Fórum

98 príspevkov

04

12:40

okt

2019

História hovoriaca z kameňa Viac o krajine

História hovoriaca z kameňa

História hovoriaca z kameňa Naqsh e Rostam. Čo Vám tento názov hovorí? Ak nie ste nadšencom perzskej histórie, tak zrejme nič. A čo mená Dárius alebo Xerxes? To už je o niečom inom. Počuli sme o nich všetci na hodinách dejepisu. Ako sú tieto slová prepojené? Naqsh e Rostam je miesto, kde sú títo veľkí králi a ich nasledovníci pochovaní. Toto úchvatné miesto nájdeme 13 kilometrov od Persepolisu, a veru málokde by ste hľadali niečo podobné. Návštevníci hrobky perzských kráľom niekedy prirovnávajú k egyptskému údoliu kráľov, alebo k pokladnici v jordánskej Petre. Štyri mohutné hrobky v tvare kríža vysekané priamo do skalnej steny sa týčia nad okolitou rovinou a pripomínajú návštevníkom nehynúcu slávu 2300 rokov mŕtvej Achaemenidskej ríše. Mystickú atmosféru dotvára tajuplná kocka, ktorá pod hrobkami vyčnieva nad okolitý kraj. Hrobky kráľov sú známe a aj vieme, kto v nich ležal. Boli to Xerxes, Dárius I, Artaxerxes a Dárius II. Účel zvláštnej kocky pod mohutnou skalnou mohylou ale ostáva zahalený rúškom tajomstva. Bol to chrám ohňa? Archív? Hrobka význačného ministra? Nevieme, a zrejme sa nikdy ani nedozvieme. Na celkovej atmosfére to ale vôbec neuberá. Keď stojíte oproti hrobkám kráľov, ktorí vládli svetu pred tisícmi rokov, tak máte pomaly pocit, že ku Vám hovoria, a história ožíva pred Vašimi očami. Dárius stavia najväčšiu ríšu, akú poznal svet; Xerxes vypaľuje Atény. Všetky tie momenty, od ktorých nás delia stáročia, sú Vám na dosah ruky. Tu na Vás hovorí história priamo z kameňa cez neprekonateľnú priepasť času, a na chvíľu máte pocit, že to nebolo tak dávno a že aj vy ste to zažili. V skratke, história tu pred Vami na chvíľu opäť žije! Naqsh e Rostam je úžasné miesto, ktoré síce stojí v tieni slávneho Persepolisu, ale nezaostáva za ním ani o centimeter v majestátnosti a atmosfére!

04

12:26

okt

2019

Čaj v tieni 4500 rokov starého Cypru Viac o krajine

Čaj v tieni 4500 rokov starého Cypru

Čaj v tieni 4500 rokov starého Cypru Cesta z Yazdu do Shirazu je dlhá. Čistý čas prejazdu je 6 hodín. Našťastie sú ale cestou zaujímavé miesta, dek sa dá zastaviť a preto to nie je len obyčajný presun, ale plnohodnotná súčasť poznávačky. Ráno si v autobuse krátime čas rozprávaním o bohatej Perzskej histórii a pripravujeme sa na poobednú návštevu jedného z vrcholov našej cesty – hroby Kýrosa Veľkého v Pasargádach. Po dvoch hodinách cesty je čas na krátky odpočinok. Nie je to ale len obyčajná zastávka. S naším sprievodcom Arom sme sa dohodli, že urobíme mimoriadnu čajovú pauzu na veľmi špeciálnom mieste – rovno pod najstarším stromom Ázie! Cyprus v mestečku Abarkuh je svojím vekom 4500 rokov oficiálne uznaný za tretí najstarší strom na svete a najstarší na Ázijskom kontinente. Priamo pri ňom si v malej čajovni rozkladáme koláče a ponúkame čaj. Pre záujemcov je dokonca k dispozícii aj európske espresso. Posadáme si pod stromy a kocháme sa úchvatným Cyprusom, na prvý pohľad by ste ani nepovedali, že je taký starý. S výškou 18 metrov a šírkou koruny 11 metrov nevyčnieva výrazne nad ostatné stromy. Keď sa ale pozriete z blízka, vidíte, že jeho mohutný kmeň je akoby spleť hadích tiel, ktoré prezrádzajú úctyhodný vek. Okrem čaju ponúkame aj tradičný perzský nugát zvaný gaz. Táto pochúťka je z vaječných bielok s medom a pistáciami. Na niekoľko chvíľ zavládne v tieni cyprusov dokonalá pohoda a Ara nám ukazuje obrázky iránskych vidieckych krojov a zvyklostí. Pol hodinu si posedíme, vychutnáme čaj, pohľad a atmosféru, a dokonale osviežení nasadáme späť do autobusu. Čaká nás ešte dlhá cesta a slávne Pasargády.

30

17:16

sep

2019

Najkrajší strop sveta Viac o krajine

Najkrajší strop sveta

Najkrajší strop sveta Islamská architektúra vie byť úžasná, a nikde nie je krajšia, ako práve tu v Perzii. Modré mešity, gigantické bazáre, zdobené paláce, nádherné mosty. Každý deň tu človek vidí budovy, o ktorých počuje bežne len v rozprávkach Tisíc a jednej noci. Nikde to nie je viac vidieť, ako v slávnom meste šáha Abbása prvého, Esfaháne. Práve tu dal šáh na zelenej lúke v 17. storočí postaviť svoje hlavné mesto s jedným z najkrajších námestí na svete – Naqsh e Jahan. Keď vchádzame na toto námestie, tak sa človeku až zatajuje dych. Obrovské námestie, ktorému z jednej strany dominuje bazár, z dvoch strán mešity a z tretej strany šáhov palác. Nie je divu, že práve toto miesto bolo zapísané do svetového dedičstva UNESCO ako prvá pamiatka v Iráne vôbec, dokonca pred bájnym Persepolisom. Naše kroky vedú rovno do menšej z dvoch mešít, pomenovanej podľa duchovného, čo v nej viedol modlitby v 17. storočí - Sheik Loftallah. Nezdobí ju žiaden minaret, a len prepychová výzdoba vchodu a kupoly prezrádzajú, že sa jedná o architektonický skvost. Mešita slúžila šáhovi a jeho najbližšej rodine. Podľa tradície dokonca do nej z paláca viedol podzemný tunel, aby dámy z háremu nemuseli chodiť po ulici. Preto malá byť táto mešita najozdobnejšou zo všetkých diel, ktoré si šáh Abbás dal postaviť. Keď do nej vstupujeme, tak obdivujeme jemné kachličkové mozaiky. Pravý vrchol ale prichádza, keď vstupujeme do modlitebnej sine a zdvihneme hlavy. Čaká nás tu jeden z najkrajších stropov islamského sveta, a podľa BBC najkrajší strop na svete vôbec. Kupola je zdobená zmenšujúcimi sa útvarmi v tvare citrónov, maľovanými zlatou farbou, ktoré postupne spejú do zlatého kruhu, ktorý navodzuje ilúziu zlatého tunela rovno na nebesia. V jeho strede je malý otvor a z neho slnečné lúče na zlatej farbe vytvárajú optickú ilúziu známu ako páví chvost. Obdivujeme tento architektonický unikát a rozjímame nad genialitou staviteľov tohto majstrovského diela. Na strop sa dá pozerať do nekonečna. Posadáme si a sledujeme slnko vychutnávajúc atmosféru veľkoleposti, ktorú táto inak celkom malá mešita navodzuje svojimi úžasnými dekoráciami. Po dlhej chvíli sa pomaly zdvíhame, je čas ísť. Aj keď sme si dokonale vychutnali túto nádheru, tak úžasný Esfahán pre nás má pripravené aj ďalšie skvosty.

13

16:27

aug

2018

Kresťanská Džolfa v srdci Iránu Viac o krajine

Kresťanská Džolfa v srdci Iránu

Kresťanská Džolfa v srdci Iránu Kresťanská štvrť v Iráne? Nie, to nemôže byť pravda. Veď Irán je predsa konzervatívna, islamská krajina, kde v roku 1979 prebehla islamská revolúcia a tá drží niekdajšiu Perziu dodnes. Teda, aspoň tak by to vyzeralo niekde v správach v televízii, v ktorej nič nevedia. My do Iránu chodíme pravidelne (aj tento rok je to už tretia cesta) a tak vieme, že tu kresťanské stopy nájdeme. Tie najznámejšie ležia v starom Esfaháne v štvrti zvanej Ďzolfa. Názov napovedá, že ide o arménsku štvrť a vznikla v meste niekedy v priebehu 17.storočia, kedy chcel panovník a staviteľ Esfahánu Šáh Abbás podporiť obchod a tak prilákal arménskych obchodníkov. Niektoré jazyky tvrdia, že ich pritiahol násilím, iné, že to bolo dobrovoľné, no tak či onak, výsledok je zreteľný a tak sa odrazu namiesto mešít začnú vynárať kostolné veže. Dnes tu stojí 11 kostolov a najväčší spomedzi svätostánkov predstavuje dokonca katedrálu menom Vank. Náš lokálny sprievodca je tiež pôvodom Armén, náš kamarát Ara a tak sa dozvieme o týchto zákulisných veciach o čosi viac. Vždy nás bavilo chodiť viac do hĺbky. Arméni žijú v Iráne dodnes, ale často nie sú veľmi viditeľní, hoci im nikto nezakazuje nosiť krížik či iné kresťanské symboly. Prekvapení, však? Vojdeme dnu do Vanku a obklopia nás maľby. Tak iné, tak neislamské, ba priam islamsky poburujúce, no predsa sú tu a nie je to žiaden problém. Odrazu spoznávame Poslednú večeru, Ukrižovanie či Babylonskú vežu a nechýba tu ani obrovské nebo s peklom, ktoré sa prepletá navzájom a jeho obrázky mali odstrašiť nejedného hriešnika. Veď kto by chcel skončiť v pekle, kde mu požierajú vnútornosti ako ukazuje obrovská maľba nad vstupom? Aby toho nebolo dosť, nájdete tu aj Salomé s táckou, na ktorej leží hlava Jána Krstiteľa. OK, to by nebolo nič, ale predstavte si, že Salomé má vrchnú časť tela nahú. Stále sme v Iráne. Milujeme tieto kontrasty, kedy ľudia vidia, že táto krajina je o inom ako sa snaží vykričať svetu akýsi prezident s divným účesom. Džolfa je známa aj pre svoje kaviarničky a dnes sa všeobecne považuje za lepšiu štvrť, v ktorej túži bývať aj viacero Iráncov. Využijeme to, ochutnáme kávu, potúlame sa jej uličkami a zapadneme v skvelom podniku, ktorý turista nemá veľmi šancu nájsť. Ide o historický dom, ktorý kedysi patril dôležitému arménskeho básnikovi a dnes tu podávajú tradičné jedlá. My siahneme po Dizi. Irán nie je len o kebaboch. Dizi prinesú v miskách a my si ho musíme sami pripraviť. Najprv vyliať polievku, potom vám zostane jemná jahňacina, zemiaky, dusená zelenina a tĺčikom si to všetko roztlačíte na kašu. Potom podlejete vývarom, premiešate, odtrhnete kus chlebovej placky a je to. Zahryznite si ku kaši čerstvú cibuľu a mätu, k tomu dúšok čierneho čaju s cukrom nabat a zážitok je na svete. Veď práve kvôli nim cestujeme! 

01

18:11

jún

2018

“Za tmu vás pokutovať nemôžu” Viac o krajine

“Za tmu vás pokutovať nemôžu”

“Za tmu vás pokutovať nemôžu” Je piatok. U nás takmer začiatok víkendu a v Iráne je voľno už v plnom prúde. Keď kresťania majú nedeľu, tak u moslimov je voľný deň práve piatok. Muezzin zvoláva na piatočnú modlitbu vehementnejšie ako v ostatné dni. Práve dnes sú v mešitách piatkové kázania.. niečo ako naša nedeľná omša. Nie všetky krajiny s dominujúcim islamom majú síce piatok voľno, ale Irán určite hej. A tak sú dnes v tomto meste oveľa prázdnejšie ulice. Zápchy sú minimálne a dokonca sa da parkovať aj v strede mesta, čo je obyčajne prakticky nadľudský výkon. O Teheráne sa zvykne hovoriť ako o jednom z najznečistenejších miest našej planéty, čo sa týka kvality ovzdušia. Domáci zo žartu zvyknú hovoriť: “v našom meste aspoň vidíš, čo dýchaš”.. žltohnedý smog sa pod pohorím Albroz rozlieva ako hustá pudingová kaša a nie a nie ho rozfúknuť. Celé to pôsobí, akoby ste mali okuliare so žltým filtrom. Salome, naša iránska BUBO spojka už dlhé roky, ktorá sa vo voľnom čase venuje umeniu, mi hovorí: “som šťastná, podarilo sa mi presunúť ateliér bližšie k domu. Ak je dobrá dopravná situácia, trvá mi to tam iba hodinu.” :) štatistiky uvádzajú, že priemerný obyvateľ Teheránu strávi v zápchach denne 3,5 hod.. A Salome pridáva: “ak máš chuť, dnes je najlepší deň na návštevu galérií v Teheráne. Môžeš sa k nám pridať.” Tak keď to povie domáca, tak niečo na tom asi bude.. a nestačím sa čudovať: za cca 4 hodiny sme navštívili takmer 10 súkromných galérií. Atmosféra v nich je takmer elektrizujúca. Sú plné mladých ľudí. Mám pocit, že som na nejakej inej planéte a nie v moslimskom štáte. Baby oblečené podľa najnovšej módy, farebné šatky im zakrývajú iba naozaj malú časť hlavy a horlivo diskutujú so svojimi priateľmi, známymi, umelcami. Ak by som si niekedy chcela predstaviť umeleckú scénu v NY alebo v Paríži, predstavila by som si ju presne takto. Krásne, malé, čisté galérie so záhradami a podávajúcim čajom a sušienkami.. Ok.. možno aj nejaké to vínko by sa šiklo, ale tu v Iráne je toto samozrejme že “tabu”. Salome mi ozrejmuje ďalší detail: “vieš, tu takmer nikto nechodí do štátnych galérií. Tie vystavujú hlavne diela poplatných umelcov. Toto sú všetko súkromné domy.. musíš vedieť, kam zaklopať.. poprípade, čo povedať, aby ti otvorili.. niektoré sú verejne prístupné, ale do niektorých jednoducho musíš vedieť, ako prísť..” a predstavuje mi majiteľa jednej z nich. Pán Farhad Gavzan ma galériu, kde sa snaží predstaviť, že aj kreslenie môže byť umením. Momentálne vystavuje zaujímavé práce indického umelca, ktorý sa špecializuje na.. na prvý pohľad to vyzerá, ako keby môj trojročný synovec zobral do ruky červenú farbičku a pokreslil stenu :) V ďalšej galérii ma prekvapuje miestny dôvtip. V jednej miestnosti je úplná tma. Horia tam iba sviečky. Chvíľu mi trvá, kým si moje oko zvykne a potom sa rozhliadnem a vidím, že na stenách visia obrazy.. to je aký paradox? Pomyslím si.. tak buď chceš vidieť umenie, a obrazy riadne nasvietiš, alebo nie.. no potom sa prizriem bližšie.. na obrazoch v tme je “zakázané umenie”. Akty, homosexuálne páry.. uff.. celkom silná káva.. tak toto by som v tak konzervatívnej krajine akou je Irán vôbec nečakala.. veď za toto môžu ísť do basy.. pýtam sa majiteľa svoje otázky.. a on sa len usmieva: “keď občas príde inšpekcia z oddelenia kultúry, jednoducho sfúkneme sviečky. Za tmu vás pokutovať nikto nemôže.” :)) 

“Za tmu vás pokutovať nemôžu”

Katarína Líšková, BUBO

31

09:03

máj

2018

Iránska whisky Viac o krajine

Iránska whisky

Iránska whisky Irán má azda jednu z najhorších mediálnych povestí na svete. Prestížna britská BBC dokonca robila prieskum s otázkou: “ktorá je krajina, o ktorej si myslíte, že spravila najviac zla na svete?” Prvú priečku obsadil práve spomínaný Irán. Druha bola Severná Kórea a tretí Pakistan. Samozrejme, vyplýva to aj z obdobia, kedy sa prieskum robil. V roku 2012. Potom sa už do takého prieskumu BBC radšej už znovu nepustila. Voľne sa tieto výsledky prekladajú aj ako “najnesympatickejšia krajina sveta”. Väčšina ľudí, ktorí však do tohto kúta sveta napriek tomu zavíta v rámci objavovania historických krás alebo vychodených turistických chodníčkoch, zvykne mať iný názor. Na ploche takmer 1,7 milióna kilometrov štvorcových a s počtom obyvateľov cez 80 miliónov sa nedá čudovať, že tu vládne čulý kultúrny mix. Avšak väčšina obyvateľov sa bude hrdo biť do pŕs, že sú “Peržania” a o ich storočiami preverenej pohostinnosti kolujú legendy. Takmer s každým, s kým sa rozprávame, nás chce pozvať na čaj. Čaj sa tu pije hutný, čierny, ako také “kondenzované mlieko”- ale v čiernom :) Často sa rozpráva aj o iránskom systéme slušnosti ta’arof.. to znamená, že podľa miestnej etikety vás pozývajúci ma 3x pozvať na čaj a vy máte 3x odmietnuť. Ak jeho pozvanie nástojí aj na 4krát, vtedy to naozaj myslí vážne a je už neslušné odmietnuť. Takto iránske rodiny dokážu pri návštevách prekecat “hodiny”. Obyčajne všade pri ceste stoja veľké samovary, v ktorých sa v spodnej časti ohrieva neustále voda. Na samovare je akoby posadený čajníček s hustým čiernym vývarom- čaj. Do pohára sa najprv načapuje toľko čierneho čaju, na koľko si trúfate. Tento “silný destilát” sa potom zaleje horúcou vodou a vy si vytvoríte práve pre vás akceptujúci pomer. Potrebujete sa prebrať z bujarej iránskej noci? Pomer čaju a vody je jasný :) Pijete zo slušnosti už asi 10 čaj počas jedného doobedia? Pomer čaju a vody je znovu jasný :) A ak ma hostiteľ viacej noblesy, da vám do čaju zopár šafranu. U nás sa zvykne hovoriť “je toho ako šafranu”.. čím sa myslí, keď je niečo extrémne vzácne a je toho málo. V Iráne by ste sa mohli v šafrane prehrabávať, toľko je ho tu. Od nepamäti je Perzia najväčším producentom tejto najdrahšej komodity na svete. Vyprodukuje až cca 90% celkového objemu na svete. Hovoríme o nejakých 350 tonách suchého šafranu ročne. A keď si predstavíme, že na jedno kilečko potrebujeme asi 170 000 kvetov, ktoré dokopy vážia okolo 100 kilogramov a z nich dostaneme už spomínané cca 1 kilo výsledného šafranu.. uff a teraz si predstavte tých 350 ton šafranu.. koľko miliónov kvetov sa musí ročne pozbierať.. a miestni ľudia šafran proste zbožňujú. Pridáva sa do ryže, do zmrzliny a.. samozrejme aj do čaju, ktorý tu vďaka svojej hutnej farbe okorenenej práve šafranovým odtieňom nazývajú iránska whisky :) 

Iránska whisky

Katarína Líšková, BUBO

23

11:29

máj

2018

MHD Viac o krajine

MHD

MHD Pristávame na letisku s priliehavým medzinárodným kódom: MHD. Letisko, ktoré hneď po Teheráne vykazuje najvyššie počty prepravených pasažierov, až cez 10 miliónov, čo je niekoľkonásobne viac, než naše hlavne mesto. Pôsobí ako také väčšie “Janíkovce pri Nitre”. V rade pre cudzincov vstupujúcich do krajiny stojíme my, jedna mnohopočetná rodina z Egypta, jeden pupkatý pánko z Juhoafrickej republiky predbiehajúc sa pred nás so slovami “biznis visa, biznis visa, my friend.” A ešte jeden Nemec. Ten stojí v tichosti za nami. Zbytok lietadla stojí v rade pre domácich. Ženy tu majú o niečo tmavší odtieň oblečenia. Navštevujeme totiž jedno z najposvätnejších miest v celom Iráne. Naša cesta začína pri hrobke ôsmeho imama. Nám to možno nič nepovie, ale pre miestnych je to ako stáť pri hrobke jedného z 12 apoštolov. Možno trochu silne prirovnanie, ale atmosféra miesta a samotnej hrobky má neskutočne elektrizujúcu podobu. Cítiť tu, že sa jedná o naozaj výnimočné miesto. Medzi základných 5 pilierov islamu patrí púť do Mekky. A kto nemôže púť absolvovať, má rôzne náhradné riešenia. Jedno z nich je aj napríklad niekoľkokrát za život navštíviť Mashad. Pútnikov je tu neúrekom. Staré babičky o paličkách s celými rodinami, ale aj komplet vidiecke klany. Dalo by sa povedať, že sa nijak výrazne neodlišujú od zbytku populácie. Len všetky majú dlhy čierny čádor, ktorý pôsobí ako plast Harryho Potera až po zem a do čela zasadený hijab, ktorý zakrýva aj ich vlasy. Migračnou kontrolou prejdeme relatívne hladko a už stojíme na letisku, ktoré nemá žiadnu zmenáreň, ani bankomat. Na čo aj? Väčšina cestujúcich sú domáci. Vstupná hala pripomína Inchebu pred kolaudáciou, ale všetci pôsobia, že sú s tým ok. Naše takmer prvé kroky smerujú, ako inam, na miesto odpočinku Imáma Rezu. Všetci dostávame pri vstupe dlhé farebné čádory, aby nás v zástupoch pútnikov v čiernej bolo dobre rozoznať :) čádor inak znamená “stan”. Absolútne výstižné :) my ženy v “našich farebných stanoch” vchádzame oddelene od mužov. Obrovský komplex v sebe skrýva niekoľko múzeí, školu, veľkú mešitu, podzemné garáže pre niekoľko tisíc aut a samozrejme, samotnú hrobku ôsmeho Imáma Rezu. Na hlavné námestie sa dostávame v čase obedňajšej modlitby. Nemusím asi hovoriť, že atmosféra je tu absolútne jedinečná. Dnes už asi nezostáva veľa miest na našej planéte, kde by ste sa na výnimočných miestach nepotkýnali o davy turistov. My sme tu sami. A vôkol nás obrovské zástupy veriacich, ktorí svoju modlitbu prežívajú naozaj s veľkým oduševnením. Mám z toho zimomriavky.. a to je len začiatok našej cesty!! 

MHD

Katarína Líšková, BUBO

11

10:23

apr

2018

Najslávnejšie mesto staroveku na dosah Viac o krajine

Najslávnejšie mesto staroveku na dosah

Najslávnejšie mesto staroveku na dosah Persepolis –bájne hlavné mesto starej Perzie a jedna z najslávnejších archeologických zón. Navštíviť toto miesto je snom mnohých cestovateľov, ale nie každému sa to podarí. Nám v BUBO sa to ale darí už dlhé roky a opakovane. Je ťažké popísať ako vyzerajú tieto impozantné ruiny v lúčoch ranného slnka. Na rozsiahlej umelej terase sa rozprestiera 125 000 metrov štvorcových, na ktorých stávali tie najkrajšie paláce starovekého sveta. Aj po 2500 rokoch ich zvyšky pôsobia majestátne a človek si ľahko predstavuje tú nekonečnú úctu, akú museli tieto úchvatné stavby vzbudzovať v ľuďoch svojej doby. Počasie nám praje, je krásne slnečno, ale na oblohe je niekoľko obláčikov, ktoré dotvárajú fotografie, aby nevyzerali ako stiahnuté z internetu. Na skupinu sme dvaja sprievodcovia – ja a iránsky kolega Ara. Úprimne povedané, takmer sa predbiehame o slovo. K týmto ruinám je čo povedať. Dárius, Xerxes, Artaxerxes, mená ako z hodín dejepisu lietajú okolo nás a my kráčame na tých istých miestach ako kedysi kráčali oni! Keď prechádzame legendárnym schodiskom k trónnej sieni týchto panovníkov, tak máme pocit, že ku nám rozprávajú samotné skaly naokolo. Rozsiahle a nádherné zachovalé basreliéfy nám ukazujú postavy vojakov, levov a býkov. Zachovali sa v takej kvalite, že mi vlastná skupina nechce veriť, že sú to originály. Dokonalosť spracovania a čistota tvarov slávneho basreliéfu kráľovskej procesie privedie do pochýb každého. A niet sa čo diviť! Postavy vyslancov, prinášajúce dary kráľovi kráľov na perzskom tróne, vyzerajú akoby ich do kameňa zvečnil umelec pred rokom. Nie sú to ale žiadne napodobeniny. Je to ale skutočný kus histórie, večný pomník staviteľov z pred 2500 rokov, ktorí slúžili jednej z najmocnejších ríši histórie ľudstva a na pláni neďaleko dnešného Shirazu po sebe zanechali tento skvost. Samotná trónna sála nezaostáva za svojím vstupom. Zvyšky 19,5 metrov vysokých detailne opracovaných stĺpov dávajú tušiť megalomanské rozmery tejto miestnosti - vraj sa sem zmestilo až 10 000 ľudí. Okolo nás sú ďalšie paláce - Dáriusov súkromný palác, Xerxesov ešte väčší palác, všetko miesta s atmosférou, ktorá ich neopustila ani po dva a pol tisícročiach. Perzepolis je v skratke úžasný a nikto neostane jeho čarom nedotknutý. My pomalým tempom vychutnávame každý historický moment, ktorý nám jeho zvyšky ponúkajú, od čias najväčšej slávy pod Xerxesom, až po koniec mesta pod rukami vojakov Alexandra Veľkého a kocháme sa tým, čo nám géniovia minulosti zanechali. Po obsiahlej prehliadke nikomu nie je veľmi do reči, takýto zážitok treba stráviť. Ja osobne sa ale už teraz teším, keď sa do mesta kráľa kráľov vrátim a opäť sa budem môcť dať opantať jeho jedinečným čarom. 

08

18:12

apr

2018

Piknik v Teheráne Viac o krajine

Piknik v Teheráne

Piknik v Teheráne Piknik v Teheráne. Teherán, hlavné mesto obávaného Iránu. Aké je ale naozaj? Je to predovšetkým obrovské a živé miesto a my sme ho dnes zastihli v jednom z jeho najživších momentov. Dnes je totiž posledný, trinásty, deň osláv perzského nového roku Nowruz, zvaný Sizdah Be-Dar – deň prírody. Je to jeden deň v roku, keď každý Iránec má vyjsť spolu s rodinou a priateľmi niekam do prírody, či už do parku alebo do lesa, a urobiť si piknik. My sme sa samozrejme rozhodli, že takúto lokálnu zvyklosť si nemôžeme nechať ujsť a pridali sme sa k miestnym. Prichádzajúc do parku hneď vidíme, že deň prírody Iránci berú vážne. Jeden z najväčších parkov v meste, park Ohňa a Vody, praská vo švíkoch. My sa ale nebojíme a púšťame sa medzi davy Iráncov. Na základe informácii, ktoré u nás človek dostáva z televízie by ste čakali, že na Európanov zazerajú, alebo dokonca si ich v krajine neprajú. Opak je ale pravdou a naša prítomnosť rýchlo vzbudzuje živý záujem a na tvárach okoloidúcich prevládajú milé úsmevy. Prakticky hneď sa začínajú objavovať prvé otázky, odkiaľ sa vzala zahraničná delegácia? Po niekoľkých minútach spolu s naším miestnym sprievodcom Arom oslovujeme rodinku, ktorá má rozložený stan a pred ním natiahnutú veľkú prázdnu plachtu. Naším zámerom je sa k ním pridať a posedieť družne v kruhu priateľov, ako tisíce Iráncov okolo nás. Predstavte si tú situáciu – sedíte v parku na Slovensku a zrazu ku Vám príde skupina Iráncov, či si nemôžu sadnúť na vašu deku. Prvá reakcia je, samozrejme, prekvapenie, ale Iránci neváhali ani sekundu a hneď nás prizvali k sebe. Ara vyťahuje sušené figy a ďatle a začína sa Iránsko-Slovenský piknik, ako sa patrí. Na lavičku tiež prestierame aj symbolické slávnostné prestieranie, ktoré nesmie chýbať na nový rok v žiadnej domácnosti – jablko pre krásu, lotosové oriešky a mince pre prosperitu, sadeničky pšenice pre partnerský život, ocot pre čistotu, cesnak pre zdravie a nakoniec korenie sumac, ktoré symbolizuje úsvit. Vysvetľujeme si pôvod týchto siedmych novoročných želaní a pridávame s Arom aj pár veršov od jedného z najznámejších perzských básnikov Háfeza. Naša malá zmiešaná skupinka od prvej chvíle vzbudzuje veľký záujem miestnych. Za pár minút sa okolo nás nazbieral dav asi 100 Iráncov, ktorí napäto počúvajú slovenský výklad a tí odvážnejší zisťujú kto sa to pridáva k ich oslavám. Všetci sú neuveriteľne milí a vítajú nás v Iráne. Tí najodvážnejší sa pridávajú ku nám, alebo sa pristavia, aby sa s nami vyfotili. Po intenzívnej hodinke s miestnymi je pomaly čas ísť. Iránci ďalej pokračujú v oslavách a my v prehliadke. Tento zážitok je ale jedným z mnohých dôkazov, že Irán nie je krajinou, do ktorej by sa človek mal obávať ísť, ba práve naopak – je to jedna z úžasne zaujímavých a živých krajín, ktorá je zatiaľ relatívne málo turistická. Kto ho ale navštívi, tak si bude želať vrátiť sa. 

05

16:48

okt

2017

V meste šafranu a Emáma Rezu Viac o krajine

V meste šafranu a Emáma Rezu

V meste šafranu a Emáma Rezu Naša cesta poznačená príbehmi „hodvábu“ pokračuje z Turkmenistanu do Iránu. Z Ašchabadu to na hranicu nie je ďaleko, no musíme prekonať krásne, no opustené hory Kopet Dagu. Je to ako malé safari, pretože tu niet živej duše a tak sa priamo pri ceste pasú stáda antilop a dokonca sa nám podarilo zahliadnuť aj šelmu, ktorá predstavuje tigra. Aj sprievodkyňa Elena hovorila, že pred rokom jedného videla. Sú pôvodne z Iránu, z oblasti Kaspického mora a objavujú sa aj tu. Unikátna vec. Prvé portréty s tvárou Chomejního, Chameneja a sme v Mašade. Tu začína naša cesta Perziou po stopách dávnych dobyvateľov, šáhov či karaván. Mašad je stále dokonalým miestom bez turistov. Roky sem chodíme a roky sme tu takmer sami. Ako to, že toto miesto stále nikto neobjavil? Nerozumiem tomu. Náš hotel leží len pár krokov od svätyne Emáma Rezu. Zapadneme do malej, miestnej reštaurácie, ktorú nenájdete ani v bedekri a ochutnávame prvé iránske kebaby. Kubide, chello kebab, džudže kebab, kopec šafranovej ryže, jogurt a prvé dúšky čaju. Irán začína na výbornú. Bude nám tu chutiť. Spoločne sa prejdeme obrovskými nádvoriami Rezovej svätyne. Pre nevercov sú jej najposvätnejšie miesta uzatvorené, no vieme aj to ako sa k ním dostať. Nádvorie strieda nádvorie a každé ďalšie je krajšie než to predošlé. Zlaté minarety, zlatá kupola, nárek veriacich a odrazu sa počet ľudí znásobí, pretože hrobka Emáma Rezu je na dosah. Prichádzajú za ním živí a dokonca aj mŕtvi, ktorých sem prinesú v drevenej truhle, aby sa tu s ním posledný krát pomodlili. Aj my mlčky stojíme na námestí a sledujeme tento zaujímavý rituál. Tu v svätyni sa stretávajú snáď všetky islamské národy. Vidno tu Peržanov v košeliach a dlhých nohaviciach, Arabov z Iraku s kúfijou omotanou okolo hlavy, Ománci so svojimi bielymi dišdašami, ale aj Balúčovia so širokými nohavicami a kurtou. Do toho sa pripletú muži s jemne šikmými očami a šatkami prehodenými cez plece pripomínajúci afganských Hazarov, ktorí sú rovnako ako Iránci šíiti. Stačí tu stáť a sledovať svet okolo seba a človek bude nadšení. Nazreli sme aj do múzea kobercov a nemohli sme odtiaľto odísť, aby nás nepozdravil duchovný s bielym turbanom, neprehodili sme s ním pár slov a nedostali sme pohostenie v podobe koláčika a džúsu. Irán má pohostinnosť v krvi a nie je to len lacný, reklamný slogan. Po tom ako tu strávime niekoľko hodín splynieme s miestnymi ulicami, aby sme si nakúpili domov šafran. Ak na svete platí „je ho málo ako šafranu“ tu v Mašade uvidíte, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Obchodíky majú toľko šafranu, že by ste ho mohli naberať dlaňami. Chcete gram? Dva? Desať? Tridsať? Žiaden problém. Teraz sa gram perfektného šafranu v Mašade na bazáre pohybuje v priemere cca 1,20 euro. Každý z nás si niekoľko gramov odnášame domov. Perzská kuchyňa nám ukáže kopec inšpirácii ako ho využiť.

25

13:53

jan

2017

Welcome to Iran Viac o krajine

Welcome to Iran

Welcome to Iran Krajina s bohatou kultúrou, nadhernou architektúrou a s otvorenymi dverami pre každého pútnika. Nevinné pozvanie na čaj končí minimálne s večerou s celou rodinou na perzskom koberci. Najlepšie sušené ďatle a šafranove kešu oriešky nedostanete nikde inde na svete. Slnečná krajina s vysokými horami a púšťou zároveň je niečo čo chcete vidieť.

21

14:38

okt

2016

Good morning BUBO Viac o krajine

Good morning BUBO

Good morning BUBO Pozdravujem z vyšky 35985 stôp vysoko nad zasneženými horami Perzie, kusok od Tabrizu. Píšem vám pri rýchlosti 575 mph= 926 km/h. Letiet biznisom je zažitok a letiet z Dubaja do Viedne v Airbuse A 380 ešte väčší. Pred par hodinami sme leteli z Rangoonu (Barma) v biznise Boeingom 777-300, no toto je ina kava. Je to Espresso Martini. Takyto koktejl na dobré ráno mi na uvitanie namiešal barman Jan z Berlina ( autor fotografie). Dajte si ho! Raz z čas životosprávu porušiť môžete a vo Vietname je o takomto čase už večer.. Kahlua, espresso, trošku vodky servírované v pohári na Martini. Našou letuškou je Alexandra z Novych Zamkov robi pre Emirates už 3 roky a prepracovala sa az do biznisu. Precestovala pol planéty a jej sen je robit pre BUBO. Nedivim sa... Teambuildingova cesta pre našich zamestnancov " Road to Hanoi" sa pomalicky chýli ku koncu. Pozdravujem a idem si na vas pripit vychladenym Veuve Clicquot a následne sa servírujú raňajky. Náš pozdrav z dobré ráno Vietnam, meníme na dobré ráno BUBO. Dobré ráno cestovatelia. Biznis najväčšom osobnom lietadle sveta sa oplatí vyskúšať. Spoza baroveho pultu v lounge Emirates posielame pozitivnu energiu. Zastavte sa u nás namiešame vám vašu najlepšiu dovolenku. Buboooó!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu