Elmina, UNESCO - miesto odkiaľ už nebolo návratu

Elmina je najstaršou koloniálnou budovou južne od Sahary. Tento hrad - pevnosť postavili Portugalci v 15 storočí. Potom ju prevzali Holanďania a nakoniec Briti. Je pod patronátom UNESCO. Čakal som, že to bude povinná jazda. No Elmina je skvelý zážitok! Nádherné položenie pevnosti s nekonečným výhľadom na palmami lemované pobrežie, biely príboj teplého Atlantiku. Kvalitný výklad sprievodcu. No a veľmi príjemne ma prekvapil rybí trh pod pevnosťou, lepší než ten v Conacry. Keď sem prišli Portugalci, domorodci mali toľko zlata, že si mysleli, že sú tu bane - el mina. Začali obchodovať s rôznym tovarom. No potom prešli čisto na otrokov. Iba každý tretí otrok sa dostal do Ameriky. Dvaja z troch zahynuli. Buď priamo tu v pevnosti, kde vo svojich výkaloch trávili 3 mesiace čakaním na loď, či následne počas 4-6 týždňov plavby. Zo Západnej Afriky sa do Ameriky dostalo 20 miliónov otrokov. Z tejto pevnosti najprv smerovali do Brazílie, potom do Surinamu a neskôr do Severnej Ameriky. Holanďania odviezli aj mnoho príslušníkov kmeňa Ašanti a v Suriname nájdete rovnaké pohrebné rituály a rovnaké názvy jedál ako v centrálnej Ghane. Otroci si časti zvykov a jazyka zachovali po celé stáročia. Rybí trh je o fotografiách a teším sa, keď si ich pozriem na veľkom monitore. Pyrogy s vlajkami rôznych štátov, pomaľované tak ako bangladéšske rikše, ohromný ruch a v pozadí nádherná biela pevnosť. Ideme ďalej, dostávame nás prvý defekt, meníme a lepíme koleso, dávame si Star (pivo z Kumasi) a osmahnutý jam, prejdeme cez Čiernu Voltu a stíhame zázračne prejsť colnicu. Meníme ghanské cedi za východoafrický frank (CFA). V rukách majú tento biznis moslimovia. Dávajú mi strašne zlý kurz. „Klameš má kamarát. Pozri sa, Alah sa pozerá!" hrozím mu, tvárim sa veľmi vážne a rukou ukazujem k nebesiam. „Daj mi normálny kurz, nemusíš na Hadždž letieť businessom..." prekáram moslima ďalej. Všetci domáci sa chytajú za bruchá. Moslim tiež. Opäť prejdeme ebolovou kontrolou. Cítim sa bezpečne.