Rinjani, Gili Meno, Bali Výstup na sopku a kúpanie sa v nádhernom mori

Skupinka z Inonézie už šťastne docestovala domov, ale ešte predtým sa stihli poriadne zapotiť pri výstupe na sopku Rinjani. Nachádza sa na ostrove Lombok, hneď východne od Bali. Aj keď aj u nás máme hory, ale kto by si možno pomyslel, že v Indonézii nájdeme vrchy vysoké aj viac ako 2000 m, 3000 m, dokonca aj 5000 m. Vzhľadom na to že sme v rovníkovej oblasti, aspoň trochu ochladenia vo vyšších polohách. Celý trek na Rinjani trvá 3 dni, z toho 2 prenocovania na kaldere v nadmorskej výške cca 2600 m. No a kto chce na vrchol, musí si trochu privstať, lebo najkrajší výhľad je práve pri východe slnka. Dovidieť aj na susedné ostrovy. Z východnej strany vidieť sopku Tambora 2850 m na ostrove Sumbawa. Zo západnej strany je to Báli so svojim najvyšším vrchom Gunung Agung 3142 m. Pohľad pre Bohov. Prečo nie? Veď práve pre miestnych sú hory posvätné, pretože tam sídlia božstvá. Takže naozaj taký božský výhľad do široká a dalekaaaa. Okrem krás prírodných, každý obdivoval aj prácu horských sprievodcov a nosičov, ktorí sa náležite o všetkých starali a napodiv jednoduchým prírodným podmienkam vyvárali rôzne špeciality. Makačka, ale zážitok ktorý nikto neľutoval. Ako med a maslo na chlieb, po výstupe na sopku, blahodárne zapôsobil na unavené telá pobyt na malebnom ostrove Gili Meno. Ešte nie moc pretechnizovaný a rušne turistický. Stále len MHD v podobe konského záprahu, ale na čo? Veď ostrov sa dá pohodlne obísť za hoďku, dve, podľa toho na koľkých miestach sa zastavíte. Odporúčaný sunset point - Diana café, s možnosťou dať si dobrého tuniaka na večeru, zapiť ho pivom - Bintang, alebo miešaným nápojom - Honey moon island. A tak sa dostane za dosť učinené nielen očiam, ale aj chuťovým pohárikom. Apropo, výhľad je tiež fantastický. Slnko zapadá presne za ostrov Gili Trawangan, najrušnejší z trojice Gili ostrovov a vidieť až na Bali. Ostrovy Gili sú známe aj svojom morskou faunou a flórou. Preto podnikáme výlet loďkou s preskleným dňom, aby sme mohli na vlastné oči túto podmorskú krásu vidieť. Len čo sa objaví prvá veľká korytnačka, už aj skáčeme do vody. Nevadí ani silný morský prúd, ktorý nás za ňou unáša. Okolie ostrovov je domovom kariet zelených a na vlastné oči sme sa mohli presvedčiť, že sa tam stále vyskytujú v dostatočnom počte. Jedna bola dokonca taká priateľská, že sa nám dovolila priblížiť do imtimnej vzdialenosti, co je menej ako 1 meter a dokonca sa nechala aj pohladiť. Úžasný zážitok. Potom sa vynorila na hladinu, nadýchla a elegantne zamierila do hlbín morských. A tak sme aj my pošli ďalej, veď za obdiv stáli aj hejná farebných rýb, koralové záhrady či vrak lode. Aj sladké nič nerobenie na pláži sa dá obohatiť takýmito krásnymi zážitkami. Až sa nám nechce ďalej z tohoto raja, ale čaká nás ešte Bali. S Gili sa dôstojne rozlúčime barbecue večerou priamo na pláži. Nielenže chutilo, ale bolo i veselo a spevavo. Ešte aj na druhý deň po nás talianska skupina pokrikovala slová známej piesne Ko Ko, Ňu, Ňu, resp. čo si z toho zapamätali. A Macejka sme im museli na ich želanie spievať 2x. Niečo pridali aj oni, ale žiadny Caruso, Pavarotti či Boceli sa tam nenachádzal, takže s našim výkonom sa to nedalo porovnať. Opúšťame Lombok a čaká nás Bali. Pre nás čo sme putovali po odľahlých miestach zrazu úplne iný svet. Rušno, autá, motorky, turisti, hotely, ale aj to k Bali patrí. Aj na Bali sa dá výborne zabaviť. Či už v nejakom klube, alebo len tak na pláži sú pripravené príjemné posedenia aj so živou hudbou. My však chceme od Bali viac, preto vyrážame na výlet, aby sme spoznali tento umelecký ostrov. Batik, obrazová galéria či rezbárska dielňa sú miesta kde máme možnosť vidieť šikovnosť rúk Balijcov. Ale také dielne sú všade, po celom ostrove. Veď množstvo suvenírov, ktoré sa predávajú v iných krajinách sa vyrába práve na Bali. Nie je problém zohnať magnetku z Mallorky, Martinique, Chorvátska či inej krajiny. :-))) Aj prírodná panoráma Bali je krásna. Vysoké kopce, hlboké údolia, terasovité políčka a všade pracovití ľudia, ktorí stále niečo robia. Ak nie sú v chráme alebo na nejakej ceremónii, tak obrábajú políčka. A keď majú posadené a zozbierané, tak vyrábajú umelecké predmety a ešte im zostane čas aj na zábavu. Toto je práve Bali. Podobne ako na Gili, aj na Bali sme sa ešte posledný večer dobre zabavili, pooslavovali narodeniny a za doprovodu našej BUBO kapely aj zatancovali. A čo bolo na všetkom najlepšie, že sme boli akoby jedno telo a jedna duša. Skupina vždy ťahala za jeden povraz bez ohľadu na vek, národnosť či iné záležitosti. Aj preto isté sme veľmi ľahko prekonali rôzne prekážky, kultúrne, náboženské a iné rozdiely a dokázali sa rýchlo adaptovať na vlnovú dĺžku Indonézie. Vďaka Indonézia za prijatie a príjemný pobyt ktorý sme tu strávili. Terima kasih.