Zourkhaneh - svätyňa iránskych silákov

Počuli ste niekedy o Zourkaneh? Možno áno, možno nie, no s BUBO máte možnosť do nej aj nazrieť. O čo ale ide? Zourkaneh je niečo ako iránska posilňovňa. S „fitkom” ako ho poznáme my, má však spoločné asi iba to, že aj do zourkaneh chodia siláci pestovať svoju kondíciu. Nakoniec aj slovo zourkaneh znamená „dom sily”. Samotné cvičenie však vyzerá celkom ináč.

Poďme ale po poriadku a začnime samotným priestorom, ktorý je tiež jedinečný. Ide totiž o oktogón, zapustený do zeme približne jeden meter a v ňom sa to celé odohráva. Iránski siláci ho považujú za posvätný a preto vždy keď doň vchádzajú, alebo ho opúšťajú, dotknú sa čelom a perami podlahy, na znak úcty.

Pri tomto cvičení sa nosia tradičné kožené krátke nohavice (je to jedno z mála miest, kde v Iráne môžete mať na sebe „kraťasy”), ale dnes už nájdeme aj úbory z moderných športových materiálov.

No a ako vyzerá samotné cvičenie? V prvom rade sa pripravte na útok na vaše ušné bubienky. Cvičenie je totiž riadené majstrom, ktorý sedí na špeciálnej terase a celý tréning sleduje, resp. riadi. Cvičí sa v rytme bubna, na ktorý majster bubnuje a ten je nazvučený, aby ho bolo dostatočne počuť. Niekedy aj viac ako dostatočne…

Jednotlivé časti sú dopĺňané o spev, alebo recitovanie pasáží z „iránskej biblie” Šáhnáme, alebo inými posvätnými textami či príbehmi. Po ukončení určitej časti alebo na dôležitých miestach majster zvoní na masívny zvon s prenikavým zvukom. Začína sa rozcvičkou, kedy si chlapi zoberú drevené podložky, niečo ako náš klasický drevený stolček, aký mali naše staré mamy, ale dlhý asi meter, široký cca desať centimetrov a vysoký tiež okolo sedem až desať centimetrov. Na ňom chlapi najskôr robia „kliky”, teda cvik, ktorý poznáme aj my u nás doma.

Po určitom čase nasleduje zmena a zoberie sa špeciálne drevené kužeľovité náčinie s madlom, ktorá sa spoza chrbta presúva pred telo v rytmických pohyboch napodobňujúcich použitie šable či sečnej zbrane. Tu treba povedať, že celé cvičenie pochádza z doby pred viac ako 2500 rokmi, kedy predstavovalo prípravu chlapov na boj. Do interiéru sa presunulo potom, čo arabskí dobyvatelia cvičenie zakázali.

Dnes už ide o kombináciu atletiky, silového cvičenia a rituálov s prvkami islamu, zoroastrizmu či súfizmu. Po cvikoch s kužeľmi si najväčší siláci vyskúšajú vzpieranie s dreveným náčiním pripomínajúcim štíty. Ide o naozaj ťažké drevené bloky s madlami uprostred a silák, ktorý si trúfne, zožne potlesk. Nasleduje ďalší cvik, chlapi vstupujú po jednom do stredu oktagónu a točia sa s rozpaženými rukami, každý tak rýchlo a tak dlho ako dokáže. Opäť prvky súfizmu, aké poznáme od mystických dervišov.

Rituál však má symbolizovať pripravenosť bojovať a brániť vlasť. Po týchto cvikoch niektorí pomaly opúšťajú posvätný oktogon, tí ktorým „bolo málo” sa ešte môžu chopiť ďalšieho zaujímavého nástroja pripomínajúceho luk, ten je však celý z kovu a na pomyselnej tetive má navešané kovové disky, ktoré vyvažujú váhu na obe ruky. S týmto „lukom” chlapi prešľapujú a striedavo vystierajú ruky, raz ľavú, raz pravú, samozrejme za sprievodu majstra. Tréning sa končí, všetci poďakujú majstrovi a spotení sa pomaly vyberú domov.

Pre našu BUBO skupinu ide vždy o jedinečný zážitok, pretože ako sa vraví, raz vidieť je viac ako stokrát počuť, alebo čítať. Ak sa vyberiete na náš zájazd Irán Perzská ríša, alebo si trúfnete na expedíciu Stredná Ázia Grand Tour, určite tento zážitok ulovíte s nami aj vy.

Viac sa dočítate v našom blogu Zourkaneh.