Vstupujeme do národnej prírodnej rezervácie andskej fauny a flóra Reserva Nacional de Fauna Andina Educardo. Od roku 1973 je primárne určená na ochranu miestnej fauny a flóry a ide o najnavštevovaneejšiu chránenú rezerváciu v Bolívii.
V nadmorskej výške od 4 200 m.n.m. do 5 200 m.n.n. a rozlohe viac ako 700 000 hektárov nájdete až 96 druhov miestnej fauny, z toho 69 druhov vtákov. Nájdete tu unikátne zvieratá ako andská líška, hus andská, suri alpaka, pumu andská, viskača, pštros Nandu, lama vikuňa, kondor andský, andská mačka, pásavec, Andský pásovec chlpatý, množstvo druhov kačíc a vtákov vrátane troch endemických druhov plameniakov.
Rezervácia je biotopom pre desať druhov plazov (vrátane dvoch jašteríc rodu Liolaemus), obojživelníkov a rýb. Ďalšie domestikované zvieratá, ktoré sa chovajú v dedinách obývaných komunitami Quetena Grande a Quetena Chico, sú lamy a alpaky; pasenie sa týchto zvierat na pôvodných trávach a rastlinách v rezervácii má však škodlivý vplyv na ochranu parku.
Flóra zahŕňa niekoľko porastov stromov queñua (polylepis), vankúšové rastliny yareta a thola - aromatický ker, ktorý pokrýva altiplano a peruánsku hustú tráva Stipa Ichu. Yareta sa využíva ako palivové drevo a rastie rýchlosťou 1–3 mm za rok uprostred skalnatého terénu. Tento strom z tvrdého dreva, ktorý vyzerá ako penový bublinkový kúpeľ, ale je tvrdý ako kameň, rastie pomaly a dosahuje výšku asi 1,5 m. Môže byť starý až 3 000 rokov. Na miestach s vyššou vlhkosťou sa vyskytuje Tola alebo Thola (Parastrephia lepidophylla), Quinoa a krík Kenua. Dedinčania využívajú vegetáciu ako palivo na kúrenie a varenie.
Celé územie vyzerá ako z inej planéty. Všade naokolo na vás pózujú majestátne vulkány, nachádzajú sa tu horúce pramene, gejzíry, fumaroly, či nespočetné lagúny rôznych farieb. Jednou z tých najkrajších je Laguna Colorada – farebná lagúna, ktorú obývajú tri rôzne druhy plameniakov - chilský, andský a Jamesonov. Túto fotogenickú lagúnu sfarbujú červené mikroorganizmy, kôrovce a riasy, ktoré obsahujú veľa červeného farbiva a ich konzumácia sfarbuje perie plameniakov na ružovo-červeno.
Jazero je veľmi plytké, menej ako 1 m hlboké a nájdete tu asi 40 druhov vtákov, ktorým Laguna Colorada poskytuje obživu. Na jazere sa nachádzajú aj boraxové ostrovčeky, ktoré sa používajú v sklárskom priemysle. Táto biela farba ostro kontrastuje s červenou farvou vody, a v pozadí vysokých sopiek tomuto miestu pridáva ešte väčšie čaro. No a ako spoznáte jednotlivé druhy plameniakov?
- Chilský plameniak (Phoenicopterus chilensis) je juhoamerický druh plameniaka o trochu menšieho vzrastu než Plameniak Ružový s dĺžkou tela 100–120 cm. Zobák je viac ako z polovice čierny, nohy sú béžovošedivé s červenými kolenami a prstami. Často má ružovější nádych peria.
- Andský plameniak (Phoenicopterus andinus) má bledo ružové telo so žltými nohami a tromi prstami, čiernym zobákom a čierne sfarbeným perím na chrbte. Ide o sťahovavého vtáka, ktorý je schopný behom jedného dňa uletieť aj niekoľko stoviek kilometrov. Patrí však medzi zraniteľné druhy v dôsledku neprirodzených zmien v jeho prirodzených sídlach. Výrazný vplyv na úbytok plameniakov andských má tiež tažba a ľudský zásah.
- Jamesonov plameniak (Phoenicoparrus jamesi)- je juhoamerický druh plameniaka podobný andskému plameniaku tiež nazývaný aj Plameniak krátkozobý. Je pomenovaný po Harrym Jamesi Berkeleyovi. Dorastá do dĺžky 90–92 cm. Operenie má svetlo ružové, na chrbáte a okolo krku má čiastočně červené sfarbenie, letky sú tmavé. Okolo inak žltých očí má neoperenú červenú kožu. Končatiny má tehlovo červené a zobák výrazne žltý s čiernym koncom. Mláďata sú krátko po vyliahnutí šedé alebo biela a sfarbenie získávajú až vo veku 3 - 4 rokov. Jamesov plameniak je výrazne menší a andský je zas jediný plameniak so žltými nohami. Až do roku 1956 bol pritom považovaný za vyhynutého, no od roku 2008 je v Červenom zozname zaradený do kategórie takmer ohrozených druhov.
Je úžasné, že sa im darí v tak náročných andských podmienkach a v takej vysokej nadmorskej výške. Zaujímavosťou je napríklad to, že plameniaky spia v kruhoch, aby si zachovali telesné teplo a iba polovica ich mozgu spí. Živia sa planktónom, ktorý rovnako ako ostatné druhy plameniakov z vody filtrujú pomocou svojho špeciálne prispôsobeného zobáku. Pohlavne dospievajú až vo veku 6 rokov a sú monogamné. Hniezdia pritom nepravidelne, často aj ob rok.
Po vode plávajú málo, chodia väčšinou po plytkej vody, kde si nenamáčajú perie, ale hľadajú si svoju obľúbenú potravu. Plameniaci sa musia sa najprv rozbehnúť aby nabrali rýchlosť, no keď sa už rozbehnú, vedia lietať až 50-60 km/ho na vzdialenosť až 600 km. Lietajú s dopredu natiahnutým dlhým krkom a nohami natiahnutými dozadu za takmer neustáleho rýchleho mávania krídlami, väčšinou v zovretých kŕdľoch v tvare „V“. Pri odpočinku stoja na jednej nohe s hlavou ukrytou pod krídlom. Komunikujú medzi sebou káhaním podobným husaciemu.
Ružové až červené sfarbenie plameniakov je podmienené dostatkom rias obsahujúcich kartenoidy (v zajatí, kde sa tieto riasy nevyskytujú, sa musia pre zachovanie sfarbenia peria dodávať umelo, inak by vtáci boli bieli). Perie majú plameniaky mäkké, na hlave a krku krátke a riedke. Perie pravidelne obmieňajú. Potravu si získavajú z nasávanej a cez lamely filtrovanej vody vďaka špeciálne zakrivenému zobáku, kedy im v zobáku zostávajú drobní bezstavovce živočíchy, kôrovce, mäkkýše, hmyz a tiež riasy a rozsivky.
Nohami víria bahno na dne, aby voda obsahovala viacero týchto organizmov. Pri väčších hĺbkach aj plávajú a hlavy majú ponorené pri dne. Väčšie a menšie druhy v závislosti od dĺžky krku zbierajú potravu z rôznych hĺbok, preto si nekonkurujú. Najčastejšie si vyberajú ostrovy v plytkých lagúnach alebo jazerách, kde sú lepšie chránení pred dravcami.
Samica znesie obvykle len jedno vajce o váhe 115 až 140 g na ktorom sa v sedení so samcom striedajú, dožívajú sa priemerne 30 až 40 rokov. Sú monogamné – znesú len jedno vajce, neznesú náhradu, čiže ak sa niečo stane, trvá dlho dokiaľ sa kolónia rozrastie. Poďte s BUBO pozorovať tieto elegenatné zvieratá na zájazde Peru, Chile, Bolivia.
Tipy a zážitky - Bolívia
- Rady na nadmorskú výšku
- Juhoamerické safari
- Spirituálne miesto Tiwanaku
- Los Uros a prechod Južnou Amerikou
- Prechod cez Salar de Uyuni
- Najväčšia soľná púšť sveta
- Lagúny na Altiplano
- Z La Pazu na Salar
- Cesta smrti na bicykloch
- Najvyššie položené hlavné mesto sveta
- Najnebezpečnejšia cesta na svete
- Chacaltaya - výstup na horu
- Ako som prežívala nadmorskú výšku
- Legenda o Salare
- Rozdiel medzi kokou a kokaínom
- Bolívijský slang
- Zážitky zo Salar de Uyuni
- Moderný La Paz
- Čo treba vidieť v La Paz
- Tipy na La Paz