Kumasi a trhovisko Kejetia - ako sa pochováva v Ghane

Mesto Kumasi je veľkosťou porovnateľné s mestom Akkra aj keď knihy píšu inak. Má cez 2,5 milióna obyvateľov. Centru dominuje obrovský trh Kejetia, no zdá sa, že aktuálne prebieha viac trhov ako len Kejetia – musím totiž pred našim autobusom rozrážať zápchu, aby sme sa aspoň trochu pohli. Prakticky stále stojíme a v centre, kde bývame, za hodinku prejdeme 500 m. 20 km južne od mesta navštevujeme tradičnú dedinku tkáčov. Vzory a látky sú tie isté aké nosil kráľ Prempeh. Jeho figurínu vidíme neskôr v kráľovskom paláci Manhyia. Látky sú prírodné farbené a tkajú ich muži. Tie lepšie, 3x tkané, majú z každej strany iný vzor. Pekne sú aj čierno - červené látky so špeciálnymi vzormi. Tieto potom vidíme na pohrebnom rituále. Počas eboly je základným pravidlom vyhýbať sa pohrebom. Veď vírus sa šíri práve od umierajúcich či práve umrelých. Ľudia spievajú, tancujú, zabávajú sa. Veď smrť je nevyhnutnou istotou a duša mŕtveho tu aj tak ostane. Pohrebom sa nič nekončí. Daný človek žije v spoločnosti naďalej. „Do tej miestnosti nechoď! Ak by si vstúpil, podrežú ťa, ihneď ťa podrežú, názorne si ukazovákom prechádza po krku náš sprievodca. Chrrr, takto ťa podrežú opakuje asi 10 x. Tam mŕtveho posadia do kresla, priviažu v najkrajších šatách a hlavu mu odrežú a dajú medzi nohy." To však cudzinec nemôže vidieť. Cez Kejetiu mierime do špeciálnej štvrte. Tu vyrábajú truhly. Moslimov iba balia do plachty. No kresťania sú pochovávaní v truhle. Masívnej nádhernej vyčačkanej, ručne robenej truhle. Je tu zopár kolmo na seba položených ulíc, kde v teple a prachu vykonávajú stovky truhlárov svoju profesiu. No nejde iba o farbu a lak na truhle, ide aj o tvar. Niektoré sú v tvaru Biblie, iné domu - nebožtík bol stavbár. Ďalšia truhla má tvar ružového Cadillacu, obdivujeme truhlu tvaru kakaového bôbu či helikoptéry. Truhly sem chodia kupovať kresťania až z Mali či Guiney. Počas eboly vraj išli ceny hore. Každopádne, truhlárstvo v časoch eboly vynáša.