Fórum

12 príspevkov

13

21:47

mar

2017

Všetko najlepšie k 60 -tke

Všetko najlepšie k 60 -tke

Všetko najlepšie k 60 -tke Ghana bola prvou krajinou, ktorá sa oslobodila od kolonizátorov. Bolo to v marci roku 1957 a teraz je to presne 60 rokov. Stál som na námestí “Čiernych hviezd” na Ebola tour pred rokom a pol, je to hneď vedľa pevnosti Osu, ktorú postavili Dáni. Je to dosť šokantné keďže o Dánoch sa ako o kolonizátoroch nehovorí. No tento rok som v hlavnom meste na St. Thomas navštívil ďalšiu Dánsku pevnosť a samozrejme Grónsko, no Dánsko malo malé kolónie aj kúsok od Kalkaty a v Tamil Nadu. Každopádne o Ghane ste zrejme nevedeli. V Ghane bol náš hotel hneď vedľa oceánu a blízko pamätníka Kwame Nkrumaha, o ktorom ste zrejme taktiež nepočuli. Nhkrumah doviedol Zlaté pobrežie k slobode a na oslave v marci 1957 tam stál aj Richard Nixon. Nkrumah bol zástanca Pan Africkej únie, podobne ako neskôr Muammar Kaddáfi. Strávil 10rokov v USA ale stal sa marxistom a zobral si egyptskú koptskú kresťanku. V roku 1966 letel do Ho Či Minhovho severného Vietnamu a pri prestupe v Pekingu sa dozvedel, že ho armáda zvrhla. Po prevrate podporovanom “západom” žil v Guinei, v Conakry kde hrával na klavír (uprednostňoval Steinway), písal (14 kníh), zabával hostí. Keď jeho kuchár záhadne zomrel, veril, že po ňom CIA stále ide. Udelili mu doktotorát na Lincolnovej univerzite v USA no aj v mnohých socialistických krajinách. V roku 2000 ho poslucháči BBC vyhodnotili ako Afričana tisícročia. Obdivujú ho aj černosi v USA. Každý rok 21. septembra sa v Ghane koná štátny sviatok, oslavujú sa narodeniny zakladateľa, ktorého volali J.J (Junior Jesus). Napriek tomu, že on presne nevedel kedy sa narodil, ako to nevie väčšina mojich afrických známych. Narodeniny sa tu totižto neoslavujú. Človek jednotlivec nie je v Afrike zaujímavý, oslavujú sa oslavy kmeňa –ako u nás Veľká noc - ktorú mi paradoxne ako ľudia západnej civilizácie oslavujúci individualizmus prestávame oslavovať. V Afrike je kmeň všetkým a Nkrumah proti kmeňom bojoval. Chcel jednotnú Ghanu, kde sa všetci spoja v dosiahnutí rovnakého “osudu.” Zomrel na rakoviny v Čaučeskovej Bukurešti. Ghana je výkladnou skriňou bývalých Britiských kolónii a bojuje proti susednému Pobrežiu Slonoviny a to nielen vo futbale. Národný futbalový team, Čierne hviezdy už dlhšie nevyhral nič veľkého. Keď som v Accre chodil po bývalej dánskej štvrti Osu a následne hľadal luxus na Oxford street, nič som nenašiel. Kde je to bohatstvo? Tie príhody nájdete na tomto Fóre z 13. novembra 2015. Páči sa mi nová vláda. 25 miliómom ľudí, ktorí hovoria 11 oficiálnymi jazykmi vládne potomok kráľov a čo je prekvapujúce nie je to Ašanti. Nový president Nana Akufo- Addo začal svoje funkčné obdobie v januári tohoto roka. Ašanti tvrdia, že podceňuje doktora Kwame Nkrumaha a vyzdvihuje namiesto toho J.B.Dankwa a to len preto, aby posilnil svoj kmeň. Prečo to robí? Dankwa bol súčasťou tzv. Big 6 a je to prezidentov prastrýko, ktorý zomrel vo vezení zatknutý Nkrumahom. Apropos traja z Big six sú prezidentovou rodinou. Ašanti sú zrazu za dobre s Ewe. Okyenhene sú totižto nepriateľmi ľudí z Ho a tí teraz otvorili otázku “Západného Toga.” Kmeň Ewe (je ich 5 miliónov) by sa chcel vraj opäť spojiť. Ewe sú strašne silní poľnohospodári, rybári, neuveriteľní pracanti, nikdy ti nepredajú pozemky. Je to silný patriarchát, ale obchodujú ženy a tie ovládajú financie, takže vlastne vládnú. Ich tradičným náboženstvom je voodoo. Veria, že v dobrom bubeníkovi je duch jeho predka. Ten rytmus preda odniekiaľ musí ísť a keď tomu bubeník verí, tak má odvahu a spolu so svojim duchom to roztočia do nepríčetna. Pri tanci “bobobo” vám buble krv, žiadna západná diskotéka sa nechytá… Rád počúvam rozprávky a mám rád tu o “Krabovi bez hlavy”, rozprávajú jú rozprávkari, starí popíjajú a deti s otvorenými ústami počúvajú, spieva sa a opäť tancuje. Ide o predanie poznania kmeňa, ide o veľmi dôležitú rozprávku, bojuje sa proti zlým duchom, pije sa alkohol a deťom sa hovorí, aby nepili. Tak ako u nás. Mladý krab si váži starého. Máš byť slušný, ale nie blbý. Kvôli kamarátovi nemáš stratiť zdravie a integritu. Rozprávky nie sú o hrdinských činoch, skôr konzervatívne apelujúce na zdravý rozum, vyzdvihujú remeslo, veď starý krab vedel vyrezávať zvieratám hlavy. Ja som monarchista a preto sa mi, to že vládne vzdelaný (okrem angličtiny rozpráva aj francúzsky) potomok kráľov páči. Viete o tom, že sme s Ewe mohli mať problém my Čechoslováci? Masarykovi (práve sa dostáva do kín film) v roku 1918 vraj navrhli či nechce jeho nové Československo kolóniu Togo, ktorá ostala voľná po Nemcoch, ktorá prehrali vojnu. No nedotiahlo sa to. Sedlák z kmeňa Eve nás privezie sem na tento Ašantský pohreb, viď fotografia. Pohreb je dôležitejší než svadba, veď rodina sa s duchmi mŕtveho bude stretávať naďalej, celý život. A je to Pravda, ak žijete zmysluplný život, Váš duch tu zaručene ostáva, straší tých čo vás zradili a povzbudzuje tých, čo prijali vaše myšlienky a posolstvá. Na túto príležitosť sa obliekajú špeciálne šaty, ženy, dcéri, milenky a ako inak tancuje sa o dušu. Je to vlastne oslava, ako všetko v Afrike. Život je ťažky a nie vždy sa dá kráčať priamo, no tancovať sa dá vždy, vždy sa dá smiať. Ghana teraz bubnuje a tancuje a ja jej k 60 narodeninám prajem všetko dobré.

13

11:02

nov

2015

Ebola tour 17

Ebola tour 17

Ebola tour 17 Elmina je najstaršou koloniálnou budovou južne od Sahary. Tento hrad - pevnosť postavili Portugalci v 15 storočí. Potom ju prevzali Holanďania a nakoniec Briti. Je pod patronátom UNESCO.  Čakal som, že to bude povinná jazda. No Elmina je skvelý zážitok! Nádherné položenie pevnosti s nekonečným výhľadom na palmami lemované pobrežie, biely príboj teplého Atlantiku. Kvalitný výklad sprievodcu. No a veľmi príjemne ma prekvapil rybí trh pod pevnosťou, lepší než ten v Conacry. Keď sem prišli Portugalci, domorodci mali toľko zlata, že si mysleli, že sú tu bane - el mina. Začali obchodovať s rôznym tovarom. No potom prešli čisto na otrokov. Iba každý tretí otrok sa dostal do Ameriky. Dvaja z troch zahynuli. Buď priamo tu v pevnosti, kde vo svojich výkaloch trávili 3 mesiace čakaním na loď, či následne počas 4-6 týždňov plavby. Zo Západnej Afriky sa do Ameriky dostalo 20 miliónov otrokov. Z tejto pevnosti najprv smerovali do Brazílie, potom do Surinamu a neskôr do Severnej Ameriky. Holanďania odviezli aj mnoho príslušníkov kmeňa Ašanti a v Suriname nájdete rovnaké pohrebné rituály a rovnaké názvy jedál ako v centrálnej Ghane. Otroci si časti zvykov a jazyka zachovali po celé stáročia.Rybí trh je o fotografiách a teším sa, keď si ich pozriem na veľkom monitore. Pyrogy s vlajkami rôznych štátov, pomaľované tak ako bangladéšske rikše, ohromný ruch a v pozadí nádherná biela pevnosť.Ideme ďalej, dostávame nás prvý defekt, meníme a lepíme koleso, dávame si Star (pivo z Kumasi) a osmahnutý jam, prejdeme cez Čiernu Voltu a stíhame zázračne prejsť colnicu. Meníme ghanské cedi za východoafrický frank (CFA). V rukách majú tento biznis moslimovia. Dávajú mi strašne zlý kurz. „Klameš má kamarát. Pozri sa, Alah sa pozerá!" hrozím mu, tvárim sa veľmi vážne a rukou ukazujem k nebesiam. „Daj mi normálny kurz, nemusíš na Hadždž letieť businessom..." prekáram moslima ďalej. Všetci domáci sa chytajú za bruchá. Moslim tiež.Opäť prejdeme ebolovou kontrolou. Cítim sa bezpečne.

13

11:00

nov

2015

Ebola tour 16

Ebola tour 16

Ebola tour 16 Mesto Kumasi  je veľkosťou porovnateľné s mestom Akkra aj keď knihy píšu inak. Má cez 2,5 milióna obyvateľov. Centru dominuje obrovský trh Kejetia, no zdá sa, že aktuálne prebieha viac trhov ako len Kejetia – musím totiž pred našim autobusom rozrážať zápchu, aby sme sa aspoň trochu pohli. Prakticky stále stojíme a v centre, kde bývame, za hodinku prejdeme 500 m. 20 km južne od mesta navštevujeme tradičnú dedinku tkáčov. Vzory a látky sú tie isté aké nosil kráľ Prempeh. Jeho figurínu vidíme neskôr v kráľovskom paláci Manhyia. Látky sú prírodné farbené a tkajú ich muži. Tie lepšie, 3x tkané, majú z každej strany iný vzor. Pekne sú aj čierno - červené látky so špeciálnymi vzormi. Tieto potom vidíme na pohrebnom rituále. Počas eboly je základným pravidlom vyhýbať sa pohrebom. Veď vírus sa šíri práve od umierajúcich či práve umrelých. Ľudia spievajú, tancujú, zabávajú sa. Veď smrť je nevyhnutnou istotou a duša mŕtveho tu aj tak ostane. Pohrebom sa nič nekončí. Daný človek žije v spoločnosti naďalej.„Do tej miestnosti nechoď! Ak by si vstúpil, podrežú ťa, ihneď ťa podrežú, názorne si ukazovákom prechádza po krku náš sprievodca. Chrrr, takto ťa podrežú opakuje asi 10 x. Tam mŕtveho posadia do kresla, priviažu v najkrajších šatách a hlavu mu odrežú a dajú medzi nohy." To však cudzinec nemôže vidieť.Cez Kejetiu mierime do špeciálnej štvrte. Tu vyrábajú truhly. Moslimov iba balia do plachty. No kresťania sú pochovávaní v truhle. Masívnej nádhernej vyčačkanej, ručne robenej truhle. Je tu zopár kolmo na seba položených ulíc, kde v teple a prachu vykonávajú stovky truhlárov svoju profesiu. No nejde iba o farbu a lak na truhle, ide aj o tvar. Niektoré sú v tvaru Biblie, iné domu - nebožtík bol stavbár. Ďalšia truhla má tvar ružového Cadillacu, obdivujeme truhlu tvaru kakaového bôbu či helikoptéry. Truhly sem chodia kupovať kresťania až z Mali či Guiney. Počas eboly vraj išli ceny hore. Každopádne, truhlárstvo v časoch eboly vynáša.

13

10:38

nov

2015

Ebola tour 15

Ebola tour 15

Ebola tour 15 „V čom je rozdiel medzi Ga a Ašanti?" pýtam sa bodrého chlapíka s okrúhlou tvárou v centre hlavného mesta. Kmeň Ga sú rybári, pôvodní obyvatelia Akkry. Kmeň je v Afrike všetkým.Cestou na sever naberáme silného chlapíka s mačetou. Má na sebe šedú halenu a gumáky a usmieva sa od ucha k uchu. Je z oblasti Volty, z východu Ghany, z ďalšieho známeho kmeňa Ewe. Jazdí s nami celý deň a my nechápeme, ako si dokážu tu v Afrike ľudia „uvoľniť svoj kalendár", teda svoje povinnosti na daný deň jednoducho hodia za hlavu a cestujú s cudzincami, čo je v danej chvíli zaujímavejšia činnosť ako vykopávať kasavu. „Už ste mali Hogbetsotso?" ten festival majú mať niekedy teraz, poznám to z Toga, kde som Ewe stretol pred 2 rokmi. Ewe a ich tradície popisuje vo svojej knihe aj Kofi Asare Opoku, ktorého knihu Západoafrické tradičné náboženstvá práve čítam.No najdôležitejší kmeň v najľudnatejšej krajine (dnes okolo 25 miliónov), ktorou na našej ceste prechádzame, je kmeň Ašanti.Ašantské kráľovstvo dlho vládlo centrálnej Ghane a Ašanti sú aj dnes najsilnejším kmeňom krajiny udávajúci trend v kultúre a osobitosti Ghany. Štíhle rysy, vystupujúce lícne kosti, ženy s osím pásom a chôdzou modeliek. Naozaj vyšla z tohto pokryveného domčeka s plechovou strechou bez kanalizácie?  Kráľovstvo Ašanti a zlato, to vždy išlo dokopy. Keď sem prišli Briti, všimli si, že keď pršalo, zlato sa vyplavovalo na cestu. Zlatý stolec majú Ašanti na svojej vlajke. Okrem zlata ich živilo predávanie otrokov európskym kolonizátorom.

13

10:35

nov

2015

Ebola tour 14

Ebola tour 14

Ebola tour 14 Ghana je moderným zlatým dieťaťom Západnej Afriky. Hovorí sa o nej ako o demokratickej a ekonomicky úspešnej krajine. U nás známa skvelým futbalom, kakaom a Kofi Annanom, siedmym generálnym tajomníkom OSN.Ghana bola prvou africkou kolóniou, ktorá získala nezávislosť. Na čele revolúcie stál vzdelaný mladý muž Kwame Nkrumah (študoval na University of Penssylvania aj na LSE - London School of Economics and Political Science). Dnes sme v Akkre navštívili miesto, kde v marci 1957 vyhlásil nezávislosť od britskej nadvlády. Na tomto mieste je aj pochovaný spoločne s druhou manželkou, ktorá bola egyptská koptská kresťanka. V múzeu nájdete Nkrumahove fotografie s Maom, s Fidelom Castrom, Chruščovom, či J.F.Kennedym. Je tu aj modrý Nkrumahov Cadillac a dve krídla značky Steinway, na ktorých vraj hrával. Napísal 14 kníh, zomrel na rakovinu v Bukurešti. Teraz Ghanania pochovávajú svojich mŕtvych na počesť výročia oslobodenia v marci. Keď niekto zomrie v novembri, tak čaká 4 mesiace. Pohreb je tu dôležitejšou udalosťou než svadba. Všetci sa zídu a oslavujú okolo mŕtvoly. Ideálna doba na prenos vírusu eboly. Prastaré zvyky sa nedajú vykoreniť...Bývame v absolútnom centre mesta a zároveň pri mori. Peši 10 minút nám trvá na Námestie nezávislosti, respektíve „Námestie Čiernej  Hviezdy" ako ho volajú domáci. Odtiaľ je už kúsok do bývalej dánskej štvrti Osu s najluxusnejšou ulicou mesta Oxford Street. „Čo fotíš?!" nadávajú mi Akkrania často. „Nefoť našu chudobu, choď fotiť na Oxford Street, tam je luxus!" Včera som na tej ulici bol a luxus som si nevšimol. A tak sa tam vrátim. No ani na druhý raz som si luxus nevšimol.Páčila sa mi štvrť Jamestown, bývalá britská časť so známym majákom. Pod ňou je gheto, rozbité domy, pláž zasypaná odpadom, smrad. V metodistickom kostolíku práve požehnávajú tehotnú. Celá komunita je v bielom, ženy s deťmi, nádherne spievajú. Hneď vedľa je škola, deti spievajú oduševnene hymnu. Celé to má dušu.Večer pivko v Epo a krevety v Afia Beach a Akkru poznáme ako svoju dlaň.

13

10:34

nov

2015

Ebola tour 13

Ebola tour 13

Ebola tour 13 "Čo je tu zaujímavé?" pýtam sa 88x a nedostávam odpoveď. Vyzerá, že tu nikdy neboli. Všetci moji čierni kamaráti tupo čumia pred seba alebo pospávajú, dokonca aj šoférovi Yusufovi padá hlava. O tejto oblasti som nikde nič nenašiel. Keby sa tak trošku moji sprievodcovia vyznali, ako je to bežné v iných častiach sveta, to by bola paráda. Pýtam sa a nedostávam odpoveď. Nič. A zrazu zastaneme uprostred Pobrežia Slonoviny a Yusuf vybehne von. „Toto je moja svokra!" hrdo predstavuje babičku, ktorá na rohu ulice predáva banány.Yusuf v tomto meste pár rokov žil. Padlo mu do oka mladé dievča, malo vtedy 13 rokov. Yusuf išiel za jej mamou a povedal, že keď vyrastie,  vezme si ju. Len ju. No a potom mu ju po pár rokoch aj poslali 1200 km na sever. Aj keď svokra žije v inej krajine, je z rovnakého kmeňa ako Yusuf. Yusuf túto cestu chodí pravidelne a veľmi dobre to tu pozná. Opäť som sa v niečom mýlil...

13

10:30

nov

2015

Ebola tour 12

Ebola tour 12

Ebola tour 12 Hello! Pozdraví Moisse ghanského policajta.I would love to see your documents, odpovie policajt.Čo prinášate z vašej krajiny?Mier! Odpovedá s úsmevom Mojžiš.Policajt jednoznačne kontruje. "A peniaze?"Afriku milujem, no niekedy mám aj splín. Teraz. Vstávali sme o 6:00, aby sme boli skoro v Akkre, no som na kruhovom objazde v Takoradi a vybavujem sa s policajtmi. Polícia a vojsko je v Pobreží Slonoviny aj v Ghane na každom rohu. Stále to nie je Stredoafrická republika, ale je to horšie, než polícia na Slovensku či v Čechách. Všade sa platí za vymyslené priestupky. Tu v Ghane sme pod britským vplyvom a tak sa vyhrážajú, že náš šofér pôjde k súdu. Je obed a ja som dnes neprešiel skoro nič. Za 6 hodín tak 100 km.Afrika je neuveriteľná. Zle sme odbočili na kruhovom objazde. Nebola tam žiadna tabuľa a odbočili sme zle. Ale vraj tabuľa je, hovorí mi policajt. A naozaj. Je tu jedna, z druhej strany než sme na kruháč vošli my ... Na kruháči s 5 výjazdmi je jedna tabuľa. Takže ako cudzinec máte vojsť na kruháč a aspoň raz ho obísť dokola a hľadať tabuľu a v druhej runde už odbočiť. A čo je najkrajšie - je zle osadená. Keby ste teda odbočili podľa nej, idete zle.Ghana je zlatým dieťaťom Západnej Afriky. Ukážkou demokracie. Total recall. Tu je to prvoplánované, u nás sme sofistikovanejší. Tu polícia kradne totálne otvorene. Byť policajtom je slušná trafika. Stačí byť sviňa. My to Afričanov naučíme. Idem späť, osprchujem sa a zajtra som pozitívnejší.

13

10:27

nov

2015

Ebola tour 10

Ebola tour 10

Ebola tour 10 Yusuf je zlatý, ale zrejme nevie čítať. Ja keď si pozriem mapu, viem lepšie, ktorým smerom ísť. Oni sú traja, no z navigácie majú paniku. Medzi Grand-Bassam a Abidjanom sme dnes prešli 5x!!! Ako čistí idioti. Giree robí sprievodcu pre americké a britské cestovky 23 rokov. Keďže tu niet ani jednej turistickej nohy, zrejme 23 rokov nemal prácu. Cestu, hotel, reštiku, všetko si musím nájsť sám. Ale na druhej strane idem podľa ich tipov a tie sú super. Vidieť, že vedia čo je najlepšie. Vidieť nakoniec, že čosi vedia, len to schovávajú. Obávam sa cesty z Manu do Bisawo, celé to sa mi nezdá a všade píšu, že je to neschodné. No Giree tvrdí, že všetko sa práve zmenilo. Pred 15 minútami mi tvrdil, že Nigériou sa dá prejsť do Alžírska. Nič nie je problém, až kým nie sme tam. Ako teraz - na hranici Côte d'Ivoire - Ghana, lebo nám hranicu zatvorili pred nosom.Včera večer som počul hudbu a tak som nakukol. Keď videli „le blanc", tak tých 100 ľudí začalo tak šalieť, ako naše 7-ročné deti, keď chytia šajbu. Krik, výskot a keď som začal aj ja tancovať, tak sa ten výbuch zopakoval.Na raňajky som si dal " ačike" čo je nastrúhaný maniok. No smrdí to ako maniok a je to odporne kyslé ako maniok. K tomu chilli a nastrúhaná kapusta zaliata kokosovou šťavou a celý deň mám teplo v bruchu. Cítim tam to úžasné chilly. Najlepšie je v Ghane. Teším sa. Kúpil som si papayu a v cene je vždy aj ošúpanie. Rukami, prstami sa toho ani nedotknú. Pomaličky, dôkladne mi papayu ošúpali. Papayu nejedávam. Považujem ju za takú burinu, lacné, podradné ovocie. Radšej si vyberám iné, mango či ananás. No táto papaya bola lahôdkou. Sýta chuť, sladká, no stále nie presladená, plná chuť, akú dodá plodu iba veľmi výživná pôda a rovníková klíma.Ačike s chilli a papayou na raňajky a na na večeru "aloko" - to sú sladké smažené banány s chilli. K tomu som si mohol vybrať buď kura alebo varené vajcia. Dnes som sa hýbal okolo mora a všade tu predávajú obrovské krevety, nosia ich na obrovských táckach na hlavách. No to si dám niekde v reštaurácii, keď to práve z mora vytiahnu. Tu, na dedinskom trhu je to aj pre mňa priveľký risk.

12

08:42

nov

2015

Ebola tour 5

Ebola tour 5

Ebola tour 5 „Ľubo, kedy chceš vyraziť?" Pýtajú sa ma v hoteli moji partneri. Však vy povedzte, odpovedám. Nie, nie Ľubo, povedz ty. Sú tri hodiny ráno, posledné tri týždne som spal minimálne a robil nový katalóg, nový web, doťahoval novú expedíciu s názvom ďalších 25 rokov BUBO. „O desiatej" navrhujem. Konečne sa trošku vyspím, petit déjeuner, obehnem trh, nadýcham sa milovanej Afriky. „Banky otvárajú o 8:00" je odpoveď.„Tak sa tu stretneme 8:00" záverujem dohovor.„O 7:30 musíme odísť, aby sme tam o 8:00 boli."Takže som si vybral a čakajú ma nádherné 4 hodinky spánku.Ráno si pri bazéne hotela dávam francúzske raňajky. Croissant a teplá voda, do ktorej sypem sáčok s názvom Nescafé 2 in 1. Je to luxusný hotel v hlavnom meste, hmm. Za toto si zaslúžili Francúzi prehrať.No kým som dohodol podrobnosti, vymenili sme peniaze v dobrom kurze, zaplatili za náš mikrobus, a Bamako opúšťame na obed. Ja sa už vrátim do busu a Moisse stále prepočítava u vekslákov peniaze v zmenárni a delí si ich do jednotlivch obálok."Kde je Moisse?" pýta sa jeho bratranec Giree. „Zabil som ho..." Odpovedám s kamennou tvárou.No Moisse už kráča za mnou, vyjde hore po schodíkoch a bratranec mu povie, čo som práve povedal. Moisse sa začne strašne rehotať a po ňom aj všetci ostatní. Prelomilo sa to napätie, ktoré je medzi nami mesiace. Mesiace odo mňa dranká peniaze a ja mu ich mesiace odmietam poslať. 10x zrušil cestu a 10x sme pokračovali v konverzácii, písali si, volali si, písali zmluvy.Teraz mám u seba viac než 10 tisíc eur v hotovosti a za to vás tu zabijú aj 10x. V Base Campe BUBO vedia, že keď sa dnes neozvem, čosi sa deje. Poslal som iba časť peňazí, aby sa začali vybavovať povolenia na dopravu. No ostatné som neposlal. Všetci vedeli, že u seba peniaze nemám, že ideme do Western Union a tam ich vyberiem. Do Afriky posielam peniaze iba takto. Účty sa tu nepoužívajú. O tom, že mám hotovosť nevedia. V Afrike je cash nebezpečný.Tu v Afrike sa mi opakovane stalo, že šofér dostal večer peniaze aby natankoval a hneď ráno sme mohli vyraziť. No keď mal peniaze, išiel do mesta na pumpu a cestou sa mu to rozležalo, zabudol vlastne, prečo do mesta išiel a poriadne to tam roztočil. Má veľké auto a guču peňazí a dnes večer je king. Ráno bol šofér ešte pripitý, bez peňazí a auto s prázdnou nádržou.V Afrike je nakoniec všetko o vzťahoch. Postupne si na každý región vytváram kamarátstva, ľudí, čo to aspoň ako tak poznajú. No tieto cesty čo chodím, nikdy nikto neprešiel. Turisti aj kedysi chodili relatívne úzky vyjazdenú trasu, z ktorej sa neodchyľovali. Tieto trasy sa medzi sebou nespájali. Nikto to nerobil. Dlhodobo zúfalá politická situácia a podnebie, kde monzún zničí infraštruktúru za rok, spôsobili ešte zúženie "turistických trás" . Situácia sa tu mení doslova každý týždeň. Nikto nič nevie. Nič neplatí. Všetko sa "vie" z počutia. Európske bedekre, to je čistá hlúposť. Respektíve sa držia hlavných a teda nudných trás. Obrovské časti krajín sú nepopísané. Napríklad väčšina Pobrežia Slonoviny nemá ani riadok. Prechody medzi krajinami sú popísané šalamúnsky. Na druhej strane bedekre majú ťažkú situáciu. Veď v Afrike naozaj nič definitívne neplatí a život sa žije dnes. Včera to platilo? To nikoho nezaujíma.Moisse sa zastavuje nakúpiť. Zastavujeme na periférii Bamaka na trhu. Stánky s mäsom. Grilujú ho tu. To mäso tam v tom ukrutnom teple visí najmenej od rána a je plné múch, no ja vidím v Moisseho očiach strašnú chuť. Dnes dostal peniaze a dnes bude mať mäso. Mäso v novinovom papieri potom rozloží vpredu v aute a všetkých ponúkne. A všetci s gráciou a pomaličky vkladajú do úst nasekané kúsky a vychutnávajú si ich veľmi spôsobne a pomaly. Ochutnám jeden a je veľmi dobrý, baranina... Beriem to ako očkovanie. Toto je moja prirodzená vakcinácia, vytváranie si protilátok. No hlavne im to nechcem jesť, ja som prežratý Európan.

11

18:52

nov

2015

Ebola tour 3

Ebola tour 3

Ebola tour 3 29.október- letím na Deň vzniku samostatného Československého štátu„Kávu vám idem pripraviť pane,“ ukloní sa Aylin, letuška Turkish Airlines. O chvíľu ju prinesie,  napenenú. „Dala som vám k tomu lokum s nasekanými ďatľami, pistáciami a píniovými orieškami. Sú namáčané vo vode z ruží. Tak sa pije káva u nás," usmieva sa hanblivo.Eray je kuchár, chodí v bielom úbore a bielej kuchárskej čiapke a vysvetľuje mi, ako mi gratinoval zemiačiky. „Si z Bratislavy? Pekné mesto." Eray u nás bol a je nadšený. Jedlo je bomba. Krevetový šalát, humus, šampanské a cognac.Expedície sú to najlepšie, čo môžete pri cestovaní zažiť. Cestovanie je o spoznávaní neznámeho, o zážitkoch, nie primárne o vylihovaní v luxusnom hoteli. No takto to prestriedať, to je absolútny vrchol. Z business triedy do džungle, po týždni v púšti oddych v hoteli Grand, kde spávali cestovatelia už pred 75 rokmi. No dosť filozofovania, ochutnávam Kavaklidere, čo je úžasné červené víno z Anatólie, priamo z nádhernej Kapadócie. Sem BUBO realizovalo svoj zájazd už v roku 1994 a toto vínko sme aj ochutnali. Vtedy o tureckom víne nikto netušil a zrejme ani dnes. No presadí sa, uvidíte. Turci systematicky obnovujú svoje postavenie z minulosti a robia to dobre. Dôkazom sú aj silné aerolinky, ktoré boli opakovane vyhlásené za najlepšie európske aerolínie. Aj keď Turci v Európe nie sú.Včera som pri SNM zažil oslavu vzniku Československa a poctu tatíčkovi Masarykovi. Dnes je na hlavnej stránke všetkých tureckých novín tatíček Turecka, Mustafa Kemal Ataturk. Vždy, keď podáva letuška či pilot hlásenie, poprajú nám príjemný Deň Turecka. Celé lietadlo tlieska. U nás je na oslave republiky úbohá hŕstka intelektuálov. Tu aj po vyše 90 rokoch oslavujú s nadšením. Národy, ktoré si vážia minulosť, majú budúcnosť. To isté platí s firmami či rodinami.Lounge v Istanbule je obrovská aj pri porovnaní s najväčšími letiskami sveta. Reklama znie „Naša business lounge je väčšia ako mnoho letísk". Jedlo a víno je veľmi slušné. Masáže, biliard, autodráha, kvalitný golfový simulátor. Vyskúšal som všetko. Štrúdľu a marhuľový koláč asi do Istanbulu doniesli janičiari, sú vynikajúce, ako od babičky. Meze, je niečo, na čo my v Európe nemáme. Nemáme už také suroviny. Predjedlá a šaláty s geniálnym jogurtom, rajčinami, baklažánom, olivami, ktoré majú chuť a sú jednoducho božské. Zdá sa mi, že toto prekonáva Grécko a v niečom aj talianske antipasty, no tie sú predsa len sofistikovanejšie. Piano tu hrá samo, neviem ako to naprogramovali, no vystihuje to neosobnú atmosféru lounge. Príliš veľké. Môj let TK 549 do Ouagadougou odlieta o hodinku.

11

18:47

nov

2015

Ebola tour 2

Ebola tour 2

Ebola tour 2 Sedím na raňajkách v jednom z najlepších hotelov Akkry a čakám na chlapcov Bubákov, ktorí dnes do hlavného mesta Ghany doletia. Počúvam príboj, slaný vzduch sa mieša so sladkosťou čerstvého ananásu. Okolo mňa čierni nastajlovaní biznizmeni, ktorí, musím uznať, vedia nosiť obleky lepšie než my bieli. Okolo prejde šesťdesiatnik s mladučkým akanským dievčaťom štíhlym ako antilopa, s ohromnou čiernou kučeravou hrivou. Obaja vyzerajú spokojní.Už som v Afrike týždeň, denne makám od 6:00 do noci, spal som dvakrát priamo na hranici v strašných dierach, strávil na colniciach hodiny, ba dní. A to je iba začiatok. Mojou úlohou bolo doviezť auto a to som aj urobil. Už dolaďujem posledné veci a dnes mám oddychový deň. Nabíjam, periem, jem krevety, pijem Club. Kontrolujem dokumenty, ešte raz revidujem trasu a píšem vám.Na tejto ceste prejdeme 11 krajín, všade potrebujeme víza, často ťažko vybaviteľné víza (dokonca až nevybaviteľné, konkrétne Guinea-Bissau). Tu chcem veľmi poďakovať Johnymu z BUBO, ktorý vskutku zamakal. Bol to risk, ale zvládol to.  K tomu hrá Eneida Marta svoju tiahlu Mindjer Dôce Mel, počujem bubnovanie na kalabáši naplnenom vodou, „gitarové" sóla na kore a šušľavú portugalčinu. Žena sladká ako med... O Guinea-Bissau (odkiaľ Marta pochádza) sa bojím na našej ceste najviac. Nepočul som ešte o žiadnom Slovákovi, ktorý by tu bol. Čakám problémy, veľa problémov, ktoré teraz nevieme predvídať ani popísať. Od prasknutých pneumatík, po nepriechodné cesty, otrasnú byrokraciu, políciu, vojsko, únavu. Dusno, málo času, smradľavé ponožky, hrozná káva, ukrutný nedostatok akýchkoľvek informácií a ak aj dostatok, tak množstvo zavádzajúcich. Frustrácia z fyzického a psychického vyčerpania. Nakoniec pôjde o to, či to spolu ako partia zvládneme. Či sa v ťažkých situáciách dokážeme odosobniť od vlastných záujmov a pomôžeme svojmu tímu. Nikto z nás by túto cestu sám nedokázal prejsť, to sa nedá a už vôbec nie za tak krátky čas s tak nadupaným programom. Ide o to, či dokážeme byť súdržným kmeňom, ktorý je spolu vždy v dobrom aj v zlom. Uvidíme... Každopádne, čaká nás ďalšia úžasná cesta z proveniencie BUBO.

02

11:32

nov

2015

Ebola tour 1

Ebola tour 1

Ebola tour 1 Keď som bol tento rok na jar v Sydney, musel som vyplniť formulár, kde som deklaroval, že som v žiadnej „ebola" krajine nebol. No toto nebol jediný prípad, obdobný dokument som tento rok pri príletoch vypĺňal mnohokrát. Posledný raz včera ráno. Prístrojom mi zmerali teplotu a hodnoty zapísali. Majú tam na to špeciálne okienko. „Ste lekárka?" pýtam sa. Nie je. „A prečo toto vypĺňam? " Prísne na mňa pozrie a rázne nabrífovane odpovie: „Bojujeme proti ebole!"„Koľko prípadov eboly máte v Ghane?" viem, že nemajú žiaden. „A koľko prípadov máte vo všetkých troch susedných krajinách?" pokračujem. Pozerá na mňa neveriacky, však tu berie slušný plat a miesto jej (ako je zvykom) vybavil iste vplyvný strýčko. Keby som mal teplotu, tak cez hranicu ma táto pani nemusí pustiť. No dá sa to vždy vybaviť. Každopádne je to dobrá trafika.„Za posledný rok tu máte nula prípadov. To sa vám ľahko bojuje a ľahko vyhráva. Povedzte mi, koľko ľudí za ten čas u vás zomrelo na maláriu? Prečo nebojujete proti nej?" Niečo sa v pani zlomí. „Máte pravdu, hovorte o tom, áno, prosím, hovorte im o tom, povedzte IM TO."A tu sa dostávam k tomu, prečo sme tu.Neverím, že posielanie peňazí na vytvorenie takýchto stánkov Afrike pomôže. Tie peniaze sa tu rozkradnú, rozplynú. Ja netvrdím, že ebola či SARS či vtáčia chrípka neexistujú. Existujú a vždy bude čosi nové, zmutovaný vírus. Ja len tvrdím, že pri sexe zomrie mnohonásobne viac ľudí než pri ebole. Na smrť po páde kokosového orecha na hlavu zomrie viac ľudí než na ebolu. Pri autonehodách hovoríme opäť o úplne iných číslach. Na chrípku zomrie kvantum ľudí. Počujete to?! Ebola je absolútna hlúposť.Ak chcete Afrike pomôcť, tak sem treba ísť. Dať miestnym ľuďom prácu. Nie zadarmo im posielať peniaze. Afričania dokážu tvrdo pracovať, veď preto to boli najlepší otroci. Keď im dáte možnosť, tak pracovať budú. Celý svet sa bojí, celý svet je zmagorený mediálnym humbukom,ktorý hraničí s trestným činom. A tak budete teraz v Afrike sami!Predstavte si, keby ste z Karlovho mostu odstránili na 4 roky všetkých turistov. No a potom by ste sa prechádzali sami, iba s domácimi, ktorí by vás vítali ako nádej. Tak to vyzerá tu.Možno ste už na pochybách. Nemá pravdu? No aj tak by som nešiel/ nešla, veď človek nikdy nevie a čo keď to chytím.No opäť - ebola sa nedá „chytiť". Neprenáša sa vzduchom ako napríklad chrípka (áno,chrípka, na ktorú zomiera omnoho viac ľudí než na ebolu), neprenášajú ju ani komáre ako maláriu, žltú zimnicu či horúčku dengue atď. Proti komárom treba bojovať. No pozrite sa na mňa, koľkokrát som bol v Afrike a som zdravý, ba čo viac, ešte zdravší. Afrika vás zocelí.Vírus eboly nemôžete nájsť na hotelovej plachte či uteráku. Dokázalo sa, že vírus prežíva iba krátko. Musíte byť jednoducho v intímnej blízkosti s mŕtvym či práve zomierajúcim. To na dovolenkách väčšinou nevyhľadávate, však? O ebole nevieme všetko a niektoré veci si musíme na tejto ceste odpustiť. Nebudeme jesť netopierov ani opičie hlavy. A ani objímať mŕtvoly.Mám so sebou aj charitu, ktorú vezieme až z Bamako a chcem ju rozdať v oblastiach, ktoré boli ebolou postihnuté najviac. To je však iba drobnosť. Základom tejto cesty je osveta. Chcem ukázať absurditu tejto doby. Ohromnú zvrátenú silu médií a zároveň náš strach a hlúposť. Politikom toto vyhovuje. Bojovať proti niečomu, čo nie je nádherné. Vykazujete činnosť, staráte sa o svoje ovečky a určite vyhráte!Chcem vás presvedčiť, aby ste svojou ďalšou cestou mierili sem - do Afriky. Budete nadšení!Sledujte nás. Každý deň pošlem jeden príspevok. Uvidíme, kto má pravdu. Celý svet, či ja? Sledujte, čo prejdeme a čo prežijeme. Ebola tour s poradovým číslom 1 práve začína!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu