rush hour

Uz pri prechode hranicou sa na nas usmievaju snede tvare s vycerenymi zubami. Bez tohoto by ta ani neboli oni - Indovia. Aj Marek pisal - tesilaky, kosela a opasok s obrovskou prackou. Cim vacsia tym lepsie. Jeden mal na pracke dokonca koleso stastia a aj sa tocilo, ako puklice na autach kubanskych gangov v Miami. Vsade rusno ako na jarmoku a potom si uvedomite, ze vlastne ste na jarmoku. V jednom zo stankov "predavaju" odtlacky peciatok do pasu. Zjednal som vysku baksisu pre colnikov - podla toho, akou rychlostou sme mali zaujem sa z tohto "jarmoku" dostat - a 22 ludi vybavili za desat minut. Neuveritelne. Odfrcali sme na dzipoch na vlakovu stanicu a rano sme sa uz budili v najsvatejsom meste Varanasi. Mesto, ktoreho sila je mocnejsia ako vsetky Vase hriechy a krava superi s riekou Gangou o titul "Posvatnost roka". Dali sme si hodinovu prehliadku zo sedadla cykloriksi a usta sa nam nezatvorili od uzasu az do posledneho zaberu pedala cykloriksaka. Uzas. Tu sa proste stale nieco deje! Obuvnik opravuje topanky na metri stvorcovom, vedla neho sa krava krmi odrezkami od predavacov zeleniny, zeny nosia na hlavach konvice s jedlom (alebo vrecia so stavebnym materialom tiez), z poulicnych vyvarovni sa taha dym z kotla a sladka vona dezertov, opice buchocu na plechovych strechach, nikto nema prednost v jazde a policajti hrdo stoja v strede krizovatky s palicou v ruke. Veziete sa tymto inym svetom a snazite sa vnimat vsetkymi piatimi zmyslami. Navyse, kazdy sa vam prihovara, podava priatelsku ruku, pyta sa odkial ste a kam idete... Toto je prava India. S nadsenim ake mame pre nu my vie India dat nezabudnutelne zazitky na cely zivot.