Sopka Yasur, Vanuatu Zdolali sme ju!

Dokázali sme to ako prví z BUBO! Pýtate sa čo? Vystúpili sme na najprístupnejší aktívny vulkán na svete, sopku Yasur s výškou 361 m nad hladinou mora. Žiara tejto sopky bola pravdepodobne to, čo priťahovalo už kapitána Jamesa Cooka na jeho plavbe pri týchto ostrovoch Melanézie. Naša cesta k tejto sopke začala príletom do hlavného mesta Vanuatu, alebo ak chcete po starom Nove Hebridy. V Port-Vile sme sa dlho nezohriali a na nasledujúci deň sme preleteli na ďalší z 83 ostrovov Vanuatu s názvom Tanna. Po prílete na malé letisko náš čakal Alex z Friendly lodge, ktorá bola našou dočasnou základňou na ostrove. Dostať sa na našu lodge, znamenalo vyše hodinovú jazdu cez džungľu, miestami naozaj dobrodružnou cestou. No asfaltové cesty na tomto ostrove nehľadajte. Napriek tomu sa už na ostrove budujú mosty a tak isto časti ciest sú spevnene betónovým podkladom. Jedna sa o cesty, ktoré stúpajú cez pohorie, ktoré tvorí akýsi chrbát ostrova Tanna. Prvý kontakt s obyvateľmi ostrova bol neopísateľný. A tak prvotne obavy vystriedal neskutočné srdečný pocit privítania zo strany všade vybiehajúcich domorodcov, ktorí nešetrili úsmevmi. Podobná cesta nás čakal aj smerom k slávnej sopke Yasur. Hustý prales lemovaný poličkami miestnych vystriedala rozsiahla sopečná plaň. Vedeli sme už do čoho ideme, pretože ak ste na Tanne, raz za čas sa ozve veľký výbuch, no nie sú to hromy, ktoré by ohlasovali príchod búrky, ale to si opäť odfúkol tento slávny vulkán. Ostrovy Vanuatu sú sopečného pôvodu a tak tu nájdeme hneď niekoľko aktívnych sopiek, no Yasur na Tanne je špeciálny a o tom sme sa presvedčili na vlastnej koži. Tak ako sopka dáva miestnym obyvateľom úrodnú pôdu na ktorej môžu pestovať plodiny, tak ich aj drží v neustálom strachu. Obzvlášť o tom vie jeden z kmeňov, ktorý žije priamo pod sopkou a samotná sopka je zároveň aj na ich území. Okolie sopky pôsobí apokalypticky, hustý prales vystriedala sopečná plán, kde nerastie takmer nič. Všade prítomný popol a dym zo sopky, ktorý sa vznáša vo vzduchu a do toho cez dym sa tlačiace svietiace slnko navodzovalo naozaj desivú atmosféru. Zvŕtali sme sa s miestnymi a po úvodnom tanci nasledovali bezpečnostné inštrukcie. Mali sme sa držať za prvým a posledným sprievodcom a ak zaznie výbuch, neutekať. No ak budeme vidieť utekať miestnych, je najlepšie snažiť sa ich predbehnúť ;) Výstup nebol napriek sopečnému terénu náročný a zvládli sme ho hravo. Horšie to už bolo s prvotným pocitom, keď sme stali na kaldere sopky a ta k nám prehovorila. Nebolo to len tak hocijaké bafkanie fajky, ale hustý popol a dym striedali výbuchy a do výšky až nad našu úroveň vyletovali kusy žeravej lávy. Neopísateľný pocit, keď to zazívate. No to bol iba začiatok. Vystúpili sme na najvyššie miesto kaldery, kde sme ostali až do zotmenia. Pravé s nim prišlo to najväčšie divadlo a my sme mohli pozorovať rozžeravený kráter, bublajúcu lávu a sledovať ohlušujúce detonácie, pri ktorých všade naokolo nás lietali žeravé kusy. No my sme stali v bezpečnej vzdialenosti. V tento deň sme zažili 2. stupeň aktivity z 5 stupňov. No ten 5., vedzte zažiť nechce nikto z náš. Domáci si pamätajú aj 3. stupeň a tak keď sa pýtam našich sprievodcov, tak napriek tomu, že sopku vidia z bezprostrednej blízkosti každý deň, maj u k nej veľký rešpekt. Čo poviete na takýto zážitok? Poďte ho zažiť s BUBO!  Encyklopedický blog s tabuľkou: Všetky krajiny Tichého oceánu - ktorý ostrov si vybrať?