Neviem, či je to šťastie, karma alebo kvôli tomu, že v slabučkom daždi sme boli jediní turisti, ktorí sa vydali do ulíc na pešiu prehliadku. Nás mrholenie neodradilo, bolo tak slabé, že ani dáždnik a plášť do dažďa nebolo treba. Vďaka tomu sme prišli do najdôležitejšieho chrámu v Bangkoku ako jediní. Prvých 45 minút tu nebol nik. Boli sme sami v chráme Ležiaceho Budhu, ktorý má úžasných 46m dĺžku a 15m výšku. Boli sme sami aj v hlavnom chráme, ktorý je kópiou kráľovského chrámu v zničenej Ayuthaji. Vstúpili sme dnu a sadli na zem. Miestni mnísi dali našej Sweety (miestna sprievodkyňa) povolenie a mohla nám dať základnú inštruktáž meditácie. 10-15 minút sme sa osamote mohli venovať sami sebe a vyskúšať si meditovať (alebo sa aspoň pokúsiť o niečo, čo by chcelo byť meditáciou...) v tomto najdôležitejšom chráme. Vzápätí po našej "meditácii" sa do areálu Wat Pho začali hrnúť ostatní turisti, a my sme mali úžasný a jedinečný pocit z nášho zážitku. Ďakujeme za dážď...



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Thajsko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva