Fórum

54 príspevkov

11

05:19

feb

2019

Jazda lanovkami Viac o krajine

Jazda lanovkami

Hlavné mesto Bolívie La Paz je preslávené ako najvyššie položené hlavné mesto sveta. Málokto však vie, že v ňom, kvôli jeho polohe v úzkej kotline, nie je možné postaviť tak veľmi potrebné metro. Preto inžinieri vymysleli systém, ktorý sme sa my rozhodli preveriť. Prichádzame na belasú stanicu a kupujeme si lístok na jednu jazdu v hodnote asi 8 ck. Vystupujeme po schodoch na druhé poschodie a staviame sa do dlhšieho radu domácich. Budíme značnú pozornosť, ale väčšina ľudí je priateľských, usmieva sa a pýta sa nás odkiaľ sme. Totiž tu, na konečnej stanici lanovky v priemyselnom El Alto veľa turistov nestretnete. Sme tu rovnakou atrakciou, ako je tento najväčší svetový systém mestských lanoviek pre nás. Prechádzame turniketmi, odovzdávame lístky a po skupinkách nastupujeme do samotných kabiniek. Tá pomaličky vychádza zo stanice, a v tom sa udeje obrovská zmena. Ako keby sme sa šibnutím magického prútika dostali do iného sveta. Vnímame ho tak ako nikdy predtým. Hluk špina a chaos bolívijských ulíc odrazu zmizli a zmenili sa na fascinujúcu spleť farieb, obrazov a výhľadov. Snehom pokryté šesť tisícovky obopínajúce La Paz ostro kontrastujú s farebnými strechami plnými sušiaceho sa oblečenia a krikľavými fasádami domov. Ten pohľad z vtáčej perspektívy je úplne iný, a my sa ho nevieme vynadívať. Prestupujeme na červenú líniu a vtedy prichádza najväčší šok. Po absolútnej plošine El Alta začíname odrazu hneď po vyjdení zo stanice prudko klesať do magického mesta La Paz. Opätovne sme užasnutí. Je to ešte podmanivejšie takto vidieť toto mesto tiahnuce sa po strmých upätiach okolitých kopcov. Konečne chápeme prečo bol La Paz vyhlásený za jeden zo siedmich mestských divov sveta. Prvý pohľad na neho je ohromujúci zážitok.      

P

Peter Hliničan z BUBO

03

07:51

dec

2018

Expedícia Salar de Uyuni – ako sa pripraviť a ako to celé prebieha ? Viac o krajine

Expedícia Salar de Uyuni – ako sa pripraviť a ako to celé prebieha ?

Sme 9. deň na expedícií Chile Peru Bolívia a Južná Amerika - raz za život. Dnes sa potrebujeme dostať cez Salar de Uyuni a Altiplano k hraniciam s Chile a bude to trvať dva dni. No komu sa chce sedieť celý deň v džípe a pozerať sa na soľ, že? Nepopieram, že v niektorých životných situáciách je to stále lepšia činnosť. Každopádne toto raz za život musíte naozaj dať! Odhadovala som, že tieto dva dni budú fyzicky a psychicky náročné. No úprimne, predstavy o týchto dvoch dňoch boli u mnohých z nás horšie, než realita nakoniec ukázala. Ak máte dobrodružného ducha, prišli ste loviť zážitky a zbožňujete prírodné divy sveta, tak to s prehľadom zvládnete. Rátajte počas týchto dvoch dní len so zníženým komfortom. Nie je to naschvál, ale špičkové služby v tejto časti sveta, žiaľ (alebo našťastie?), ešte pravdepodobne veľmi dlho nebudú. Tento zájazd kvôli týmto dvom dňom jednoznačne odporúčame! Medzi nami sú aj takí klienti, ktorí sem prišli iba kvôli týmto dvom dňom. Stojí to za to! Sú to nádherné, prírodné divy. Už sa len ubezpečte, že vo fotoaparáte máte dostatok pamäte. Tento príspevok opisuje ako tieto dni prebiehajú a na čo sa môžete dopredu pripraviť. Naše východiskové mesto je mestečko Uyuni. Prišli sme sem z La Pazu, hlavného mesta Bolívie, nočným ležadlovým autobusom, už skoro ráno o 5:30. Vezmite si klapky na oči a štuple do uši. V autobuse síce býva nočný kľud, no možno to využijete (aj lietadle). V autobuse sme dostali aj deky. Bola tam aj toaleta. Náš sprievodca vybavil, aby nás linkový autobus, ktorým sme ráno dorazili, zaviezol až k hotelu. Dnes začínajú dva dni, počas ktorých sa vzdáme pohodlia a budeme mať k sebe trochu bližšie. Hotel, pri ktorom sme vystúpili, je jednoduchý. Darmo hľadať niečo, čo tu je in, veď o chvíľu ideme aj tak preč. Máme uvoľnených niekoľko izieb s posteľami a sprchami, do ktorých sa rýchlo rozdelíme. Sen sa stal skutočnosťou! Sprcha, normálna toaleta, čisté oblečenie a jedlo! Aj v tomto kúsku sveta môžeme byť spokojní. Od 7:30 je možnosť raňajok za malý poplatok (pečivo, maslo, sladké nátierky, vajíčka, káva, čaj, jogurty) a ráno pri hoteli začína ešte aj trh, takže kto nechce spať a čakať, poprechádzal sa v uličkách Uyuni alebo raňajkuje/ kávičkuje 2 hodiny. A ta káva padla fakt vhod! Čas uteká. O 10:30 máme vyraziť na Salar. O chvíľu je slnko už vysoko a je veľmi teplo. Plná penzia začína dnes, a to obedom uprostred Salar de Uyuni. Potom máme večeru po príchode do soľného hotela. Na druhý deň, máme raňajky, obed, večera. A na tretí deň máme už len raňajky (na obed sa dostaneme do mesta San Pedro de Atacama). Plná penzia je tak výborná, že ju klienti zvyknú uvádzať do ankiet ako najlepší gurmánsky zážitok. Ráno sa ma niekto nesmelo pýta, či v Uyuni bude posledná možnosť toaliet. Praktická otázka. Piť či nepiť? Nie! Nebude to posledná možnosť toalety a piť rozhodne budeme. Na toaletu pôjdete nie vtedy, keď potrebujete, ale vtedy, keď ju uvidíte. Frflaním na bolívijské toalety veľa nevyriešite a Vaša expedičná nálada bude potrebná. Na dva dni zabudneme na svoje európske návyky, a cesta bude cieľ. Veľké batožiny pôjdu dnes celý deň na streche džípu a dostaneme sa k ním až večer v soľnom hoteli. Do ruksakov balíme alko, nealko, nejaké hygienické potreby. Tu napr. využijete aj toaletný papier, dezinfekciu na ruky, opaľovací krém, sveter/mikina (večer bude zima) aj niečo proti slnku. Cestovný pas dnes nebudeme vyťahovať. Čo sa týka jedla, toho veľa nepotrebujete nakoľko budeme mať plnú penziu. Potrebujete ešte pár bolivianos na vstup do toaliet počas týchto dvoch dní a pred vstupom na Salar bude ešte zastávka v obchode, na jednom malom trhu, a sem tam uvidíme ešte nejaké suveníry, ale už nie tak často. A v neposlednom rade potrebujete ešte dobrú náladu! Je 10:30, máme zbalené, takže vyrážame a to smer prvá zastávka - Potraviny. Dokupujeme, čo potrebujeme. Pokračujeme pár minút ďalej a  prichádzame na Cintorín vagónov a parných lokomotív. Zostali tu po nich už len torzá. Vedú tadiaľto staré koľajnice, ktoré spájali bane s prístavmi pri oceáne. Vo vzduchu cítiť nostalgiu a celé miesto je veľmi fotogenické. Ideme kúsok ďalej na malý miestny trh so suvenírmi (wc). Pokračujeme k vyvierajúcim prameňom a samozrejme nedá nám to a ochutnáme ho. Zastavujeme ďalej pri pamätníku, kadiaľ prechádzal Dakar, a pri vlajkách. Ďalšia hodina a pol zabitá. Pripravujú nám tu totižto aj obed (wc). Mäsko z lamy, cestoviny, ovocie a zelenina, pečivo, voda a kola. Výborný obed! Poobede naši šoféri hľadajú pre nás to najlepšie miesto na fotenie záberov, kde sa pohráme s perspektívou. Prechádzam sa tu iba v žabkách. Povrch je všade tvrdý, no zrazu mi pod nohami čosi zachrčí. Je to rovnaký zvuk ako keď skočíte v zime na slabo zamrznutú mláku. Jednu nohu mám po členky vo vode. Na nohe mám drobné zranenie, ktoré sa hojilo a z tej soli to pôjde teraz aspoň rýchlejšie. Slnko páli, vezmite si sem vyšší ochranný faktor než používate! Pokračujeme ďalej a zastavujeme pri Isla Incahuasi, ostrov kaktusov. Sprievodca kupuje vstupné a ideme dnu (WC), kde si dáme hodinový rozchod. Ani sme sa nenazdali a prvý deň je pomaly na konci. Sme sami na soľnej planine a posledný bod programu. Sprievodca nám na názornom príklade vysvetľuje stavanie hotela zo soľného kvádra. Potom sa otočíme, a takmer sme to zmeškali. Pozeráme sa na najgýčovejší západ slnka, aký môže byť. Otváram si pivo, šoféri pustia reggaeton, nech to má ešte trochu romantiky, a je nám tu výborne. Noc strávime v soľnom hoteli. Nemá nijaké meno. Na mape by ste ho asi ani nenašli, no poznajú nás tam. Ide o jednoduché ubytovanie so spoločnými sprchami a veľkou jedálňou. Na izbe nie sú zástrčky, no počas večere a malom ponocovaní si mobily a fotoaparáty dobíjame v jedálni, kde je kvantum zástrčiek. Tu napr. využijete aj toaletný papier a uterák (vezmite si aspoň jeden malý uterák). Ak si potrpíte na čistotu, vezmite si aj spacák (malý/spratný), no matrac je pohodlný a prikrývok tu je dosť. Celkovo v soľnom hoteli zima nebýva. Powerbank môžete/nemusíte mať. Ja som ho nemala a nejako výrazne mi nechýbal. Vždy bola možnosť nejako si dobiť mobil. Na druhý deň vyrážame o 8:30 a čaká nás mnoho zastávok, kde budeme pozorovať plameniaky, uvidíme skamenený les a uvidíme aj nádherné lagúny. Kde tu uvidíme ešte aj soľ, no už sa pohybujeme viac v púšti. Celý program trvá do cca 17:30 a zvyšok večera si spríjemňujeme bolívijskou pálenkou. No tretie ráno vstávame veľmi skoro, aby sme stihli východ slnka nad chrliacimi gejzírmi a ulovili ďalšie zábery. Potom sa presúvame k termálnemu bazénu a tam si dávame o 7:00 raňajky a kúpeme sa. Potom nás čaká ešte zopár foto zastávok a na obed už prekračujeme hranice s Chile. Boli sme upozornení na to, že kontrola býva pomerne prísna, hlavne čo sa týka potravín, no chilskí policajti nás srdečne privítali vo svojej krajine a popriali nám šťastnú cestu do Santiago de Chile. Nezabudnite si toto druhé ráno pribaliť cestovný pas do príručnej batožiny a nechajte si bokom ešte 15 bolivianos ako neoficiálny poplatok za prechod hranice. Ak budete spokojní so svojím šoférom v džípe, odporúčané prepitné cca 50 bolivianos na osobu. Po prejdení hranice pôjdeme ešte cca 45 km do mestečka San Pedro de Atacama, kde nás čaká už príjemný malý hotel s bazénom. Plná penzia skončila tento deň raňajkami a v San Pedre sú už možnosti stravovania, sú tam aj bankomaty, zmenárne a pod. Batožina: klienti sa pýtajú, či si brať na expedíciu kufor alebo vak. Klienti zvyknú mať buď jedno, alebo druhé. Ja som mala kufor. Pár krát som ho prenášala na krátke vzdialenosti po nerovných chodníkoch. Pravda je, že sa tu tri kufre zničili. Každopádne nové kufre sa dajú kúpiť v každom väčšom meste po našej trase. Ja osobne som si vzala nový kufor a dávala som si naň len viac pozor. Vo všeobecnosti aj v bližších informáciách k zájazdu odporúčame zbaliť sa do veľkého vaku. Neberte si zbytočne veľa oblečenia. Myslite na to, že sa budeme pravidelne presúvať, baliť aj vybaľovať a že budete aj nakupovať darčeky. Možnosť vyprať si bude všade tam, kde strávime aspoň 2 noci. Väčšinou pranie riešime až v La Paze po 1 týždni cestovania (tam sme 2 noci) a potom až v Santiago de Chile (tam sme 3 noci). Zájazd Chile Peru Bolívia odchádza zo Santiago de Chile domov, no zájazd Južná Amerika raz za život sa dostáva do polovice a pokračujú ďalej smerom na Mendozu (1 noc), Buenos Aires (4 noci), na sever do Foz Iguazu (2 noci) a Rio de Janeiro (4 noci).  

D

Daniela Mihaldová, BUBO

24

20:08

nov

2018

Cesta smrti Viac o krajine

Cesta smrti

Na našej expedícii Južnou Amerikou sme sa dostali do Bolívie. Ráno o 8:30 odchádzame z hotela v centre mesta La Paz do agentúry, ktorá nám už dlhé roky zabezpečuje kompletný výlet aj s večerou na bolívijskú Cestu smrti. Obliekajú nám ochranné nohavice a bundu, dostávame rukavice, chrániče na kolená, chrániče na lakte a prilbu. Bezpečnosť je prvoradá. Keď sme pripravení, jeden z našej partie si to rozmyslel a pridali sme na strechu autobusu ešte jeden bicykel. Výlet je naplánovaný tak, že za cyklistami pôjde náš súkromný zberný autobus, takže ak sa niekto unaví, môže nachvíľu pokračovať autobusom. S BUBO je tu aj taká možnosť, že ak chcete vidieť Cestu smrti, no nechcete ísť na bicykli je možné odviesť sa zberným autobusom a absolvovať celú trasu týmto spôsobom. Zároveň budú pre vás platiť rovnaké podmienky ako majú cyklisti. Dostanete navyše fotografie, natočené videá, olovrant a večeru (večeru formou bufetu), vstup do bazéna, možnosť sprchy a cool tričko o absolvovaní Cesty smrti. O 9:00 vyrážame z centra La Pazu na vrchol hory, kde má Cesta smrti prvý približne 20 km dlhý asfaltový úsek (ak v tejto časti chcete obiehať, tak jedine zlava). Dostávame podrobnú inštruktáž. Cestu smrti ide každý z nás (okrem BUBO sprievodcu) po prvý krát. Pravidelne zastavujeme na foto pointoch a čakáme aj na Bubakov v zbernom autobuse, fotíme a fotíme. Pokračujeme ďalej po asfaltovej ceste, ktorá má už známky nerovnosti a zvyšujeme opatrnosť. Zastavujeme sa pri toaletách (trochu na bolívijský spôsob, ale hlavne že sú) a dávame si sýty olovrant. Žemľa plnená vajíčkom, tyčinka, ovocie, voda alebo kola. Vyrážame ďalej. Naši štyria miestni sprievodcovia sú skúsení a skutočne vynikajúci parťáci. Jeden ide na konci, jeden na začiatku, ďalší nás fotia a natáčajú na video pri tomto zjazde a zároveň dohliadajú na nás a, samozrejme, počítajú nás. Po zjazde prvej časti presadáme všetci do autobusu, pretože nasledovný úsek je do kopca. Snažíme sa spraviť tento výlet čo najpohodlnejšie a naozaj, 99% času ideme skôr bez šlapania do pedálov...len sa spúšťame a brzdíme. Autobus nám zastavuje na začiatku tej najznámejšej obávanej trasy. Ešte cca 35 km trasa vedie cez Amazonský prales a zužuje sa na štrkovú až kamenistú (naše bicykle sú tomu prispôsobené), no je pomerne široká na to, aby sa na nej dokázali obísť dve autá. Skladáme bicykle z auta, dostávame ďalšiu už len krátku inštruktáž. V tejto časti sa obieha sprava. Ideme na to. Adrenalín graduje a začína pršať a počuť aj hrmenie. Skvelé...ako na objednávku. Každopádne, nie je to nezvyčajné, veď to je dažďový prales. Nikto to však nevzdáva, vypíname mobily a schováme ich radšej do autobusu, dážď silnie, a ideme na to. Sme mokrí do nitky a nad nami sa vylievajú v určitých úsekoch vodopády. Takže mokrí by sme boli tak či tak. Už teraz sa teším na všetky videá. Je to neskutočný zážitok. Sme mokrí, celí od blata, nálada je výborná, potužíme sa výbornou 52kou a ideme ďalej. Schádzame z nadmorskej výšky 4700 m do výšky 1200 m. Búrka prestala, ale na oplátku sa z hmly vynárajú krásne scenérie, ktoré sme dodnes videli len možno na National Geografic. Vzduch sa otepľuje a zhadzujeme postupne zo seba nepotrebné vrstvy. Zastavujeme sa v malej reštaurácii kvôli toaletám a možnosti krátkeho ziplinu ponad údolie, kde prichádzame totálne doblatení, premočení a pýtame si espresso. Po prestávke dokončujeme zjazd. Prichádzame do malej dedinky, kde na konci je base camp, a tam je finiš. Je 16:00. Zhadzujeme zo seba už len chrániče. Je už poriadne teplo. Sme zdravo vyčerpaní aj vytrasení. Ulovili sme ďalší super zážitok a myslím si, že sme zase trochu stmelili skupinu. Čaká nás večera formou bufetu. Špagety, ryža, výborné kura, ovocie, zelenina, hranolky. Nápoje sú za poplatok, alko aj nealko. Dole na nás už čaká bazén. Ozaj! Nezabudnite si na expedíciu plavky! Niekoľko krát ich využijete. Dostávame uteráky. Prístup do spŕch atď. Po cca 1.5 hod sa vydávame na cestu naspäť do La Pazu a cestu si spríjemňujeme malou autobusovou diskotékou a bolívijskými Singani. Z posledných síl otvárame dvere hotela, zalievame si kokový čaj, pripojíme sa na wifi a domov píšeme, že sme cestu smrti prežili. Zajtra nás čaká výstup na sopku a prechádzka Mesačným údolím. Lovenie zážitkov je fakt príjemná "droga". Tento výlet je pre tých, ktorí sa naučili bicyklovať. Starší aj mladší. Výlet by mali zvážiť tí, ktorí majú zranenia a zníženú pohybovú schopnosť, pripadne tí, ktorým by sa pri šmyku/zlom pohybe mohli prejaviť staré zranenia. Pri zjazde však radšej podceňujte svoje schopnosti a myslite na svoju bezpečnosť, a takto ulovíte s BUBO skvelý zážitok!  

D

Daniela Mihaldova, BUBO

15

15:12

okt

2018

LA paz - div sveta Viac o krajine

LA paz - div sveta

La Paz je hlavné mesto Bolívie, ktoré bolo zaradené medzi 7 mestských divov sveta. A nie neprávom, toto mesto je jedinečné! Ani nie tak architektúrou, akú môžeme obdivovať napríklad v Buenos Aires, ale najmä polohou a prírodou, ktorá toto mesto obklopuje. Tak ako hovoríme o Riu, že je mesto krásnych výhľadov, kľudne to môžeme povedať aj o La Paze; najvyššie položenom Hlavnom meste sveta. V skutočnosti sú to dve rôzne mestá, ktoré sa prelínajú. El Alto je druhá časť a práve tu sa nachádza najvyššie položené medzinárodné letisko, a piate celkovo na svete. Samotné mesto LA paz sa nachádza v prepadline, ktorá je o 400 metrov nižšie než El Alto, vo výške okolo 3640 m.n.m a vzhľadom ku komplikovanému terénu medzi týmito dvoma mestami nebolo možné vytvoriť metro, bola tu vystavaná lanovka. Vedeli ste že len 10 miest na svete využíva lanovku ako verejnú dopravu? Výhľady na mesto sú dych berúce. Okolité zasnežené 6,000-ovky, nádherné farebné kopce, medzi ktorými sa rozlievajú tehlové domy, kam až oko dovidí. Keďže lanovka ide naprieč mestom, častokrát je možné nahliadnuť ľuďom priamo do ich príbytkov; pokračujeme ponad trhy, pozrieme si zhora futbalový zápas, až sa dostaneme do centra mesta. Náš hotel má skvelú polohu, nachádza sa hneď nad uličkou čarodejníc! Tu si môžeme kúpiť od lístkov koky, kokových likérov, rôznych liečivých mastičiek, domácich liekov rôzneho využitia až po amulety. Zdravie, láska, peniaze, čo len chcete. Predavač Gonzalo, ktorý vie o jeho talizmanoch a ich "mágii" všetko, odporúča kúpiť si sošku Pachamamy, matky zeme, ktorá nás ochráni na cestách a najmä na ceste smrti, ktorú sa chystáme zdolať na ďalší deň! La Paz a jeho okolie je proste neuveriteľné, nestačí o tom čítať, to treba len zažiť! 

V

Veronika B.,BUBO

24

02:39

sep

2018

‘Cesta smrti’ pokorená Viac o krajine

‘Cesta smrti’ pokorená

V obrovskej rýchlosti sa rútime dole kopcom a ľadový, ranný vzduch nás štípe na lícach. Teplota vo výške 4700 metrov je tesne nad bodom mrazu, ale nás zohrieva adrenalín, ktorý sa nám rozlieva telom. Máme na sebe chrániče, ochranné rukavice a oblečenie a profesionálnu zjazdovú prilbu. Na Ceste smrti netreba nič podceniť, mohlo by sa to vypomstiť. Všade naokolo nás sa týčia majestátne hory s vrcholčekmi posiatymi snehom a my ideme dole asfaltovou cestou, ktorá sa vlní strmým údolím ako nekonečný had. To je prvých, zahrievacích 20 kilometrov. Následne prechádzame na povestnú štrkovú cestu, ktorá pravom nesie názov Najnebezpečnejšia cesta nasej planéty. Hovorí sa, že na každom úseku, kde niekto zomrel, sú dnes zvodidlá. Na vrchnom úseku je ich požehnane. My sme sem však prišli uloviť zážitok, a cestu bez úrazov zdolať. Z chladného a kamenistého prostredia prechádzame na cestu vysekanú do strmého svahu, pokrytého zeleným porastom. Postupne zhadzujeme jednotlivé vrstvy - ten obrovský rozdiel v nadmorskej výške je poznať. Rýchlo klesáme a po pár hodinách sedíme na bicykloch už pomaly len v plavkách a prechádzame popod vodopády tečúce priamo nad cestou. Slniečko hreje a my sa už tešíme na koniec. Všetky končatiny máme riadne vyklepané, ale všetci máme na tvári úsmev. Prekonali sme svoj strach a zdolali túto obávanú cestu. Ďalší unikátny zážitok je za nami, adrenalín a eufória opadajú, a my to oslavujeme s pivkom a bolívijským singani priamo pri bazéne v bolívijskej džungli. Zaslúžime si, veď sme dnes na bicykli zjazdili 3500 výškových metrov. Kto z vás už ulovil takýto zážitok? 

P

Peter Hliničan, BUBO

04

02:55

feb

2018

Adrenalín na Ceste smrti Viac o krajine

Adrenalín na Ceste smrti

Vychádzame z hotela skoro ráno, ale slnko je už vysoko. Vonku je však príjemne chladno a lúče slnka nás vo výške 3500 mnm ešte nespaľujú. Naše autá sú už pripravené a my nasadáme. Dnes nás budú sprevádzať náš šofér Cesar a sprievodca Americo. Vyvážajú nás na vrchol El Cumbre, do výšky cez 4700 mnm. Tu dostávame ochranné vybavenie, rukavice, chrániče lakťov a holení, prilbu a celoodpružené bicykle Specialized. Po krátkom školení na ne nasadáme a v zime a daždi sa vydávame prvých 20 kilometrov po asfaltovej ceste. Za 40 minút prekonáme asi 1000 výškových metrov. Napriek zlému počasiu je to fantastický zážitok a všetci majú úsmevy na perách. Aj tí, čo sa sprvu báli. Po krátkej pauze nasadáme opäť na bicykle a vydávame sa na nespevnenú, viac ako 40 kilometrovú časť s priliehavým názvom - Ruta del Muerte (Cesta Smrti). Svojmu názvu vďačí strmým, až niekoľko sto metrovým spádom dole do údolia, bez akýchkoľvek zábran. Vraví sa, že sú len na miestach, kde niekto prišiel o život. Ani toto nás však neodrádza, nasadzujeme si helmy a v rýchlosti sa vydávame zoči voči dobrodružstvu do hustej hmly. Po zdolaní prvých 200 výškových metrov však hmla mizne a nám sa naskytujú dych berúce výhľady. Strmé zrazy, nekončiace údolia, Amazonská džungľa a cesta vysekaná do úbočia hory. Šlapeme do pedálov a dole sa rútime čoraz rýchlejšie. Po kameňoch, cez blato a vodu, popod vodopády a šmykom do zákrut. Bicykle nešetríme. Postupne zhadzujeme oblečenie a končíme v plavkách pri bazéne s pivkom v ruke v džungli neďaleko Coroica. Opäť sme pokorili cestu smrti. A ulovili ďalšie neopakovateľné zážitky. 

P

Peter Hliničan z BUBO

22

11:59

máj

2017

Altiplano, Zem šírej oblohy Viac o krajine

Altiplano, Zem šírej oblohy

Písal sa jeden z tých nespočetných slnečných dní na náhornej plošine Altiplano, zvanej Inkami aj Stará Platňa. So svojou úctyhodnou rozlohou až 1, 3 milióna kilometrov štvorcových. Prechádzali sme veľkou časťou tejto rozmanitej časti Južnej Ameriky. Častokrát sme s domorodcami viedli rozhovory o živote a tvrdých podmienkach, ktoré tu vládnu. Úžasné scenérie so stádami lám, červených hlinených domčekov, vypálených z tejto zeme dopĺňali babičky nosiace na chrbtoch drevo, potraviny, či veci na trh s typickými klobúkmi a širokými suknicami. Viezli sme sa expedičnými džípmi cez Soľnú pláň Salar de Uyuni, rozsiahle ostrovy zvetraných vulkanických hornín, nahlodaných zubom času a vetra s bizarnými tvarmi zvierat a pri troche fantázie aj vyzerajúcimi ako stoličky v ústach starej veľryby. Prechádzali sme tadiaľto začiatkom zimy, kedy dni sú pomerne teplé, no bičované vetrom a noci chladné a tmavé. No v tej tme sa zdalo akoby svietil Južný Kríž len pre nás a Mliečna dráha otvárala svoju náruč s úmyslom zahriať naše skrehnuté telá. Skláňali sme naše mysle pred týmito výtvormi silnej Matky prírody, alebo Pachamamy, ako ju volajú títo milí a usmiati ľudia s tvrdým životom. Zdalo sa mi akoby im nič ku šťastiu ani nechýbalo. Keď s nami prechádzali planinou, či jedli pri spoločných stoloch, vyzerali veľmi spokojní. Vyzerali, akoby to bol ich raj na Zemi. Toto v nás vyvolalo plno hlbokých myšlienok a úcty k nim. Altiplano je jednoducho raj na Zemi. 

Altiplano, Zem šírej oblohy

Peter Droba | BUBO

16

15:57

feb

2017

Najnebezpečnejšia  cesta na svete Viac o krajine

Najnebezpečnejšia cesta na svete

Za najnebezpečnejšiu cestu na svete sa považuje „cesta smrti“ – El Camino de la Muerte v Bolívii. Spája jej hlavné mesto La Paz s Coroicom, vstupnou bránou do regiónu Yungas. Má dĺžku 56 kilometrov a prevýšenie takmer 3500 metrov. Vybudovaná bola počas vojny v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Slúžila ako hlavný ťah v regióne až do roku 2006, kedy bola dokončená obchádzka jej najnebezpečnejšej časti, ktorá si pri častých nehodách vyžiadala 200 až 300 obetí ročne. Už od deväťdesiatych rokov však láka adrenalínových nadšencov, ktorí sa ju snažia zjazdiť na bicykli. Nám odvaha nechýba a ráno už netrpezlivo čakáme pred hotelom na našich kamarátov a sprievodcov Julia a Roberta, ktorí nám tento zážitok sprostredkujú. Vyvezieme sa na najvyšší bod cesty do výšky 4650 metrov nad morom, vyfasujeme overaly, helmy a bicykle a jazda smrti môže začať. Prých dvadsať kilometrov je po asfalte, sklon je fajn a bicykel sa dá celkom slušne rozbehnúť. Roberto ide prvý, sem tam zastaví, aby nám porobil fotky a Julio zbiera tých pomalších na konci pelotónu. Za ním už ide iba servisné vozidlo, ktoré v priebehu pár sekúnd opraví defekt alebo nastaví brzdy. Výborná organizácia, chalani, klobúk dole. Trielime dolu a kocháme sa nádhernými výhľadmi. Zastavujeme až na vstupe na najnebezpečnejšiu časť cesty, platíme vstup a poistenie a začína naozajstné dobrodružstvo. Po kamenistej ceste lemujeme okraj hory, preskakujeme kamene, kaluže, prechádzame popod vodopády. Prostredie sa zmenilo a my sme sa ocitli v dažďovom pralese. Zrázy pod nami bez akýchkoľvek zábran majú niekedy hĺbku až 600 metrov. Nádhera! Niečo cez tridsať kilometrov ideme takmer tri hodiny a končíme vo výške 1200 metrov nad morom. Vyklepaní a opojení adrenalínom sa vytešujeme – prežili sme! Chutný neskorý obed a bazén v nádhernom prostredí v strede ničoho je príjemnou bodkou dnešného dňa. Plní dojmov sadáme do auta, ktoré nás berie naspäť do La Paz. Wow!

Najnebezpečnejšia  cesta na svete

Danka a Maťo H. z BUBO

28

19:44

sep

2016

Dali sme to!

Dali sme to!

Opat sme presli krizom Juznou Amerikou. Zacinajuc v Peru ktore nas ohromilo svojou prirodou a velkolepou Inkskou historiou. Netrocharili sme a hned po par dnoch sme navstivili jeden z novodobych siedych divov Sveta - Machu Picchu. Preplavili sme sa jazerom Titikaka a sialenym hranicnym prechodom presli do Bolivie. Tieto dve krajny sa moc nemusia a tak vsetci pasazieri aj naklad sa na tejto hranici musi prelozit na dopravny prostriedok druhej krajiny. Co sme si vsak este na hranici vsimli bolo obrovske mnozstvo Peruancov poobliekanych v narodnych farbach ktori smerovali na futbalovy zapas. Na stadion sa dostali aj niektori z nas a mali sme to stastie vidiet domacu Boliviu vyhrat v kvalifikacnom zapase na majstrovstva sveta. Dokonca sme sa s futbalistami stretli aj na recepcii hotela pri ceste na veceru! Najnarocnejsou castou expedicie bol rozhodne Salar Uyuni, kde teploty v noci klesali hlboko pod bod mrazu. Nam to vsak nevidelo a v nasich bubo jeepoch sme sa presuvali solnou pustou a altiplanom kde na nas za kazdym rohom cakalo miesto ktore sme si proste museli odfotografovat. Neuveritelny zazitok! Rucim vam za to, ze na Zemi nie je vela miest ktore su krajsie ako prave tieto casti Bolivie. Z vysokych nadmorskych vysok ktore sme zvladli uplne super sme presli o nieco nizsie do Chile. Do sytosti sme sa najedli steakov a napili chilskeho vin. Miestna odroda hrozna carmenere sa neurodi nikde inde na svete a podobne vina sa pili v starovekom Grecku a Rime. Po prejdeni hranicou do Argentiny sme mali sancu porovnat ci je lepsie vino chilske, alebo to argentinske. Mesto Mendoza ktore je obkolesene vinicami bolo vyhlasene za jedno z 10 najkrajsich miest na svete. Nasledovalo Buenos Aires o ktorom sa hovori ze je jedine europske hlavne mesto ktore lezi v Juznej Amerike. Zistili sme ze je to naozaj tak, prechadzajuc sa medzi majestatnymi budovami sa nam chvilu zdalo ze sa prechadzame Parizom, espresso nam spravili chutne ako keby sme boli v Rime a aj dochvilnostou boli Argentincania skor podobnejsi tim Nemcom ako "Latinos". Vidiet to obrovske mnozsvo vody ktore preteka vodopadmi Iguazu nam vyrazilo dych a rovnako nam vyrazilo dych ze paraguajsko-brazilsko elektranou Itaipu jej pretecie este 40x viac. To uz nas ale cakalo Rio de Janeiro. Len nedavno tu skoncila Olympiada, ktora bola este stale vsade pritomna. Okupali sme sa na Copacabane, vyviezli na Cukrovu Homolu, dali sme si vsak aj najlepsiu caipirinhu v meste v jednej z faviel a dokonca aj pocasie nam vyslo uplne fantasticky a aj napriek mierne sychravym dnom sme mali dobru viditelnost aj na to aby sme uvideli dalsi zo siedmych novodobych divov sveta - sochu Krista Spasitela.

P

Petra z BUBO

11

02:45

aug

2016

knockin on heavens doors Viac o krajine

knockin on heavens doors

Kolikrat za zivot se bezny stredoevropan dostane 500m nad nejvyssi vrchol Evropy? My v Bubo si to dopravame v Bolivii par kilometru od nejvysse polozeneho hlavniho mesta na svete,La Pazu...na vrcholu hory Chacaltaya...Prestoze po serpentinach a cestach,kterym se bezne moc verit neda dorazime az 200m pod vrchol autem,ale i tak finalni vystup neni uplna sranda a citime,ze se nam dycha trosku jinak...Za hodinku zvladneme vylezt na vrchol podel byvaleho nejvysse polozenoho lyzarskeho vleku na svete a odmenou nam jsou krome zrychleneho tepu uzasne vyhledy na okolni 6-ti tisicove spice And...Za odmenu si dole v horske chate mistniho horolezeckeho klubu dopravame kokovy caj, ve zdejsich koncinach zaruceny lek na problemy s vyssi nadmorskou vyskou a xxx daksich neduhu a je nam dobre na tele i na dusi...

k

kamil z bubo

01

03:03

feb

2015

miniexpedícia Viac o krajine

miniexpedícia

Naša expedícia v komfortnych topánkach sa pomaly ale iste blíži k cieľu. Nepoznana Argentína nám ponúkla presne, čo sme očakávali. Pár dní v Chile zas zaslúženy oddych v skvelom hoteli s geniálnym výhľadom na sopku Licancabur..predstavte si, že si chlípete zo svojho decentne namiešaneho Pisco Sour a pri tom hľadíte na takmer 6000 metrov vysoku sopku so snehovou pokrievkou. Z kuchyne vám nosia samé dobroty, vôňave a vyvážene pokrmy, že sa cítite prinajmenšom ako kráľ. Lokálne jedlo zladene s medzinárodnou kuchyňou. Vyzerá, vonia, chuti skvelo!! A večer vždy drobna čokoládka na vankúši..hneď sú sladšie tie sny :) Cez deň parádne teplo a v noci..jedna z najjasnejších oblôh, ake som kedy videla. Niet divu, že všetci sa sem tlačia budovať svoje observatória s najnovšími teleskopmi..NASA predbieha Európu. Európa zase NASA..a tak ďalej tu beží život stále dookola :) z nadmorskej výšky cca 2400 sa posúvame až na takmer 5000 metrov nad morov. Riadna záťaž pre naše tela. Ja od 4000 so šoférom žujem koku. Opatrne vyberá každý lístok z igelitoveho vrecúška a dáva do úst. Učím sa, ako si vytvoriť priestor medzi spodnou perou a podzubnym priestorom. Najprv ma tie kostrbate lístky tlačia. Mám pocit, že mám v ústach špenát. Už len volske oko a pár zemiakov. Šofér má zo mňa srandu. Vraví sa, že šofér má byť veselý a má mať iskru v oku..tak tu sa nám to darí. Okolita príroda je dychberuca. Doslova!! Vyzerá to, že tu sa Bohovia vysantili. Akoby sa práve tu zrodil impresionizmus a minimalizmus v jednom. Biela, Zelená a Červená Laguna s kolóniami plameniakov sú absolútne božske. Sme tu sami. Len oblaky, sopky, Laguny, plameniaky a my..mám pocit, že som na inej planéte..a v tom to príde..len kúsok pobehnem hore do kopca, zohnem sa v aute po vodu a hlavu mi ide roztrhnúť..snažím sa dostať maximum štavy z lístkov v ústach. Žiaden efekt. Cucam z tých lístkov, čo to dá sťaby materinske mlieko.nič..je mi horšie než zle. Hovorí sa, že keď sa priblížite k Bohom príliš, dajú vám takú malú facku, aby ste nezabudli, kde je vaše miesto..Uff, až takú facku mi zas dávať nemuseli, pomyslím si a ledva sadám na svoje miesto..zbytok cesty sa veziem vo fatamorgáne. Tak nádhernu scenériu som už dávno nevidela. Stojí to za to!! Cesty niet, robíme si ju sami pred sebou. Najskôr vysušena žltohnedym štetcom nacmarana krajina a potom male zelenosvieze čistinky s pasucimi sa lamami. Neskutočna krasa!!!Je mi zle, ale moji súputníci držia so mnou. Tomu sa hovorí tím :) Našťastie z výšok sme už klesli. Včera len nejakých 3800 v Potosi a dnes ešte nižšie v Sucre. Koku sme už prestali žuť. Aj nám bude smutno ;) tak zatiaľ dopĺňame zásoby kokovým čajom a pomaly sa začíname pripravovať na slovensku snehom zabielenu krajinu..tu sa deti v pondelok vracajú do škol po letných prázdninach :)

K

Katka z BUBO

31

01:40

jan

2015

Salar de Tunupa Viac o krajine

Salar de Tunupa

Salar de Uyuni je najvacsou solnou pustou nasej planety a nachadza sa v juznej casti Bolivie, nedaleko hranic s Cile. Avsak nie vsetci suhlasia s jeho terajsim nazvom. Domace obyvatelstvo nazyva tuto pust Salar de Tunupa, co doslova znamena Tunupina solna pust. Podla legendy miestnych indianov z kmena Aymara bol Salar stvoreny bohmi, konkretne bohynou Tunupa, ktori na seba vzali podobu obrov. Tunupa sa zamilovala do boha Kusku, s ktorym splodila dieta, avsak Kusku ju casom zacal podvadzat s bohynou Kusina, kvoli ktorej nakoniec Tunupu aj opustil. Ked sa tuto spravu dozvedela uboha Tunupa, prave kojila ich spolocne dieta. Neudrzala sa a zacala plakat. Jej slane slzy jej stekali po hrudi a zmiesali sa s materskym mliekom a nasledne stiekli na zem, kde kvoli obrovskemu zialu a hlbke Tunupinho zarmutku vytvorili obrovske jazero, ktore casom zaschlo a vytvorilo najvacsiu solnu pust sveta. Tunupa vzhladom na svoj obrovsky zial stratila chut do zivota a na mieste, spolocne so svojim dietatom, skamenela. Predtym vsak este prekliala svojho neverneho partnera a jeho milenku, ktori tiez skameneli do podoby sopiek, ktore lemuju obvod tejto puste. Vsetci traja sa tak stali vecnymi svedkami tohto obrovskeho nestastia a aj strazcami jednej z najkrajsich prirodnych scenerii, ktoru nasa planeta ponuka. A prave preto, ze biele materske mlieko a slane slzy Tunupy stvorili toto magicke miesto uprednostnuju miestni obyvatelia nazov Salar de Tunupa. Nasa skupinka ma obrovske stastie, ze sme tuto solnu pust navstivili prave v case, ked je smutok Tunupy najvacsi a zalieva casti solnej puste, cim vytvara scenerie podobne prirodnemu zrkadlu. Je to doslova pohlad pre bohov. Nie je mozne odlisit kde konci horizont a zacina nebo. Vsetko sa zlieva dokopy a vy mate pocit, ze kracate v oblakoch. Na nasej ceste sme uz navstivili aj jeden z novodobych divov sveta Machu Picchu, kde sme v nemom uzase obdivovali stavitelsky um kultury Inkov. Taktiez sme vystupili do vysky 5400 metrov nad morom a obdivovali zasnezene stity And a vysokohorske laguny vsakovatych farieb. Momentalne vsak zasneme nad mocou a kreativitou prirody a nevieme sa zhodnut, ktory zazitok bol silnejsi. Ak chcete toto magicke prirodne dobrodruzstvo, vo vyske viac ako 3600 mnm zazit aj vy, pridajte sa k nam uz na najblizsej ceste v maji. Neolutujete ... P.S.: Pozdravujeme Cechy a Slovensko, vsetci sa mame skvele a uzivame si slniecko a dychberucu prirodu. Dufame ze vas prilis nezasnezilo :p Btw pozdravujeme vsetkych cestovatelov na BUBO bal 2015. Dufam ze si to uzivate minimalne tak ako my ;)

P

Petko H. a Janko Cabbage z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva