Fórum

15 príspevkov

25

00:17

mar

2020

Jeden z TOP zážitkov

Jeden z TOP zážitkov

Jeden z TOP zážitkov Pristáli sme sa na ostrove Tanna. Jeden z 82 malých ostrovov, ktoré spolu tvoria Vanuatskú republiku. Západná civilizácia sa sem dostáva len veľmi pomaly, a my sme tomu radi. Už letisková hala, ak sa to dá tak nazvať, nás o tom presvedčí. “Batožinový pás” je len prierez v stene, cez ktorý sledujeme ako vyberajú naše kufre z mini lietadla. Za 10 minút jazdy sme v našom rezorte, ale nemáme času nazvyš. Stihneme obed - výborná ryba alias catch of the day (čo dnes rybári vylovili) a batátové hranolky so šalátom. Vynikajúce! Zážitky však nepočkajú, hneď po obede vyrážame za tým najväčším. Prechádzame krížom cez ostrov, cesta trvá hodinu a pol. Už po 20 minútach však končí jediná asfaltová cesta na ostrove a začneme chápať, prečo sú tu všetky autá, džípy alebo pick-upy. Okolitý prales postupne ustupuje, zem sa mení na čierny piesok, nad hlavami si všimneme veľký oblak a začujeme obrovský treskot. Oblak? Treskot? To je len jedna z mnohých erupcií aktívnej sopky, pod ktorou sa práve nachádzame. Sopka Yasur - najdostupnejšia aktívna sopka vybuchuje niekoľkokrát za hodinu už storočia. Hoci sa jej stav monitoruje, väčšia erupcia môže nastať kedykoľvek. Prichádzame do centra, dostaneme ochrannú prilbu a okuliare, presadneme do áut aj s inými dobrodruhmi a vyrážame tak vysoko ako sa dá. Na úplný okraj kaldery už ideme peši. Výbuchy sa opakujú každých pár minút a my nevieme, či utekať, alebo zostať a obdivovať túto silu. Samozrejme, že zostávame. Vietor občas zmení smer a zaveje k nám oblak síry. Stojíme na okraji a dole pod našimi nohami vyletujú do vzduchu kusy lávy. Pri každom výbuchu sa v nás mieša nadšenie a stres. Ukážka prírody v plnej sile. Prišli sme sem chvíľu pred západom slnka, lebo vieme, že práve to je najlepší čas. Pomaly sa začína stmievať a žeravá červená láva svieti ešte viac. Výbuchy prichádzajú nepravidelne z troch rôznych trhlín. “Už viem, kde ľudstvo získalo predstavu o pekle” poznamená klient. A tak to aj vyzerá, nepretržité bublanie lávy v prasklinách občas prekryjú oblaky síry. Zrazu začujeme ďalší výbuch, tentokrát o niečo väčší, a následne nás tlaková vlna donúti všetkých spraviť krok dozadu. Znovu sa v nás mieša pud sebazáchovy a maximálne nadšenie z tohto jedinečného zážitku. Všetky baterky v telefónoch aj fotoaparátoch sa postupne vybili, už iba s údivom stojíme a nasávame tú silu. A hoci by sme tam najradšej sedeli celú noc, je čas ísť naspäť. Zajtra nás čakajú ďalšie zážitky.

08

14:45

máj

2018

Ostrov Tanna - nespútaná divočina, ktorá ešte nestratila svoj charakter

Ostrov Tanna - nespútaná divočina, ktorá ešte nestratila svoj charakter

Ostrov Tanna - nespútaná divočina, ktorá ešte nestratila svoj charakter Nachádzame sa v hlavnom meste Vanuatu- v Port Vila, na ostrove Efate- a krásne slnečné doobedie si užívame prehliadkou tohto malebného mestečka, v ktorom akoby sa zastavil (na prvý pohľad) čas. Pravdou však je, že je to ekonomicky, politicky a priemyselne najvyspelejšia časť celého súostrovia, skladajúceho sa z viac než 80-tich, nie veľkých, relatívne geologicky mladých, ostrovov vulkanického pôvodu. Obývaných je pritom až 65 ostrovov, takže dá sa povedať, že populácia je roztrúsená v rozmedzí 1300 km od najsevernejšej časti súostrovia, až po najjužnejšiu. My v Port Vila bývame v Grand Hotel & Casino, čo je najluxusnejší a najmodernejší hotel v celej krajine. Je to hotel, ktorý ako jediná budova na Vanuatu má výťah. Bol by hriech ho nevyskúšať! :) Zároveň nám poskytuje aj krásny výhľad na zátoku Vila Bay, ktorá je nabitá exotickou energiou Tichomoria. Stačí sa len zahľadieť do tej krásy a všetky problémy zrazu neexistujú. My sa do hlavného mesta ešte vrátime, no teraz nás čaká 30 minútový prelet na ostrov nespútanej divočiny. Je to ostrov Tanna, o ktorom mnoho ľudí ešte nikdy nepočulo. My v BUBO tento ostrov poznáme, pretože sme priekopníkmi lovenia zážitkov a preto ho považujeme za cestovateľský skalp aj pre tých, ktorí sú takzvaní "cestovateľskí docenti". Z domáceho terminálu letiska Bauerfield, pomenovaného po podplukovníkovi amerických námorných jednotiek Harold W. Bauerovi, ktorý sa zúčastnil boja v bitke pri Guadalcanal, odlietame spoločnosťou Air Vanuatu a z lietadla typu ATR-72 sa kocháme pohľadmi na koralové more. Dlho nám obdivovanie nevydržalo, pretože sme všetci zaspali ako malé deti. Možno kvôli pokazenej klimatizácii v lietadle, z ktorej namiesto studeného išiel teplý vzduch. :D Pristávame na ostrove Tanna, o ktorom sa v miestnych kuloároch hovorí, že ak má človek navštíviť čo i len jeden ostrov mimo Efate, tak je to práve tento. Ostrov, nachádzajúci sa v provincii Tafea veľký 550 km², je význačný nielen pre svoje nepoškvrnené dažďové pralesy, kávové plantáže, úžasné hory a modré lagúny, ako aj dych berúce koralové pobrežie, ale najmä pre pôvodné dedinky Kastom a majestátnu sopku Yasur. Toto je to, pre čo sme tu! Z letiska Whitegrass Airport, ktoré sa z cesty ani nepodobá na letisko, máme zhruba 10 minút do rezortu. Tu sa už stretávame s prvými znakmi unikátnosti a rozdielnosti jednotlivých ostrovov. Vanuatu patrí medzi najšťastnejšie krajiny na svete, čo nám potvrdzujú nekončiace úsmevy a pozdravy každého obyvateľa, okolo ktorého prejdeme. Sme tu! Sme v raji. Náš rezort je ideálnym miestom na večerný oddych s výhľadom na západ slnka. Pri kvalitnom koktejli Hawaii a pri pobehujúcich gekónoch okolo nás predostriem klientom ďalší deň, ktorý bude absolútnou čerešničkou nášho zájazdu. Máme ráno a počasie ako vystrihnuté z rozprávky. Slnečno a len zopár obláčikov. Čo viac si človek môže priať v takejto drsnej krajine, ktorej každý deň hrozí nejaká živelná pohroma. Tamojší ľudia sú majstri v odolávaní prírodným katastrofám, nakoľko krajina čelí neustále cyklónom, povodniam, zemetraseniam nasledovaným tsunami, obrovským suchám a v neposlednom rade erupciám sopiek. Nebolo tomu tak dávno, keď celá krajina, a predovšetkým ostrov Tanna, boli v pozore pred hrozbou, aká tu dlho nebola. 13. marca 2015 sem udrel cyklón PAM o sile kategórie 5, čo je v stupnici tropických cyklónov najničivejší. Zapísal sa do histórie ako jedna z najhorších prírodných katastrof, ktoré malo Vanuatu za celú svoju históriu. Dokazuje to tým, že 95% dedinských domov bolo zrovnaných so zemou a zostali len trosky. Vietor dosahoval rýchlosť až 250 km/h a zničil všetko, čo mu prišlo do cesty. Infraštruktúra na Tanne je doteraz poznačená týmto cyklónom, no ľudia sú vďační, hoci škody, ktoré spôsobil, boli vysoké, ale obete na životoch boli pomerne nízke. Odhaduje sa 11-15 mŕtvych. Vďaka pomoci ostatných krajín sa Vanuatu rýchle regeneruje a opäť sa stáva krajinou nazývanou „rajom na zemi“. My máme stretnutie o 8:30 hod. ráno, no keďže čas tu je relatívnejší ako samotná teória relativity, tak sa nám posúva odchod až na 9:20 hod. Smerujeme do tradičnej "kastom" dedinky Yakel, kde ľudia Ni-Vanuatu stále žijú tak, ako v dávnych dobách, keď ostrovy ešte neboli "ovplyvnené" bielymi ľuďmi. Po zhruba hodinovej ceste po tankodrome, s ktorým majú niekedy problém aj 4x4 autá, sa dostávame do dedinky. Prví nás vítajú malí zvedaví chlapci s nambasom okolo pásu, ktorý je jediným ich oblečením a zároveň ochranou na penis. Po chvíľke nás privíta náčelník a zároveň "sprievodca" menom Tahou, ktorý je poctený našou návštevou a po jeho boku vstupujeme do epicentra melanézskej kultúry. Na vlastné oči vidíme domorodých ľudí, ktorých sme doteraz mohli vidieť iba v dokumentoch National Geographic. Ba dokonca ani tam nie sú takí "originálni", akých vidíme my s BUBO skupinou práve teraz! Nahé deti hrajúce sa okolo nás sršia energiou a keď sa spýtame, či tie plody na strome sú mandarínky, tak Tahou povie jednému z chlapcov, aby išiel zopár odtrhnúť. Ani nevieme ako, a chlapec, ktorý nemohol mať ani 4 roky, bol v korune takmer 6 metrového stromu a hádzal nám mandarínky, ktoré majú neopísateľnú chuť. To, čo jeme zo supermarketov u nás, sa ani nedá nazývať ovocím! Ako prechádzame dedinkou, Tahou nás pozval na vyhliadku, aby nám ukázal v diaľke strom, na ktorom dva roky dozadu býval. Dnes tam už býva jeho kamarát, nakoľko chcel byť bližšie k svojej záhradke, o ktorú sa denno-denne stará. Ide najmä o plodiny Taro, Yum, Tapioca, Manioc. Na svoju oddelenú sekciu rastliny KAVA však nedá dopustiť. Ideme ďalej a schádzame dole k vodopádu, ktorý využívajú dedinčania na umývanie, ako aj načerpanie vody, ktorú používajú na varenie. Okolo nás stále behajú bosí chlapci a my sa nestačíme diviť, ako to dokážu. Ak by sme sa my vyzuli, tak pri prvom kroku by nás kameň alebo hocičo iné pichlo do nohy a nedokázali by sme ísť ďalej. Jirko sa rozhodne, že sa pri vodopáde spolu s malými chlapcami okúpe. Pri návrate vidíme, že dedina ožila. Tahou nás zobral do ich nakamalu, teda miestnosti alebo miesta, kde sa stretávajú ľudia a dovolí nám bližšie spoznať ich kultúru, je len otázkou času, kedy aj táto úplne vymizne. Ženy len v slamených sukničkách a muži len s nambasom nám na záver ukážu ich tradičné tance a my v úžase ani nevieme, ako sa máme tváriť. Je to pocit, ktorý je neopísateľný, pretože vidieť autenticitu takého levelu je priam cestovateľským darom. Pocit šťastia? Dojatia ? Úzkosti ? Sami nevieme. No nechalo nám to "jazvu" na srdci, ktorá sa už nikdy nezahojí. Na záver podporíme domácich kúpou originálnych náramkov a totemov, ktoré síce vyzerajú, ako keby prežili spomínaný cyklón, ale to je to, čo má skutočnú hodnotu. Tahou nám veľmi pekne ďakuje za náš príchod a ja ho len opravujem, že to my ďakujeme jemu a že je to pre nás veľká česť, že nám dovolil nazrieť do ich kultúry, ktorá je viac než dych berúca. Zorganizoval ešte pre nás skupinovú fotku s dedinčanmi a v nemom úžase opúšťame túto Bohom zabudnutú dedinku. Vraciame sa do rezortu v čase obeda a onedlho pokračujeme v už tak skvelo rozbehnutom dni ďalším, tentokrát čisto prírodným, zážitkom. Teraz bude naša cesta smerovať na juhozápad, ku skvostu samotného ostrova, k sopke Yasur. Táto 361 metrov vysoká hora láka turistov z celého sveta, ktorých je tu našťastie stále minimum. Je to najdostupnejšia aktívna sopka na svete a my si už na ňu brúsime zuby. Po pláni vulkanického popola prichádzame k hlavnej bráne, kde sa zahlásime a počkáme na začiatočnú ceremóniu tanca, po ktorej nás rozdelia na skupinky, anglickú a francúzsku. My máme miestneho sprievodcu Maxa, ktorý pozná Yasur ako svoju dlaň. Nasadáme do áut a po adrenalínovej, povodňami rozbitej, ceste ideme na úpätie divokej sopky. Sme tu pol hodinu pred západom slnka a čaká nás už posledný krok, aby sme vyšli na jej okraj. Chýba nám posledných 150 metrov, aby sme videli do samotného kotla. Max ide prvý, my za ním a na konci na nás dáva pozor sprievodkyňa Shefi, ktorá nám prezradila, že sa len zaúča. Šliapeme, kráčame, stúpame a sme tu! WOW! Vidíme hustý dym vychádzajúci z kotla tejto hrmiacej sopky, no keďže je ešte stále svetlo, tak lávu nevidíme. Pokračujeme ďalej a dostávame sa na ďalší vrchol západnej strany, kde sa nám naskytne pohľad, ktorý nemá konkurenciu. Je to tu! Vidíme to! Sme na totálnom okraji mohutnej sopky Yasur a pod nami je niečo, o čom sme znova len počuli. Pri zapadajúcom slnku kotol stále viac a viac červenie a my sa nevieme vynadívať. Yasur sa nachádza na pobreží blízko zátoky Sulphur Bay. Má extrémne nerastlinné pyroplastické jadro, ktoré má diametrálne zhruba 400 metrov. Ide o stratovulkán spôsobený východne sa pohybujúcou indo-austrálskou tektonickou platňou podsúvajúcou sa pod západne sa pohybujúcu pacifickú platňu. Práve vďaka tomu sa tu erupcie naskytnú niekoľkokrát do hodiny a v geologickej sfére sú označované ako stromboliány alebo vulkaniány. Slnko zapadlo a my sme viac než nadšení z toho, čo vidíme. Fotíme, točíme a zrazu booom! Prvýkrát nám buchla!!! Vidíme, ako vyprsknutá láva steká dole po vnútorných stenách kúžeľa a my sme v eufórii a zároveň aj v napätí. Zrazu sopka akoby ožila a častejšie začala vystreľovať lávu, od ktorej sme však boli v bezpečnej vzdialenosti. Chvíľu nič a zrazu ešte silnejší výbuch, tentokrát aj s tlakovou vlnou! WOW! Kričíme všetci a tešíme sa, ako keby sme vyhrali v lotérii. A veruže aj vyhrali ! Po chvíli k nám vietor zavial mohutný sírnatý oblak plný vulkanického popola. Musíme sa otočiť a skrčiť, pretože tisícky malých ihličiek za sekundu nám narážajú do tváre. Po krátkom čase máme popol všade. Ale vážne - všade! Už je takmer úplná tma a my stále pozorujeme majestátnosť bublajúcej lávy, pred ktorou máme všetci rešpekt. Všetko sme nafotili, natočili a pri svetielkach z mobilov ideme pomaly naspäť, a tu zrazu obrovský tresk ! Tentokrát taký silný, že tlaková vlna ma normálne posunula do strany a láva chrlila až nad úroveň samotnej sopky. Tak, toto bolo mocné, vravíme si. Toto je ono. Toto je tá čerešnička na torte nášho zájazdu a podarilo sa nám to, v čo sme dúfali. Vidieť v akcii aktívnu sopku je jeden z TOP zážitkov v živote. Nám sa to podarilo a s údivom sa vraciame po rozbitej bahnistej ceste späť do rezortu. V aute sa neustále bavíme o tom, čo sme v tento deň zažili. Počas jedného dňa mať tak intenzívne zážitky, o ktorých aj tí najskúsenejší cestovatelia ani len kútikom duše nezapochybujú, že patria medzi unikátne, je totálny fenomén. Po ceste domov sa ešte na 20 minút zastavíme na ochutnávke tradičného nápoja Kava, ktorý má prenikavú korenistú chuť a vyzerá akoby to bolo vyluhované v bahnistej vode. Je to však obľúbený nápoj domácich a práve na Tanne sú účinky Kavy najúčinnejšie. My sme nedokázali vypiť ani malú šálku tohto nápoja a náš šofér si zobral pre istotu pol litra. Vo večerných hodinách sa vraciame na rezort a jediné, čo už dnes musíme, je absorbovať tak intenzívne zážitky, ktoré budeme ešte dlho spracovávať a premýšľať o tom, či to je vôbec pravda, čo sme zažili. Tanna, ďakujeme Ti za krásny deň a hlavne za počasie, ktoré hrá veľmi významný faktor vo všetkom spomínanom. Vanuatu a jeho ostrovy patria medzi jedny z posledných, takmer nedotknutých rajov na tomto svete. Tak to stihni ešte predtým, ako to moderná kultúra, technológie a masový turizmus úplne pohltia. 

09

09:47

dec

2016

Ozajstni lovci zazitkov z pralesa

Ozajstni lovci zazitkov z pralesa

Ozajstni lovci zazitkov z pralesa Ostrovy Vanuatu su posiate roznorodou kulturou miestnych obyvatelov prezyvanych Ni-Vanuatu. My sme na ostrove Tanna navstivili hned niekolko rozlicnych kmenov. Kym niektore uz ziju modernejsim sposobom zivota, ine stale nosia povobne oblecenie z prirodnych materialov. Pre muzov je charakteristicky nambas. Co je penisovy nadstavec a tvori jedinu zlozku ich oblecenia. Zeny si obliekaju sukne z vysusenej travy. Ako pravi lovci zazitkov sme sa vybrali do pralesa na lov. Pri love sa pouzivalo niekolko nastrojov, no nesmel chybat luk. Luk ma po napnuti neuveritelnu silu a okrem lovu vtakov a zvierat sa vyuzivali aj specialne upravene sipy s akoby zatazenou tupou spickou. Takyto sip dokazal zabit alebo minimalne omracit nepriatela a miestni si na nom potom mohli pochutnat. Kanibalizmus bol bezna praktika tychto ostrovov a hovori sa, ze este dnes ziju na Vanuatu priami potomkovia ludozrutov.

29

13:52

nov

2016

Ranajky v raji v blizkosti pekla zvanom Yasur

Ranajky v raji v blizkosti pekla zvanom Yasur

Ranajky v raji v blizkosti pekla zvanom Yasur Prilietame na ostrov Tanna, jeden z 83 ostrovov Vanuatu. Po vystupeni z lietadla nas prefacka tropicka teplota a tak sa co najrychlejsie presuvame do letiskovej haly. Dufali sme, ze aspon ta bude klimatizovana, ale privita nas iba jeden pomaly sa tociaci ventilator. Vitajte v naozajstnej exotike. Na vozikoch, ktore tlacia zriadeci letiska, nam privazaju batozinu a zacinaju ju vykladat na dreveny pult. Ziaden tociaci pas a ine vymozenosti modernych letisk, no my si berieme nase tasky a vychadzame von pred letisko. Tam nas uz s velkym usmevom vita Sally. Niektori nastupuju do dzipu, no my dobrodruznejsi ideme na korbu jeho pick up Toyoty. Zacina cesta cez cely ostrov. Prasne cesty, rozostavane premostenia, no neustale sa otacajuci domorodci, ktori na nas uz z dialky kricia “Hello”. Cestou miname par dedin a aj trznicu, pri ktorej sa zastavujeme. Je tam co fotit. Atmosfera miestnych ludi, kopec cerstveho ovocia a zeleniny sa neda ani opisat. Rozhliadame sa okolo seba, sme tam jediny belosi, co umocnuje pocit autentickosti a zazitku. Kupujeme si par veci a pokracujeme v nasej ceste napriec ostrovom. Nad dzunglou je opar a v dialke uz vidno tmavy dym zo sopky Yasur. Ideme spravne, pretoze nase ubytovanie sa nachadza necele 3 km od tejto aktivnej sopky. Zrazu sa ozve rana. Nie nepraskla nam pneumatika a nechysta sa burka. Prave sme obdrzali pozdrav zo samych utrobov nasej Zeme. Zastavujeme v kopcoch a fotime prve fotky vulkanu. Uz sa nevieme dockat dalsieho dna, ked na tuto sopku vystupime. Preto si dnes doprajeme oddych a pojdeme sa prejst do dediny sa spoznavanim miestnej kultury, snorchlovat na koralovu barieru a ochutnavat prve exoticke jedla. Prichadzame na nase ubytovanie Friendly beach. Neskutocne krasne drevene lodge, kazda s vlastnou terasou a vyhladom na Tichy ocean. Cierny vulkanicky piesok, palmy a v dialke sa rozbijajuce vlny na utesoch a korelovej bariere, ktora je okolo ostrova. Elektrika funguje sice iba obmedzene, pretoze bezi na naftovom generatore, no napriek tomu si vieme dopriat totalny luxus. Rano sa budime a navzajom si mavame z teras nasich domcekov, ktore su stavane klasickym sposobom, tak ako ich robia domorodci. Prichadza Estelle a prinasa nam francuzku kavu, cerstve ovocie a neopisatelne bananove palacinky. Aj take je nase prve rano v raji na ostrove Tanna, v blizkosti pekla zvanom Yasur.

11

08:17

nov

2016

Zdolali sme ju!

Zdolali sme ju!

Zdolali sme ju! Dokazali sme to ako prvi z BUBO! Pytate sa co? Vystupili sme na najpristupnejsi aktivny vulkan na svete, sopku Yasur s vyskou 361 m nad hladinou mora. Ziara tejto sopky bola pravdepodobne to, co pritahovalo uz kapitana Jamesa Cooka na jeho plavbe pri tychto ostrovoch Melanezie. Nasa cesta k tejto sopke zacala priletom do hlavneho mesta Vanuatu, alebo ak chcete po starom Nove Hebridy. V Port-Vile sme sa dlho nezohriali a na nasledujuci den sme preleteli na dalsi z 83 ostrovov Vanuatu s nazvom Tanna. Po prilete na male letisko nas cakal Alex z Friendly lodge, ktora bola nasou docasnou zakladnou na ostrove. Dostat sa na nasu lodge, znamenalo vyse hodinovu jazdu cez dzunglu, miestami naozaj dobrodruznou cestou. No asfaltove cesty na tomto ostrove nehladajte. Napriek tomu sa uz na ostrove buduju mosty a tak isto casti ciest su spevnene betonovym podkladom. Jedna sa o cesty, ktore stupaju cez pohorie, ktore tvori akysi chrbat ostrova Tanna. Prvy kontakt s obyvatelmi ostrova bol neopisatelny. A tak prvotne obavy vystriedal neskutocne srdecny pocit privitania zo strany vsade vybiehajucich domorodcov, ktori nesetrili usmevmi. Podobna cesta nas cakal aj smerom k slavnej sopke Yasur. Husty prales lemovany polickami miestnych vystriedala rozsiahla sopecna plan. Vedeli sme uz do coho ideme, pretoze ak ste na Tanne, raz za cas sa ozve velky vybuch, no nie su to hromy, ktore by ohlasovali prichod burky, ale to si opat odfukol tento slavny vulkan. Ostrovy Vanuatu su sopecneho povodu a tak tu najdeme hned niekolko aktivnych sopiek, no Yasur na Tanne je specialny a o tom sme sa presvedcili na vlastnej kozi. Tak ako sopka dava miestnym obyvotalom urodnu podu na ktorej mozu pestovat plodiny, tak ich aj drzi v neustalom strachu. Obzvlast o tom vie jeden z kmenov, ktory zije priamo pod sopkou a samotna sopka je zaroven aj na ich uzemi. Okolie sopky posobi apokalypticky, husty prales vystriedala sopecna plan, kde nerastie takmer nic. Vsade pritomny popol a dym zo sopky, ktory sa vznasa vo vzduchu a do toho cez dym sa tlaciace svietiace slnko navodzovalo naozaj desivu atmosferu. Zvytali sme sa s miestnymi a po uvodnom tanci nasledovali vezpecnostne instrukcie. Mali sme sa drzat za prvym a poslednym sprievodcom a ak zaznie vybuch, neutekat. No ak budeme vidiet utekat miestnych, je najlepsie snazit sa ich predbehnut ;) Vystup nebol napriek sopecnemu terenu narocny a zvladli sme ho hravo. Horsie to uz bolo s prvotnym pocitom, ked sme stali na kaldere sopky a ta k nam prehovorila. Nebolo to len tak hocijake bafkanie fajky, ale husty popol a dym striedali vybuchy a do vysky az nad nasu uroven vyletovali kusy zeravej lavy. Neopisatelny pocit, ked to zazivate. No to bol iba zaciatok. Vystupili sme na najvysie miesto kaldery, kde sme ostali az do zotmenia. Prave s nim prislo to najvacsie divadlo a my sme mohli pozorovat rozeraveny krater, bublajucu lavu a sledovat ohlusujuce detonacie, pri ktorych vsade naokolo nas lietali zerave kusy. No my sme stali v bezpecnej vzdialenosti. V tento den sme zazili 2. stupen aktivity z 5 stupnov. No ten 5., vedzte zazit nechce nikto z nas. Domaci si pamataju aj 3. stupen a tak ked sa pytam nasich sprievodcov, tak napriek tomu, ze sopku vidia z bezprostrednej blizkosti kazdy den, maj u k nej velky respekt. Co poviete na takyto zazitok? Podte ho zazit s nami!

14

14:16

máj

2015

Nove Škotsko z vyšky

Nove Škotsko z vyšky

O  4.15 mi bucha na dvere zriadenec hotela. Teda klopka. "Pane vase ranajky" - vajicka, slaninka, slusna kava zo sopecneho ostriva Tana (100%organic) a tanier exotickeho ovocia. Pribor sice zabudol, no na Melaneziu je to genialny vykon, hlavne o takomto case. Pri vyplacani uctu podporim vystavbu skoly- hotel to prihodi na fakturu a Mozes nas hodi tych 10 minut neosvetlenou Port Vilou na letisko. "Ladies and gentlemen, boys and girls, welcome on board":  hlasi letuska na kazdom lete a nie je tomu inak ani teraz. Je 7 hodin rano a ja dostavam ranajky cislo II. Ked dojem objavi sa pod nami Grande Terre Novej Kaledonie, detailne vidiet ríf a najvacsiu lagunu sveta ( rozlohy polovice Slovenska). Vychodnu cast tvoria strme skaliska, udolia hor su teraz rano  naplnene oblakmi, zapad je rovina, laguna je sirsia a aj z 11 km vysky vidiet lode. Ostrov sme presli pred piatimi dnami a mne to pripada akokeby to bolo pred mesiacom. Striedaju sa vsetky odtiene modrej a zelenej. Najkrajsia nadhera. Toto je zrejme posledny pohlad na nadherne ostrovy  Pacifiku. Po troch tyzdnoch sme nabrali kurz - domov. Do Sydney su to este 3 hodiny. Vacsina Bubakov leti biznis classom a to sa da vydržat.

14

08:28

máj

2015

Kava nie je káva a co je to sanbij

Kava nie je káva a co je to sanbij

Kava to je stelesnenie nasej kultury! Kava to sme my. Kava e drogou Oceanie a ja v Pohnoei minuky rok toho vypil viac nez 4 litre. Ked to vypijeme ako skupina tu, vztah nasich sprievidcov k nam sa zmeni. Aj sofer sa na nas idvtedy skeri a jeho orva otazka vzdy smeruje ku kave. " ak co mal si z dnes kavu? Co dame si jednu, dve skrupinky?" To ze sme si hned prvy den na Efate dali kavu a vsetci, to zanechalo na domorodcoch znacny dojem. Okrem kavy je fascinujuca aj rec Bislama ( bišlama) ktora je medziostrovnym esperantom. Zlomena anglictina je smiesna. Na flasiach s vodou co kupujeme je napisane " VATA" - water. Topanky su "SUS" "SANBIJ" je ta najkrajsia plaz a pod.

14

08:20

máj

2015

Zazitok ktory v turistickej krajine nezazijete

Zazitok ktory v turistickej krajine nezazijete

"Chtel bych jmenem kapitana pozdravit hlavne slecnu Apolonii, slecnu Moniku, Ivetu a Tatjanu.  Letíme 50 minut a teplota v Port Vila je dvaatricet stupnu" Letime vecernym letom lietadlom ATR 72- toto sa nam zda uz velke aj ked ide o vrtulove lietadielko-  z ostrovba Espiritu Santo na ostrov Efate. Zrejme ste o nich v zivote nepoculi, no vacsina ostrovov na nasej ceste je neznama.. No a zrazu pocujeme tento prihovor. Este ze cesky kapitan neskoncil tym, ze " počkejte porazime vas v hokeji" Cesi slapu kdezto my sme vcera prehrali s Norskom. Podriemkavame, no vsetci su ihned hore. Sniva sa nam to? Pozerame jeden na druheho.  " Preji nadherny pobyt na úžasnem Vanuatu" dokonci prihovor. Ostatni cestujuci sa obzeraju okolo seba, co sa to deje, no mozno pochopia ked pocuju buracajuci potlesk a nase oslavne vykriky.Apropos nikto tu o Slovensku nikdy nepocul, v Kongu o nas vedeli viac.  Po pristani si na kapitana pockame. Je to pašak! Moravak z Olomouca tu lieta uz rok a pol. Nechce sa fotit, s mladym pilotom Tomasom su tu krasne zasiti a zda sa, ze Vanuatu miluju. To lietanie z ostrova na ostrovcek, ale spominaju ludi, Ni- Vanuatu, ktori aj ked rozpravaju 27 roznymi jazykmi ( niektori hovoria o 112 jazykoch- Vanuatu ma vraj najvuac jazykov na pocet obyvatelov na svete) su vsetci priatelski, otvoreneho srdca. Naozaj v Melanesii by som cakal nasilie, cosi v zmysle Port Moresby, no Port Vila ( hlavné a prakticky jedine mesto štatu) je pokojne. Luganville na Santo je druhym najvacsim mestom statu,  no okrem cinskych obchodikov tu toho privela nie je. "Leteli jsme nad Ambrymem, tam kde vyrezavaji nejlepsi masky a sochy z dreva nad dvema aktivnimi vulkany. Chtel jsem vam to jeste rict, bylo to po leve strane, no zakryli to oblaka" Potom je jeho dalsou temou cyklon PAM a to ze vsetky lietadla presunuli na ine ostrovy, inak by prisli o celu flotilu. "ten cyklon se mnel jeste vratit a lide se nestarali o to jak je, no jestli se ta hruza zopakuje. Letadla s humanitarni pomoci nemela kde pristat, letadlo z Fiji pristali na Santo a az pak doletelo sem na Efate. Pred cyklonem bylo Vanuatu jine"

14

08:14

máj

2015

Sluzby v Pacifiku

Sluzby v Pacifiku

Neviem kolko je hodin. Mam specialne GPS hodiny, vhodne aj na potapanie a idu na sekundu. No nevidim na dysplej. Je cely zaroseny. Nevidim na nom nic. Nemame si co obliect. Ideme tak rychlo ze niet casu dat si veci do hotelovej pracovne. A aj tie suche nasavaju tu ohromnu vlhkost z okolia a tak ma vsetko taky divny odór. My navzajom si nesmrdime, no druhym musime strasne smrdie, myslim si.. Pritom vyuzivame ten najlepsi servis na trase. Lietame biznis classom, spie v tych najlepsich resp v jednom z dvoch najlepsich hotelov statu, ci konkretneho ostrova, stravujeme sa v top restauraciach. Tu je rekapitulacia ubytovania: na Upolu spime prve 4 noci v najlepsom hoteli. Ide o jediny 5 star statu. V Suve hlavnom meste Fiji spime v uzasnej kolonialnej lodzi. Teraz v Suve po 20 rokoch prerabky otvorili hotel Grand a tak tento nas je az druhy naj. No ma vacsi smrnc nez Grand ( ten som si pobehal).V Nadi pred rannym odletom spine v najlepsom letiskovom hoteli ( 4 star a naozaj si tie hviezdicky zasluzi). Aj tu je sucastou hotela golfive ihrisko. Na Tonge spime taktiez v 4 hviezdickovom hoteli no to je o dost horsie. No aj tak ide o jeden z dvoch najlepsich hotelov Tongatapu ( hlavneho ostrova) so super polohou na nabrezi vedla kralovskeho palaca s jednou z najfunkcnejsich restauracii ostrova. Tazko clovek uveri ze toto je povazovane na Tonge za to Naj, no je to tak. Zrejme lepsi je maly 3 star hotelik v pristave kam som poslal ludi na veceru- mali plno. Ma o hviezdu menej no je europskejsi. A som vsak chcel byt blizsie k palacu. Na Tone boli jedniznacne najhirsie hotely. Rezort na ostrove pi tom co zatoirili Faa je tym najlepsim. No pozor! Inak vedel som to..pl,us treba vediet ze aj tu stoji noc nad 250€/izba/ noc+ ak platite kartou dalsie 4% navyse. Plus doprava do hotela. Kazdy vylet nad 150 usd/ osobu plus vstupy atd. Ked chcete na Tonga kvalitu nedostanete ju no zaplatite za nu.  V Denarau spime vo 5 star Radissone, ktory bol vyhodnoteny ako drhy naj po Hiltone. Na Novej Kakedonii v hoteli ktory je povazovany za to najlepsie v celom state- na najprestiznejsej plazi Anse Vata a zaroven peso k mnozstvu restauracii a obchodikom.  Na ostrove Tana mame jednoznacne najlepsiu butikovu lodge a kazda nasa chatka ma vyhla na more. Na Santo nemame to naj, no hotel je cislo jeden v Luganville a my potrebujeme byt tu jednu oic pri letisku. Pred vecernym odletom takto po kupani v mori mozeme skocit do hotela osprchovat a prezliect sa. A v tom hoteli sa snazili. Na uvitanie oripravili okrem ineho " Slovinskej skupine" stroganov z kt boli vsetci nadseni. Ale samozrejme aj rybu. No a Grabd v Port Vila je pojmom.  V centre, na plazi s jedinym vytahom v celom state. Aj ked bacha, toto si vskutku netreba idealizovat. V Sydne spine v Stamford Pkaza ktory roky vyhrava cenu za najlepsi 5 star pri ketisku. Toto pisem a posielam na BUBO Forum z Airbusu 380. Ja dnes v buznise neletim, o tomto zazitku vam musia porozpravat ostatni. Tymto prispevkom chcem povedat, ze napriek najvyssiemu moznemu luxusu islo o velmi narocnu cestu. Vsetci mame dost! Je to vsak dalsia vyzva, zrealizovat cestu s tymi najlepsimi sluzbami. Ci je to na severnom pole, ci na rovniku. Opat som sa vela naucil. Verim, ze to v buducnosti zuzitkujem pre svojich klientov. A mam info ze na Novej Kaledonii sa stava novy hotel a bol som pozriet dalsie specialitky na Viti Levu pri Rakiraki. To uz vsak ore klientov co hladaju cosi vskutku vynimocne. Celkovo musi byt jasne- Pacifik je podobne ako Afrika drahou destinaciou! Najvacsim luxusom je nedostupnost.

14

07:54

máj

2015

Hladanie najkrajsej plaze sveta

Hladanie najkrajsej plaze sveta

Na Santo sa ako prvu vec rano zastavim v leteckej spolocnosti a az potom vyrazime okolo ostrova. "planujete dnes odletiet podla povodneho rozpisu?" je moja otazka. Prekvapivo  neplanuju zmenu plus mi potvrdia, ze mozeme dojst o pol hodinku neskor a stravit ju spoznavanimn najvacsieho ostrova Vanuatu. Oceania kazdopadne nie je idealna na " japonske tempo" a ja si dost dobre neviem predstavit, ze niekto by nasu trasu za dany cas zopakoval. Videli sme 12 ostrovov, z toho sme na 9 tich spali. Tie tri to bol celodenny vylet hore-dole. Stretavali sme ludi, no ti prileteli na ostrov a mali transfer do hotela. Nevideli, nespoznali. My sme si vzdy tu namahu dali. Aj tu na Santo chceme vidiet najkrajsie plaze Vanuatu. Erik mi tvrdi ze prsat nebude. Mame tu bungalovi hned na plazi a Iveta s Marianom vzali kajak a boli sa previest, Tichy ocean je rano ako jazero, naoza je tichy. No plaz je cierna ako vacsina plazi na sopečnom Vanuatu. My mame v pane vidiet tu najbelsiu. Mam TIP id Marcela, ze plaze Istrova Espiritu Santo su tym co musis vidiet.  Cesty su prekvapivo dobre, perfektne. Prejdeme tzv Milion dollar point kde po II. sv vojne generaly USA po tom ako sa nedohodli s miestnymi o odpredaji, vsetko jednoducho potopili. Dzipy, chladnicky..je toho vyse stotisic ton. Niektore dzipy a traktory nasledne domaci vytiahli a spojazdnili, no vacsina ostala tu dole. Teraz je to masa obrastena chaluhami, no ajctake je tobzaujimave. Hned vedla je potope lod Coolige ktora je povazana za jednucz najlepsich potapacskych lokalit na svete. No nie je tu pekna plaz a my chceme tu najkrajsiu. Frcime teda krizom cez cely ostrov. Tisice kokosovych paliem, " susiarne" kopri, velmi scenicke domceky z domorodych materialov - toto ma velmi pozitivne prekvapilo. Az prideme na koniec. Predtym vsak musime zaplatit poplatok. O tu najkrajsiu plaz sa totizto hadaju dve domorode rodiny a kazdy si narokuje peniaze za pristup. Jeden vstup teda zaplatite ako "cestnu dan" a druhy pramo a mieste. Bol som pred mesiacom na Maldivach, za tymi najkrajsimi plazami putujem po celom svete, no mozem vam pivedat- toto e bomba! Neuveritelne scenicka plazicka, koralovy rif hbed pri brehu a co je geniale, domorida dedina, domiride pirogy, plaz nie he upravoana, ona je proste takato, prava- PLAZ. Na ibed ane rybu v kokose a kazdy jednu langustu. Je odliv a rybari musia z pirogi vystupovat a tlacit ju. Ma ako to v Pacifiku byva oporny kyl. Lodky su vydlabane z kusy dreva. Deti este poriadne nevedia chodit, no uz sa hraju vo vlnkach. Mnoho deti tu su blondaci. Elanezske crty a velka blond hriva. Nie nie he to doaz ze tadialto kedsi prechadzal biely dobrodruh, je to skor dokaz " praveho genu". Ide o recesivny gen a vlastni ho bezmala tretina populacie. No ak ma byt dieta blondak, mysi ho mat aj matka ale aj otec. Studia genomu v Oceanii je fascinujuca. Jednitlive ostrovceky su malilinke a nedostupne, genom je casto znacne izolovany. Ludstvo sa tu mize dozvediet vela. Mne Melanezania velmi pripominaju cernochov. Polynezania naopak. Polynezania su slusni. Melanezania su priamo otvoreni, spontannejsi, divokejsie bubnuju. Nejde teda iba o farbu koze. Citim to. Inak blondave melanezske deti v puberte stmavnu a dospeli  blondaci su iba albini. Prechadzam sa po plazi, uzivam si pravu neupravenu plaz. Potom sa presunieme na dalsiu uz znamehsiu- Chamoagne beach. Jemnehsi a belejsi piesok som zrejme este nevidel. Ani  na Barbadose. Ked teda "zbierate" naj plaze vyberte ba na Santo. A zoberte si stan.

14

07:06

máj

2015

Čim si zakryvaju penis, smrtelna ciguatera

Čim si zakryvaju penis, smrtelna ciguatera

Na druhy den rano mi Sabine hovori" chces pocut najprv tu dobru ci zlu spravu?" Čo uz može byt horšie? Vcera vecer sme nedošli do kratera sopky, zajtra neuvidine festival domorodeho bungee jumpingu, stratili ( teda vylozili kvoli tomu aby sa lietadielko odlahcilo- zo Samoi ich cez Los Angeles a Fiji poslali na Tongu) nam na 3 dni naše kufre. Čo sa moze preboha este udiat?  " No letecka spolocnost nas kontaktovala ze odlietate o 2 h skor. No dobra sprava je to, ze vas vylet do domorodej dedinky ludi z ostrova Fatuna vieme zrealizovat a stihnete to" Ok, zbalime sa ihned, ranajky nam po hodine od objednavky konecne doniesli , nahadzeme to do seba a  vyrazame. Na ostrov Futuna je turistom vstup zakazany - nacelnici sa na tom dohodli. Je to najvychodbejsi ostrov Vanuatu a aj ked Vanuatu je totalna Melanezia, ludia na Futune su vacsinou Polynezania, ktori sem kedysi davno prisli zo Samoi a Tongi. Vacsia pravdepodobnost podla DNA je ze z Tongi. Preto ma tato dedinka pristahovalcov z toho ostrovceka zaujima. Prichadzame okolo obrovitnbskeho banyanu nadhernou zelenou prirodou. A tu sa na nas vyruti tlupa ludožrutov v palmovych suknickach s drevenymi macetami a drevenymi ostepmi. Neskor si tie ostepy potazkam a naozaj, nepotrebujete ani ocelovy hrot, aby ste tymto nepriatelovi rozrazili hlavu. Vyzera to hrozivo, kričia bojovy pokrik a rutia sa na nas... Nacelnik zjedna poriadok a maly chlapec to odpiska na mušli. Je to samozrejme zahrate pre turistov, no po dlhej dlhej dobe sme prvymi turistami a sme tu jedini. Je to velmi fajn, cakam genialne fotografie. No aj ked moja neznicitelna Leica nasiakla vodou a akosi blbne. Digital uz nie je to co byval manual...uz sa nerata s extremami. Sustredime sa na nakamale a vysvetlujeme si veci, ako a preco to robili, ako ich predkovia zabijali ludi a ako ich pripravovali ako vraj chutili. Ako sa viazu lana? Ako sa robia kosiky. Neskor na Efate navstivime este jednu takuto dedinku kde sa snazia zachovat si stare zvyky. Ukazuju nam rastlinku ktorej list ak date rybe do oka zistite ci nema ciguateru. Na tuto chorobu doplatil uz v maji 1606 Portugalec v spanielskych sluzbach , Queiros kory ako prvy Europan pristal na Vanuatu (Santo). Niekedy ryby zjedia meduzu alebo zjedia otravene koraly, im nic nie je, no ked vy takuto rybu zjete umriete. Toxin ciguatera je  bez zapachu, bez chuti a je teplotne rezistentny. Neznicite ho uvarenim ryby, nepridete na to... Musite pouzit rastlinku. Ked sa po vlozeni listocka oko ryby sfarbi viete ze ma cigateru, ak ostane biele je to ok. Dalsou fintou ako to zistit je ze date kusok ryby mravcom. Ak ju nejedia, nejedzte ju ani vy. Na takuto rybu vraj nesadaju ani mychy. Queiros vedel o co ide a pod ziabre ryb daval striebornu mincu. Ak zcernala ryby nejedol. No zrejme tato detekcia  az tak dobre nefungovala. Bojovnici nam ukazuju ako odniest zraneneho spolubojovnika iba na pospajanych listoch, tie sa najdu vsade, nemusite mat nositka a zaroven maju asepticky a anesteticky ucinok. Vedia male  listky tak adpojit, ze z toho urobia za chvilku " kobercek". Do zahrady sa bojovnikovi najprv nechce, no potom nam ukaze korenivu zeleninu: taro, kasavu, jam, kumal - sladke zemiaky. Lomativaj su take nijake listy ale oni ich miluju a jedia s kokosom. Bolo to to prve co po cyklone jedli. Ukazuju nam ako dokazu zakonzervovat banany aj na vyse 10 rokov. Ked to otvoria smrdi to, to ano. No po tajfune aspon preziju. Odvazny bojovnik prebehne po zeravych uhlikoch. Toto je tradiciou Melanezie a ukazuju to aj v hoteloch na Denarau na Fiji, no tam je to akesi umele. Ked sme sa ubytovali, prave taketo show pod novootvorenou thajskou restauraciou v Radissone robili. No vacsina partie sa pripravovala na Rudove narodeniny a tak to nevideli. Toto v zastrcenej dedinke bolo ovela lepsie. Na nohy mu nakydali zelenu gebuzinu- akokeby rozmixovany spenat-  a prvy krok ho nepalil, no postupne ako rastlinna ochrana odpadava to musi byt tvrde. Kamene potom na dokaz obleje vodou a len to tak zasyči." vsetko je to o hlave" hovori. Urobime tie genialne fotografie- uvidite na BUBO premietani. Futuncania evidentne vela prevzali od svojich melanezskych susedov. Miluju napriklad aj prasacie kli. Cim su okruhlejsie - teda ak sa kel zatoci tak, ze skoro tvori kruh - tym su pre bojovnika vzacnejsie. Su jeho najvacsou izdobou. Na tane bojovnikom zakryvala penis koteka, tu su to pletene saty z pandamusu. Tiez ma fascinuje umenie kreslenia do piesku. Jednym tahom-oboma rukami- dokazu v priebehu minut vytvorit nadherne velmi zlozite obrazce napriklad pomalovanej korytnacky. Potom uz frcime na letisko aby sme stihli ten skorsi odlet. Dzipy nas vyhodia na letisku, ja idem vsetkych zacheckovat a dzipy frcia do hotela pre nasu velku batozinu. Zacheckovanie trva asi 40 minut, vsetko sa pise perom, pocitac neexistuje. A ked pridu dzipy na letisku kde sme my samy zistia, ze neletime skor ale naopak neskor ako sme mali. Takze nasadame do dzipov, ktore nas zavezu opat spat do hotela. Dnes je nadherne, neprsi a mame nadherny pohlad na lagunu. Zopar nas vyuziva sancu a ideme sa prejst k tzv Blue hole, co je priepadlina v mori s mnozstvom koralov. Velmi fain. Mlady Australcan nema takuto podporu a na letisku travi cely den. V hoteli si zabudol potapacsje okuliare a tak mu ich donesiem. Ked poviem odkial sme odpovie " ako sa mas?" Jeho mama je povodne z Bratislavy. Dame cerstvu rybku ( 3 tyzdne som jedol ryby a fakt super!) na terase s uzasnym vyhladom na siri ocean a opat mierime na letisko. Doobeda nas zacheckovali a tak odletime dokonca skor. Vacsinu pasazierov lietadielka tvori nasa 10 clenna skupina. A kufre nam nevylozili. Po dlhom case som sa poriadne vyspal. Zajtra sa crta na Santo pekny den. Zacinam sa opat usmievat.

12

14:28

máj

2015

Smola

Smola

V Port Vila prši a my skoro rano mini lietadielkom odlietame na juh. Mam sedadlo 1a a ked sa naciahnen dociahnem na " volant" Ziadne dvere, ziadne instrukcie, ziadna kontrola batoziny. Iba nas poriadne odvazia, velku batoziny ( vacsinu veci sme nechali v hlavnom meste) no aj každeho z nas aj s priručnou batožinou. Kazdy vieme ci sme na dovolenke pribrali. Ked sme leteli na Americky Samou, podla vahy nas rozhodili po lietadielku, tu si sadne vacsinou kazdy kam chce.  Po pristani peso prejdeme tych 50 metrov do haly, kufre nam donesu na drevenom voziku a vylozia na "pas"= drevenu policu. Nasadneme do dvoch džipov a vyrazime do najlepšej lodže ostrova. To čo tu vybudovali tito dvaja Australčania je zazrak. ' včera som cital s tebou rozhovor v ABC" - to je prestizna australska medialna spolocnost- privitam sa s managerom. " Ou yeh" znie stroha odpoved chlapika, ktory zrejme v kanadach aj spava. Zda sa mi ze vsetko to tu riadi jeho druzka, povodom Nemka. Ubytujenm sa v príjemnych chatkach s vyhladom na ocean, nasadnene opat do perfektnych Land Cruiserov a vyrazame do domorodej dedinky. Ziadny asfalt, husto prsi a ked sofer neodhadbe diery pod vodou, riadne si rachneme hlavu o strop. Na Tane sa citim skor ako v Afrike. Milujem tieto natriasacky, uz som zrejme prekrocil tu hranicu odporu, mozno je to ako ked sa zajatec zamiluje do unoscu, triznitela. Ja mam toto triznenie rad, stuerace ako chronometervudavaju tempo, do toho bubny neustake namahanych pér, šmykacky v blate. Pred dedinkou nas čakaju deti s "dazdnikmi," polonahe drkocu zubami a nad hkavami maju obrovske listy tara. Ideme dole zelenym svahom, schovame sa pod struesku, ktora he perfektne vypetena z pandamusu. Zeny akurat dovarili obed- Lap lap. Jam, taro, chlebovnik, banany postruhane muslou a zabalene do listu laplapu ( podobne bananovemu) neokorenene, nedosolene. Hodi sa to na lavove zohriate kamene, prikryje dalsimi horucimi kamenmi a o hodinku a pol vyberie. Specialnym drevenym nozom sa listy rozrezu, kompaktna hnedofialkaska hmota sa rozreze na kvadriky. Pripada mi to ako najzdravsie jedlo na svete.  Stale prsi a mne je jasne ze je TO v riti. Na Tanu sme leteli kvoli sopke. Sopky mate skoro vsade, no tu sa nachadza jedna skutocne aktivna a zaroven lahko dostupna. Moc sa o nej nevie, no je lepsia nez tue na Big Islande. Dzipy vas dovezu prakticky az na rim, neni tu ziadne zabradlie a vy sa pizerate do ohniveho pazeraka Zeme. Po troch hodinach ste celi od popola. Pytam sa sofera " preco tie vystrelujuce kavive kamene zabili na zyasure otca so synom?"  " mali smolu" no to ano. Aby ta trafil lavovy kamen do hlavy, na to treba sakra smolu. Kym nejde o zivot ide o hovno, je jedno pekne prislovie. No dnes mame smolu aj my. Po vyse hodiny jazdy prideme k rozvodnenej rieke. Poznam to. Nikdy tu nie je voda, no ak prsi voda neuveritelne rychlo vystupa. Posledne na juhu Etiopie som to zazil. V lodgi sme boli samy, vsetci ostatni turisti museli nudzovo prespat na druhej strane potocika, ktory sa zmenil a drsnu rieku. Prestalo prsat, voda klesla a rano sa dzipy zacali trusit spat. No tu stale poprcha a v horach, ktore krmia rieku, zda sa riadne prsi. Nemame sancu a musime sa otocit. Cesta bola nadherna, musime zapojit diferencial, tahat sa navzajom, vykopavat. Ako v Afrike. Chapem, ze to vela ludom vadi, no zaroven je to lakmusovy papierik cestovatelskej kvality. Tito stale este nie je masovka. No na vrchol sopky sme sa nedostali. Po tajfune 6 tyzdnou neprsalo, maj je suchou sezonou a ked stojite na rime nie je este taka zima. No my mame smolu za vsetkych.  Tu sa hodi ten vtip: Chlap sa na smrtelnom lôžku posledny raz prihovara svojej manzelke. " Zena moja vzdy si stala pri mne. Bola si pri mne  ked nas vykradli, bola si so mnou ked sme vyhoreli a aj ked nas vytopilo. Stala si pri mne po mojej autohavarii pred 20 rokmi aj pri vsetkych tych operaciach co som musel podstupit. A stojis pri mne aj dnes!..... No ked ti tak nad tym rozmyslam hmm, ty piča, ved ty mi samu smolu nosíš" Ouv, mame sakra sakra smolu. Uz vidim, se na Vanuatu sa este vratim!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test