Sám z Bamako do Accra - spanilá cesta.

Keď som bol tento rok na jar v Sydney, musel som vyplniť formulár, kde som deklaroval, že som v žiadnej „ebola" krajine nebol. No toto nebol jediný prípad, obdobný dokument som tento rok pri príletoch vypĺňal mnohokrát. Posledný raz včera ráno. Prístrojom mi zmerali teplotu a hodnoty zapísali. Majú tam na to špeciálne okienko. „Ste lekárka?" pýtam sa. Nie je. „A prečo toto vypĺňam? " Prísne na mňa pozrie a rázne nabrífovane odpovie: „Bojujeme proti ebole!" „Koľko prípadov eboly máte v Ghane?" viem, že nemajú žiaden. „A koľko prípadov máte vo všetkých troch susedných krajinách?" pokračujem. Pozerá na mňa neveriacky, však tu berie slušný plat a miesto jej (ako je zvykom) vybavil iste vplyvný strýčko. Keby som mal teplotu, tak cez hranicu ma táto pani nemusí pustiť. No dá sa to vždy vybaviť. Každopádne je to dobrá trafika. „Za posledný rok tu máte nula prípadov. To sa vám ľahko bojuje a ľahko vyhráva. Povedzte mi, koľko ľudí za ten čas u vás zomrelo na maláriu? Prečo nebojujete proti nej?" Niečo sa v pani zlomí. „Máte pravdu, hovorte o tom, áno, prosím, hovorte im o tom, povedzte IM TO." A tu sa dostávam k tomu, prečo sme tu. Neverím, že posielanie peňazí na vytvorenie takýchto stánkov Afrike pomôže. Tie peniaze sa tu rozkradnú, rozplynú. Ja netvrdím, že ebola či SARS či vtáčia chrípka neexistujú. Existujú a vždy bude čosi nové, zmutovaný vírus. Ja len tvrdím, že pri sexe zomrie mnohonásobne viac ľudí než pri ebole. Na smrť po páde kokosového orecha na hlavu zomrie viac ľudí než na ebolu. Pri autonehodách hovoríme opäť o úplne iných číslach. Na chrípku zomrie kvantum ľudí. Počujete to?! Ebola je absolútna hlúposť. Ak chcete Afrike pomôcť, tak sem treba ísť. Dať miestnym ľuďom prácu. Nie zadarmo im posielať peniaze. Afričania dokážu tvrdo pracovať, veď preto to boli najlepší otroci. Keď im dáte možnosť, tak pracovať budú. Celý svet sa bojí, celý svet je zmagorený mediálnym humbukom,ktorý hraničí s trestným činom. A tak budete teraz v Afrike sami! Predstavte si, keby ste z Karlovho mostu odstránili na 4 roky všetkých turistov. No a potom by ste sa prechádzali sami, iba s domácimi, ktorí by vás vítali ako nádej. Tak to vyzerá tu. Možno ste už na pochybách. Nemá pravdu? No aj tak by som nešiel/ nešla, veď človek nikdy nevie a čo keď to chytím. Foto: most cez rieku Niger v hlavnom meste Mali v Bamako No opäť - ebola sa nedá „chytiť". Neprenáša sa vzduchom ako napríklad chrípka (áno,chrípka, na ktorú zomiera omnoho viac ľudí než na ebolu), neprenášajú ju ani komáre ako maláriu, žltú zimnicu či horúčku dengue atď. Proti komárom treba bojovať. No pozrite sa na mňa, koľkokrát som bol v Afrike a som zdravý, ba čo viac, ešte zdravší. Afrika vás zocelí. Vírus eboly nemôžete nájsť na hotelovej plachte či uteráku. Dokázalo sa, že vírus prežíva iba krátko. Musíte byť jednoducho v intímnej blízkosti s mŕtvym či práve zomierajúcim. To na dovolenkách väčšinou nevyhľadávate, však? O ebole nevieme všetko a niektoré veci si musíme na tejto ceste odpustiť. Nebudeme jesť netopierov ani opičie hlavy. A ani objímať mŕtvoly. Mám so sebou aj charitu, ktorú vezieme až z Bamako a chcem ju rozdať v oblastiach, ktoré boli ebolou postihnuté najviac. To je však iba drobnosť. Základom tejto cesty je osveta. Chcem ukázať absurditu tejto doby. Ohromnú zvrátenú silu médií a zároveň náš strach a hlúposť. Politikom toto vyhovuje. Bojovať proti niečomu, čo nie je nádherné. Vykazujete činnosť, staráte sa o svoje ovečky a určite vyhráte! Chcem vás presvedčiť, aby ste svojou ďalšou cestou mierili sem - do Afriky. Budete nadšení! Sledujte nás. Každý deň pošlem jeden príspevok. Uvidíme, kto má pravdu. Celý svet, či ja? Sledujte, čo prejdeme a čo prežijeme. Ebola tour s poradovým číslom 1 práve začína!