Prví Japonci na Havaji

Miestni Japonci, ktorých Havajčania nazývajú „Kepanī“, sú druhá najväčšia etnická skupina na Havaji. V ich najväčšom populačnom rozmachu v roku 1920 tvorili až 43 % populácie Havajských ostrovov. Podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva má až 14 % obyvateľov japonský pôvod.

Žiadna havajská tradícia alebo legenda nezaznamenáva národnosti stroskotaných lodí na Havajských ostrovoch. Jediné, čo sa spomína je, že spolu žili šťastne a mali deti s Havajčanmi. Záznamy japonských námorníkov, ktoré boli prenesené do ich domoviny počas obdobia Kamakura, uvádzajú, že japonské lode priplávali v Makapu´u Point na ostrove Oahu v roku 1258. Ďalej v roku 1270 samostatná skupina japonských námorníkov prevážajúca cukrovú trstinu sa vylodila na breh v Kahului na ostrove Maui. Medzi havajskou a japonskou kultúrou je veľa podobností. Ukážkovým príkladom je podobnosť japonských nožov so železnými čepeľami, ktoré vlastnili Havajčania v čase príchodu Jamesa Cooka. Predpokladalo sa, že sa vyvinuli prostredníctvom kultúrneho kontaktu, s najväčšou pravdepodobnosťou prostredníctvom plavieb z Japonska na Havaj v období rokov 1550 - 1630. Zatiaľ čo neexistujú žiadne záznamy o obchode medzi Japonskom a Havajom pred rokom 1778, štatistický prehľad historických lodných a oceánskych vzorov naznačuje, že v období medzi rokmi 1600 a 1778 mohlo dôjsť až k desiatkam presunov z Japonska na Havaj.

Prvý známy príchod Japoncov do Havajského kráľovstva po kontakte Havaja s Jamesom Cookom prišiel 5. mája 1806 a zahŕňal tých, ktorí prežili nešťastie na lodi Inawaka-maru, ktorú zasiahla silná búrka a kvôli okolnostiam boli unášaní prúdom viac ako 70 dní. Až 20. marca bola ich loď zachránená americkou loďou Tabour, ktorú viedol kapitán Cornelius Sole. Keď loď konečne doplávala na ostrov Oahu, kapitán Sole nechal osem Japoncov v starostlivosti kráľa Kamehamehu Veľkého. Kapitán Sole taktiež daroval kotvu lode Inawaka-maru, 40 sekier a ďalšie predmety ako vďaku za pohostinnosť kráľovstva. Kráľ delegoval zodpovednosť za Japoncov na Kalanimoku, ktorý nechal 6. mája postaviť dom pre Japoncov. Stavba trvala 4 dni a do domu bol pridelený kuchár a dvaja strážcovia, čo prilákalo davy k týmto mužom iného etnika. 17. augusta Japonci opustili Havaj, ale domov sa podarilo dostať iba jednému z nich.

V roku 1866 odišiel Eugene Miller Van Reed, holandský Američan, do Japonska ako zástupca Havajského kráľovstva. Nepodarilo sa mu nadviazať formálny vzťah medzi Havajom a Japonskom, ale naďalej tam zostal ako obchodník a získal povolenie na japonskú emigráciu od Edo Shogunate. Keď začal nábor, nová vláda Meidži, ktorá sa dostala k moci v roku 1867, zrušila všetky zmluvy Edo Shogunate. Van Reed však pokračoval bez povolenia novej vlády a poslal 153 Japoncov na Havaj pracovať na cukrových plantážach. Plavili sa z Jokohamy do Honolulu od 17. mája do 19. júna 1868 na lodi Scioto. Táto prvá oficiálna skupina japonských prisťahovalcov sa nazývala „Gannenmono“ , čo znamená ľudia prvého veku. V roku 2018 sa na Havaji oslavovalo 150. výročie ich príchodu. V tejto prvej skupine bolo 142 mužov a 6 žien, takže mnohí z nich sa po príchode na Havaj vydali za Havajčanov. Pracovali na cukrových plantážach na Oahu, Maui, Kauai a Lanai.