Nove Škótsko z výšky, odlet z Port Vila Prelet z Vanuatu na Novú Kaledóniu

O 4.15 mi búcha na dvere zriadenec hotela. Teda klopká. "Pane vaše raňajky" - vajíčka, slaninka, slušná káva zo sopečného ostrova Tana (100%organic) a tanier exotického ovocia. Príbor síce zabudol, no na Melanéziu je to geniálny výkon, hlavne o takomto čaše. Pri vyplácaní účtu podporím výstavbu školy- hotel to prihodí na faktúru a Mozes nás hodí tých 10 minút neosvetlenou Port Vilou na letisko. "Ladies and gentlemen, boys and girls, welcome on board": hlasí letuška na každom lete a nie je tomu inak ani teraz. Je 7 hodín ráno a ja dostávam raňajky číslo II. Keď dojem objaví sa pod nami Grande Terre Novej Kaledonie, detailne vidieť ríf a najväčšiu lagúnu sveta ( rozlohy polovice Slovenska). Východnú časť tvoria strmé skaliska, údolia hor sú teraz ráno naplnene oblakmi, západ je rovina, lagúna je širšia a aj z 11 km výšky vidieť lode. Ostrov sme prešli pred piatimi dnami a mne to pripadá ako keby to bolo pred mesiacom. Striedajú sa všetky odtiene modrej a zelenej. Najkrajšia nádhera. Toto je zrejme posledný pohľad na nádherné ostrovy Pacifiku. Po troch týždňoch sme nabrali kurz - domov. Do Sydney sú to ešte 3 hodiny. Väčšina Bubákov letí biznis classom a to sa dá vydržať.