidentov a po pár hodinách zaspávame. Ráno sa zobúdzame do krásneho slnečného rána. Prichádzajú prvé správy o obetiach a materiálnych škodách. Keď sa však rozhliadneme von oknom, ulice Tokia sú v rovnako dobrom stave ako pred tajfúnom. Žiadne zatopené ulice, kde by ste sa museli brodiť. Len pár hodín po tom, ako v Tokiu za 48 hodín napršalo 75 centimetrov zrážok, sú ulice kompletne suché a prejazdné. Metro aj vlaky postupne spúšťajú prevádzku, diaľnice sú sprejazdnené po dvoch dňoch, no v odľahlejších lokalitách môžeme očakávať, že odstraňovanie škôd bude trvať niekoľko týždňov, ba možno až mesiacov.