Komodo Exotika Indonézie

Ostrov Komodo v Indonézii láka každého dobrodruha a milovníka skutotočnej exotiky. Je to jedno z posledných miest na svete, kde ešte stále žijú draky. Poďme sa na ne pozrieť z blízka. Je 5 hodín ráno a my za úplnej tmy vyrážame z hotela do najväčšieho prístavu v meste Labuan Bajo na severozápadnej strane indonézskeho ostrova Flores. Beháme po prístave a hľadáme našu dvojposchodovú drevenú loďku. V prístave je vyše sto takýchto lodí a tak sa lokálnych rybárov pýtame, kde parkuje loď kapitán Naser. Začína svitať a po menej ako 10 minútach si nás kapitánov syn našiel sám. Nebolo veľmi ťažké nás spoznať, nakoľko sme jediný cudzinci, ktorý sa o takomto čase po prístave prechádzajú. Vyrážame skoro ráno, je to naše BUBO know how, vďaka čomu budeme na ostrovoch ako prví. Našou prvou zastávkou bude ostrov Komodo, ktorý je národným parkom a je zároveň jedným zo siedmych prírodných divov sveta. Plavba nám bude trvať okolo štyroch hodín, v závislosti od sily proti prúdu. Táto cesta nám ubehne rýchlejšie ako si myslíte a už teraz sa tešíme na cestu naspäť. Plavíme sa pomedzi prekrásne hornaté panenské ostrovy, o ktoré sa stará samotná príroda. Od apríla tu poriadne nepršalo a tak sú ostrovy suché, sfarbené do hneda. Ak chcete vidieť túto časť Indonézie tyrkysovo zelenú, najlepšie je Flores navštíviť na konci obdobia dažďov, čo je koniec apríla, začiatok mája. Kotvíme v malom prístave na ostrove Komodo. Už z móla vidíme na pár metrov od nás dve obrovské korytnačky, plávajúce na hladine floreského mora. Prechádzame sa po totálnej exotike. Berieme so sebou zásoby vody, nakoľko tu je extrémne sucho a teplo zároveň, a vyrážame na hodinovú túru. Vo voľnej prírode tu budeme hľadať endemita, jaštera, ktorý je prísne chránený, varana komodského. Vítam sa s rangerom Kandisom, ktorý BUBO veľmi dobre pozná. On nás bude pralesom sprevádzať. Kandis je známy zo všetkých videí od National Geographic, ktoré sa na tomto ostrove točili. Jeden z dôvodov prečo si ho National Geographic berie so sebou je ten, že ako jedinému zo všetkých rangerov sa voľne žijúce varany nechajú pohladkať. Nezabúdame na to, že varany majú v dolnej čeľusti jedovaté žľazy, ktoré produkujú bielkoviny. Tie spôsobia, že sa vám prestane zrážať krv a vy vykrvácate. Preto si budeme pred nimi držať dostatočne bezpečnú vzdialenosť, pár metrov. Po 15 minútach kráčania džungľou, kde si ukazujeme ako vyzerajú stromy kapoku, ktorý tu domáci používajú ako náhradu za bavlnu na výplň do matracov a vankúšov, vidíme v diaľke dvoch varanov a okamžite si to mierime ku ním. Čím sme bližšie, tým väčší rešpekt začínajú tieto praveké jaštery vzbudzovať. Máme šťastie a vidíme zrovna jedného z najväčších, akých tu domáci videli. Vyše dvojmetrový varan komodský leží v chládku a trávi potravu. Jeden varan dokáže zožrať na jedno sústo až 80% zo svojej váhy, čo potom ale niekoľko dní až týždňov musí tráviť. Mali sme obrovské šťastie a s geniálnym zážitkom pokračujeme nadšení ďalej.