Fórum

7 príspevkov

12

00:20

nov

2019

Raj na zemi - Bora Bora

Raj na zemi - Bora Bora

Raj na zemi - Bora Bora Po vyše dvoch týždňoch premakaného programu v rámci našej Cesty okolo sveta naprieč Pacifikom si naša BUBO skupina už zaslúžila trochu vydýchnuť. Tak ako napovedá aj samotný názov zájazdu, miesto na náš relax sme zvolili uprostred Pacifiku, a to konkrétne vo Francúzskej Polynézii. Tá sa skladá z vyše 118 ostrovov a zaberá územie veľké ako Európa. Patrí do Polynézie a my sme sem prelietali z najväčšieho mesta Polynézie a zároveň najväčšieho mesta Nového Zélandu - Aucklandu. Prileteli sme na najväčší ostrov Tahiti s hlavným mestom Papeete, z kadiaľ sme následne pokračovali preletom ďalej na jeden z najznámejších atolov - Bora Bora. Samotné letisko je umiestnené na prstenci atolu, a na hotel sme sa presúvali súkromnou loďou. Náš hotel sa nachádzal na súkromnom ostrove a s hlavným ostrovom bol prepojený pravidelným lodným autobusom. Po príchode nás očakával príjemný personál pozostávajúci z miestnych ľudí a francúzskeho manažéra. Po celý čas bolo o nás maximálne postarané. Jedlá boli gurmánskym zážitkom, krásna voda a pocit súkromia dodali tomuto miestu niečo, čo zažijete na málo miestach na svete. Ozajstný raj na zemi, a my sme si tu užívali nádherné 4 dni oddychu. No je na čase ísť ďalej, a nás čaká najodľahlejšie miesto našej cesty a zároveň sveta, Veľkonočný ostrov.

08

03:13

jún

2019

Cesta okolo sveta, kapitola 5: Bora Bora

Cesta okolo sveta, kapitola 5: Bora Bora

Cesta okolo sveta, kapitola 5: Bora Bora Francúzska Polynézia. Len málo miest na svete je tak odľahlých ako tieto ostrovy, ukryté uprostred nekonečného Pacifiku. Len cesta sem je ozaj dlhá. Z Aucklandu, len, trvá vyše štyri hodiny nad ničím nenarušenú hladinu Tichého oceánu. Aby sme sa dostali až na vysnené pláže Bora, musíme ešte prestúpiť v hlavnom meste Papeete na ostrove Tahiti, a po ďalších 45 minútach letu sme konečne tu. Akúkoľvek námahu ale vynaložíte, aby ste sem prišli, tak odmena je toho vždy hodná. Priamo na letisku nás očakáva súkromný transfer do nášho luxusného rezortu Intercontinental Moana. Dostanete vence jazmínových kvetov na uvítanie a pol hodiny na lodi si môžeme vychutnávať prvé pohľady na jeden z najkrajších atolov na svete. „To je gýč“ konštatuje Zuzana „Najkrajší gýč, aký som kedy videla!“. A má pravdu. Naša rýchloloď rozráža vody, ktoré hrajú všetkými odtieňmi tyrkysovej, a rýchlo sa blížime k hotelu s vysnívanými bungalovmi na mori a presklenou podlahou. Tu nás čaká zaslúžený oddych po presunoch a bohatých prehliadkach našej cesty. Bora Bora by mnohí pomenovali jediným slovom – raj. Ak si chcete užiť more, neexistuje lepšie miesto. Ak ste priaznivcom šnorchlovania, ani nemusíte vyjsť z hotela, ryby a koraly sú rovno okolo a niekedy zavíta na návštevu aj priateľská raja. Morský život je tu unikátny. Chcete len ležať na pláži? Slnko je príjemné a silné, a priamo na hoteli máme súkromnú pláž. Radšej by ste viac akčného oddychu? Stačí povedať! Poldenné výlety na plávanie so žralokmi a rajami odchádzajú každý deň o 9:00. Máte radi dobré jedlo a kultúru? Hneď večer nás čaká kvalitný polynézsky bufet s vystúpením tancov domorodcov v tradičných palmových sukniach, s kvetmi vo vlasoch. Jedným slovom, dokonalá exotika každú minútu Vášho pobytu. Ak potrebujete oddych od sveta, neexistuje lepšie miesto. Tu si v rámci našej veľkej cesty dáme trochu relaxu a čaká nás ďalšia etapa naprieč Pacifikom. Najbližšia zastávka je Veľkonočný ostrov.  

14

08:42

dec

2017

Maqnifique

Maqnifique

Maqnifique Čo môžeš urobiť dnes, odlož radšej na zajtra. Aj tak by sa dalo stručne charakterizovať heslo ostrova Moorea vo Francúzskej Polynézii. Klasicky sa tu nikto neponáhľa a keď vám povedia, že to bude hneď, to znamená, že to bude zajtra. A ak vám povedia, že to bude zajtra, vo voľnom preklade to znamená, že to nebude nikdy :) vládne tu taká zmeska polynézskej uvoľnenosti a francúzskej “nonšalantnosti”. Úradník v banke ma dokonalo zastrihnuté fúziky. Staviame sa do rady, lebo zmenáreň na letisku bola ešte zavretá. V banke sa nikto nepretrhne a aj keď my dorazíme na rad, tak ten sympatický úradníček nám oznámi, že on ide na obed, že veď si môžeme zameniť peniaze zajtra :) ešteže existujú bankomaty. Na ostrove Moorea sú až 4 :) a tak si môžeme vychutnať domáce špeciality za lokálne peniaze aj my :) Rybka mahi-mahi so strúhanými domácimi sladkými zemiakmi, ktoré síce nevyzerajú vábne na prvý pohľad, ale chuťovo sú mňamka. Natenko nakrájané ako špajdličky a len tak zľahka opečené. Ako predkrm malé chobotničky v jemne uvarenej mrkve s olivovo-avokádovým dipom. Pre mňa zvláštna kombinácia: ta mrkva s chobotnicou, ale nechám sa presvedčiť a robím naozaj dobre. Domáci jednoducho vedia, čo je sezónne a dobré. Proste delikatesa. A hneď po obede zatúžime poslať domov z tohoto exotického ostrova pohľadnice. Veď kedy sa najbližšie dostaneme do Francúzskej Polynézie? A tak aj zarytí priaznivci novodobých technických vymožeností a rôznych aplikácii, húfne nakupujú pohľadnice.. a..známky.. To je večný boj. Po krátkom pátraní nachádzame poštu. Je otvorená do 15:00. Máme ešte pol hodinku do “záverečnej”. Nakuknem dnu. Na svetelnej tabuli svieti poradové číslo 69. Vravím si “dobré číslo” :) a odtrhnem si svoje: 96.. uff, ešte lepšie.. sadnem si teda vo vnútri na čakacie miesto. Pošta je tak preplnená domácimi čakajúcimi, že mám pocit, že je tu snáď celé mesto. V klimatizovanej miestnosti len tak posedávajú. Občas niečo zašramotia, zasmejú sa, alebo si len tak špárajú v nose.. je 14:55. Za takmer pol hodinu poštový úradník nevybavil ani jedného klienta. Všetci sedia úplne v kľude. Neverím vlastným očiam. Nervózne sa priblížim k okienku a teda pýtam sa úradníka, že či majú známky a že či zatvára o 5 min. “Oui” je jednoduchá odpoveď na všetko. “A čo všetci tí ľudia, čo tu ešte sedia nevybavení?” “Oui, prídu zajtra..” doširoka sa na mňa usmeje a všetci ostatní sa na mňa pozerajú v štýle, že aké to mám priblblé otázky. “Uff, a nedalo by sa nejako dopracovať k 20 známkam?” Kladiem si skôr rečnícku otázku pre seba. “Oui,” opäť zašteboce veselý úradník a nechá toho polhodinu nevyvábeného klienta stáť a ide dozadu po blok so známkami. Ten klient je pani neurčitého veku s kvetinovým vencom okolo celej hlavy, ale usmieva sa na mňa, tak jej to vraciam. Trochu vyčítavo, že som ju predbehla, ale ona vyzerá, že je total v pohode. A v tom sa zo zadu dovalí poštový úradník s blokom známok a akoby v tej istej sekunde sa za mnou dovalí polka skupiny: “jeeej, aké krásne známky.. môžeme si vybrať? Ja chcem také a ja zas onaké..” a zahatáme celú poštu. Cítim sa total previnilo voči všetkým ostatným, ktorí čakajú na pošte, ale nikomu nevyzerá, že by to prekážalo.. trvá nám to presne tých 5 minút, kým si každý vyberie podľa chuti. Poštový úradník povie len “Oui”, skasne naše peniaze a zatvára prepážku. Ľudia sa pomaly dvíhajú, že idú asi domov a dokonca aj pani, ktorú sme tak trochu predbehli si zbiera nevybavené papiere spred poštového okienka. Ospravedlňujem sa jej, že teda my sme inak slušne vychovaní a nepredbiehame sa. Ona sa len usmeje, zoberie do rúk moju známkovú kolekciu a pochváli mi ju: “magnifique!!” Vyzerá to, že jej vôbec nevadí, že zajtra znovu príde na poštu stráviť deň. Tomu hovorím “magnifique!!” 

04

07:22

jún

2017

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes BORA BORA - Francúzska Polynézia. Znovu sa objavujú pochybnosti, či je Zem guľatá. Keďže Aristoteles, Kopernik aj Magalhães sú už dávno po smrti, berieme zodpovednosť na seba a pokúšame sa to overiť na vlastnej koži na ceste okolo sveta naprieč Pacifikom. Je to makačka, ale ako vraví klasik Don Tom Ká : Robíme to hlavne pre Vás. Práve sme na opačnej strane planéty na ostrove Bora Bora. Langoše tu nepoznajú, Plzeň tu nečapujú, káva je v malej šálke s nejakou zvláštnou penou na povrchu - poriadneho turka spravit nevedia. Naše plážové vilky sú príliž blízko k pláži a ten piesok prehnane jemný a svetlý, more gýčovo tyrkysové apriezračné a nehovoriac o tej preexponovanej nočnej oblohe. Mohli by tie hviezdy svietiť trochu menej. A tým polynézskym ženám by viac oblečenia, mravnosti, a menej tetovania a vlnenia tiez nezaškodilo! Tažko sa tu sústrediť na vedu. Dnes si lámeme hlavu nad tým, ako je možné, že sme odleteli zajtra, a prišli už dnes v noci. Vraj je to tým že sme preleteli cez dátumovú hranicu. Sme však skôr opačného názoru, keďže nikto z nás žiadnu takú hranicu nespozoroval a nekontrolovali nás ani colníci. Kedže sa bojíme použit slovo zajtra, pokúsime sa keď vyjde slnko nájsť tu obávanú hranicu pod hladinou mora za pomoci potápačskej výzbroje. Domáce obyvateľstvo aj naše smartfouny sa nás však snažia presvedčit že dnes je naozaj včera že sme z Nového Zélandu odleteli až zajtra. Našťastie máme ešte zbytky domácej pálenky ktorá nám snáď pomôže myšlienky zrovnať. A toto nie je jediný problém s ktoým sme sa na našej ceste stretli. V Indii, Číne, Japonsku aj na Novom Zélande sme čelili takisto mnohým nástrahám a hlavolamom. O tom snáď nabudúce zatial sa skúsime zorientovať v čase a priestore uväznení tu uprostred pacifiku medzi zelenými palmami. Dúfame že vy sa máte aspoň trochu lepšie. Československá vedecko - turistická skupina na ceste okolo sveta 2017

26

05:11

máj

2017

Hľadanie raja. Raj nájdený! Moorea

Hľadanie raja. Raj nájdený! Moorea

Hľadanie raja. Raj nájdený! Moorea Hľadanie raja. Aj tak by sa dala nazvať načas Najkrajšia cesta okolo sveta. Videli a zažili sme už toho toľko, že keď si spomenieme ako sme na začiatku kráčali Parížom a sedeli na večeri v miestnej brasserie neďaleko Champs-Elyssé počas volebného večera, kedy vyhral voľby Emanuel Macron, príde nám to ako niekoľko mesiacov. Paríž nespomínam len tak náhodou, ale preto, že opäť sme sa ocitli vo francúzsky hovoriacom svete a nie hocijakom. Priamo v srdci exotickej Francúzskej Polynézie. Posedávame na ostrovčeku menom Moorea, ktoré sa stalo spoločne s Bora Bora synonymom pre raj. Z našej terasky sledujem niekoľko doparkovaných jácht a v diaľke vidno ako sa vlnobitie rozbíja o koralový útes. Všade naokolo rastú štíhle, vysoké kokosové palmy a pod domčekmi vidno aj papáju či banány. Moorea je skutočným rajom. Včera sme celý deň spoznávali tento ostrov a snáď každý z nás má dve či tri stovky fotiek. Prišli sme sem z Papeete maličkým lietadlom a desať minútovým letom z Tahiti. Loďou je to cca 25 kilometrov, ale pohľad na Moorea z výšky je skutočným skvostom. Oproti Maldivám je Moorea krásne hornatá a tak má v sebe akúsi tajomnú dušu. Ráno sú vysoké, ostré štíty prenikavo až divo zelených skál zahalené hmlou, akoby sa ešte bohovia nezobudili a cez deň sa vyčasí a kopce vysoké 800 až 1200 metrov sa predvádzajú. Zatúlali sme sa do zátoky Oponuhu aj na vyhliadku Belveder, aby sme si užili fantastický pohľad na kopec Rotui, a na to, ako od seba odtláča dve zátoky. Oponuhu a Cookovu zátoku. Práve v nej sa mal v druhej polovici 18.storočia vylodiť James Cook a videl tie isté kopce, aké vidíme teraz my. Je to krásny pocit. Ponoríme sa do hustého lesa, aby sme objavili aj pár archeologických zaujímavostí ostrova. Moorea nie je len o plážach, ale má v sebe aj kus tajomnej histórie a tak hľadíme na perfektne upravené terasy z precízne naukladaných kameňov, tzv. marae. Stáli tu dávno pred príchodom Európanov a to ako sú dnes pohltené lesom je fascinujúce. Na brehu Cookovej zátoky ochutnáme polynézske kokosy, úplne iné ako sme pili na Srí Lanke, a tak na vlastnej koži cítime ten obrovský rozdiel. Tento má silnejšiu arómu kokosu a perfektne osvieži. Na úplnom konci zátoky si spravíme obednú prestávku. Obedovať s výhľadom na slávnu zátoku, ktorú preslávil aj film Vzbura na lodi Bounty. Len s tým rozdielom, že tu budete sami a nie ako na thajskom Phi Phi, kde sa natáčal film Pláž. Cookova zátoka sa vám odvďačí keď sem prídete, podobne ako nám. Cestou na opačnú stranu ostrova stojí snáď sto krát, pretože stále je čo fotiť. Staré, storočné, francúzske kostolíky, štíhle palmy skláňajúce sa nad oceán, palmové sady, vysoké kopce, zátoky. Dokonalé orgie pre fotoaparát. Na opačnej strane ostrova leží pláž Temae, najdokonalejšia pláž ostrova. Presne tam sme sa vybrali kúpať. Predstavte si ten najkrajší gýč, tak tak nejako vyzerá Temae. Tyrkysová voda, kokosové palmy, výhľad na susedný ostrov Tahiti, kam sa v 1910 utiahol na desať mesiacov Štefánik, vodné domčeky rezortu Sofitel len podčiarknu bohémskosť celého miesta. Kde je krajšia voda? Tu, či na Maldivách? Aj tam sme pred pár dňami boli, no nevieme odpovedať. Krásne sme si tu oddýchli a večer sme ešte skočili do miestneho podniku na tradičnú tahitskú špecialitu poisson cru. Dostanete kúsky surového tuniaka namarinovaného v limetke, ktorý sa napokon zaleje kokosovým mliekom. Zvláštne to znie? Ochutnajte, uvidíte, že je to geniálne jedlo! Užívame si Polynéziu! Hľadanie raja. Aj tak by sa dala nazvať načas Najkrajšia cesta okolo sveta. Videli a zažili sme už toho toľko, že keď si spomenieme ako sme na začiatku kráčali Parížom a sedeli na večeri v miestnej brasserie neďaleko Champs-Elyssé počas volebného večera, kedy vyhral voľby Emanuel Macron, príde nám to ako niekoľko mesiacov. Paríž nespomínam len tak náhodou, ale preto, že opäť sme sa ocitli vo francúzsky hovoriacom svete a nie hocijakom. Priamo v srdci exotickej Francúzskej Polynézie. Posedávame na ostrovčeku menom Moorea, ktoré sa stalo spoločne s Bora Bora synonymom pre raj. Z našej terasky sledujem niekoľko doparkovaných jácht a v diaľke vidno ako sa vlnobitie rozbíja o koralový útes. Všade naokolo rastú štíhle, vysoké kokosové palmy a pod domčekmi vidno aj papáju či banány. Moorea je skutočným rajom. Včera sme celý deň spoznávali tento ostrov a snáď každý z nás má dve či tri stovky fotiek. Prišli sme sem z Papeete maličkým lietadlom a desať minútovým letom z Tahiti. Loďou je to cca 25 kilometrov, ale pohľad na Moorea z výšky je skutočným skvostom. Oproti Maldivám je Moorea krásne hornatá a tak má v sebe akúsi tajomnú dušu. Ráno sú vysoké, ostré štíty prenikavo až divo zelených skál zahalené hmlou, akoby sa ešte bohovia nezobudili a cez deň sa vyčasí a kopce vysoké 800 až 1200 metrov sa predvádzajú. Zatúlali sme sa do zátoky Oponuhu aj na vyhliadku Belveder, aby sme si užili fantastický pohľad na kopec Rotui, a na to, ako od seba odtláča dve zátoky. Oponuhu a Cookovu zátoku. Práve v nej sa mal v druhej polovici 18.storočia vylodiť James Cook a videl tie isté kopce, aké vidíme teraz my. Je to krásny pocit. Ponoríme sa do hustého lesa, aby sme objavili aj pár archeologických zaujímavostí ostrova. Moorea nie je len o plážach, ale má v sebe aj kus tajomnej histórie a tak hľadíme na perfektne upravené terasy z precízne naukladaných kameňov, tzv. marae. Stáli tu dávno pred príchodom Európanov a to ako sú dnes pohltené lesom je fascinujúce. Na brehu Cookovej zátoky ochutnáme polynézske kokosy, úplne iné ako sme pili na Srí Lanke, a tak na vlastnej koži cítime ten obrovský rozdiel. Tento má silnejšiu arómu kokosu a perfektne osvieži. Na úplnom konci zátoky si spravíme obednú prestávku. Obedovať s výhľadom na slávnu zátoku, ktorú preslávil aj film Vzbura na lodi Bounty. Len s tým rozdielom, že tu budete sami a nie ako na thajskom Phi Phi, kde sa natáčal film Pláž. Cookova zátoka sa vám odvďačí keď sem prídete, podobne ako nám. Cestou na opačnú stranu ostrova stojí snáď sto krát, pretože stále je čo fotiť. Staré, storočné, francúzske kostolíky, štíhle palmy skláňajúce sa nad oceán, palmové sady, vysoké kopce, zátoky. Dokonalé orgie pre fotoaparát. Na opačnej strane ostrova leží pláž Temae, najdokonalejšia pláž ostrova. Presne tam sme sa vybrali kúpať. Predstavte si ten najkrajší gýč, tak tak nejako vyzerá Temae. Tyrkysová voda, kokosové palmy, výhľad na susedný ostrov Tahiti, kam sa v 1910 utiahol na desať mesiacov Štefánik, vodné domčeky rezortu Sofitel len podčiarknu bohémskosť celého miesta. Kde je krajšia voda? Tu, či na Maldivách? Aj tam sme pred pár dňami boli, no nevieme odpovedať. Krásne sme si tu oddýchli a večer sme ešte skočili do miestneho podniku na tradičnú tahitskú špecialitu poisson cru. Dostanete kúsky surového tuniaka namarinovaného v limetke, ktorý sa napokon zaleje kokosovým mliekom. Zvláštne to znie? Ochutnajte, uvidíte, že je to geniálne jedlo! Užívame si Polynéziu! 

27

11:26

apr

2015

Savaii - 3. najvacsi ostrov Polynezie

Savaii - 3. najvacsi ostrov Polynezie

Savai je po Novom zelande a Hawai najvacsim ostrovom Polynezie. Zaroven je to pre mna nadej na tej velkej ploche najst nieco vskutku pôvodne. Vacsina slovenskych cestovatelov nenajde nakoniec energiu vypravit sa sem. No ja citim, ze toto moze byt to unikatne  a je to dovod preco som ochotny pri cestovani trpiet. Vstavame este za tmy a po opulentnych ranajkach opustame  jediny 5hviezduckivy rezort Samoi, kde byvame  a mierime vonavou prirodou k trajektu. Tu sa nasli 3000 rokov stare džbany kulturi Lapita. Trajekt chodi kazdy den v inom case raz velky, raz maly pomaly. Nikto nevie cas, dokonca ani zastupcovia turistickeho ruchu Samoa. Davina Took ma pozyva ako riaditela cestovky na Samou, zadarmo, vsetko mi preplatia. Ja hovorim, nemusite mi platit, len mi dajte informscie. Kedy ide trajekt? Nevedia. V informacnom centre v Apii aj na letisku to iste. Dostal som casy no boli chybne. No pred 3 dnami som skocil do pristavu osobne a dozvedel som sa co a ako. Samozrejme co plati pred troma dnami nemusi platit dnes. No trajekt odchadza na sekundu a o 8.50 rano uz vystupujene v pristave v Salolonga. Toto ne najvacsie mesto ostrova? Hmm. Rozmiestnenie domcekov okolo trhu je komicke- kadibudky so zahradkou. Na trhovisku sa hra biliard, predavaju velmi slusne suveniri, ziadni turisti, skryta nadhera. Taxikar nas za 200 usd zoberie na lavove polia no ja to nechcem vidiet, to je turisticka atrakcia. Naskakujeme do dreveneho autobusuku s tym, ze chceme ist na  juhozapad ostrova, dlha trasa. No autobus sa vyda presne opacne, do prdele. No po tom co sa zastavi v depe, nabere na pumpe nahradnu naftu vyraza. Zvrtne sa v centre Salolongi vlavo a prechadza cez Maota do Palauli. Tu v kopcoch a dzungli ktora nas obostiera sa nachadza najvacsia staroveka struktura Polynezie- Pulemelei ( Tia Seu) a plazicka Aganoa. Popripade vodopad Afu ako prechadzka od cesty. No ja chcem viac. Chcem Savaii a jeho odlahlost spoznat. " autobus dnes ide tym smerom, no spat ide az zajtra, dnes spat uz nic nechodi" informuje ma majitelka restauracue na trhovisku. Hmm, nevadi risknem to, aj ked zajtra nam leti lietadlo na Fiji. A tak frcime smerom na Polela a okolo vodopadu Mu Pagoa dalej na zapad. Nadherna krajina, upraveny, čisty raj. Po vyše hodine jazdy bez prestavok vystupujeme v dedinke Taga (" Tanga") a vydane sa na prijemny treking dole svahom k pobrežiu. Neviem ci som pri mori niekedy videl cosi scenicky krajsie nez prilivove gejziri Alofaaga. Zelene palmy, tyrkysova obloha a cez vulkanicke diery vystrelujuci biely prud slanej energie do vysky petrzalskeho panelaku. Sedite a zirate na to hodinku ani sa nepohnem Teda pohnem.. Beriem dva kokosove orechy a hadzem ich dovnutra dieri a cakam ze to prud vymrsti no nemam spravny timing. Priliv vbehne do dier a ta sila vymrsti vodu do obrovskej vysky, zmeni ju na miliony mikrokvapociek ktora na mna padaju, som cely mokry a stastny. Buracanie oceanu, ach  toto je najvacsi ocean sveta. Sila. Ak existuje boh tak je to tu. to som uz spominal. Bud starnem, alebo je to fakt tak dobre. Je to dobre.  Autobus som prehovoril aby to dnes otocil ze zaplatime tolko ako sem- dali sme ako cudzinci dvojnasobok. Slubil mi to. Ked prichadzame do Taga vidim, ze sa cosi deje. Vratim sa preto trosku spat a zavitam do otvoreneho domceka nacelnika- šefovsky domček stretnuti.  - fale talimalo. "Podte prosim dovnutra, pozyvame vas na obed" vyzuvame sa a vchadzane dnu, vacsina mladych chlapov je vonku a vo vnutri su iba sefi - staršinovia a my. Dostavame tanier s rybou, bravcovym, lobdou pečeneho chlebovnika a v pohari nejaku tekutinu, myslim si ze je to citronada ale je to slane s cibulkou akokeby na podliatie toho bravcoveho, vynikajuce.  Ostatni sa zdrahaju no ja sa do toho pustim a citim ze je to chutne, bez zapachu, vonave. Na tomto cistom ostrove, cistejsom nez je Island si trufnem zjest hocico. Tak jeme vsetci. Je pravda ze je tu cisty sklenik a na trajekte ked sa nehybal z nas lialo ako z krhli, no aj tak, neurazime  predsa. Chuti mi to jem s vacsou chutou ako ranajky v Sheratone. Potom pride ku mne mladik, milo prehodi zopar slov odkial sme, so smiechom nas opravuje ze nemame stat ak starsinovia sedia, ze sa mame po dojedeni pekne podakovat- teda dodrziavat tzv. samojsku cestu a potom mane ist pod strom Ulu, aby oni mohli pokracovat v praci. Cela dedina totizto spolocne budeje dedinsky dom pre navstevu, ktora tu bude rok zit. Kto by sa nezucastnil zaplati za den pokutu 10 Tala. Musi prist teda kazdy. Mladi su vacsinou farmari a predavaju svoje produkty na trhu, tak ti najviac pracuju a aj vsetkototo  platia. Napriek tomu ostavaju vonku na slnku a nemozu ist dovnutra medzi starsinov. Takyto obed organizuje šef malo kedy. " mate stastie" hovori. Kto skuša, tvrdo maka ten ma nakoniec aj štastie, pomyslim si a som vskutku nadseny, som rad ano som rad ak ma nos nesklame. Pri " blowholes" ani nohy!,, ziadny turista a tu uz vobec nie. Toto bolo totalne prirodzene! A tak vstanem podakujem sa kazdemu sefovi zvlast za pohostinnost, uprimne, na oplatku im darujem asi 15 bananaov z Apia  co ich teda riadne pobavilo no peniaze nechcu, Potom vstaneme a s uklonom sa presunieme do  tieña pod strom chlebovnika (umu). Prvy raz v zivote mi chlebovnik chutil. A cakame na autobus, ktory slubil, ze to dnes otoci. Zatial meska iba 20 minut co je v pohode, no este stvrt hidinka a zmeskame trajekt.... No nas dreveny korab prisiel a ha yz sedim spat vo svojej izbe na Upolu, so svojej izby pozorujem nadhernu lagunu v pozadi so Savaii. Sem sa niekedy este vratim! Ako vznikol kokos? Fijijsky princ Tuna sa zamiloval do Savaiskej dievciny Sina, premenil sa na uhora a votrel sa do jej priazne. Ona si ho zobrala za domace zvieratko, no on sa  nevedel zdrzat, narastol do velkosti muza a kupal sa so Sinou v spolocnom bazene a bol zrazu doterny( iba verzia hovori o žiarlivosti snubenca) a tak utiekla zo Savaii na Upolu a on za nou. No miestni junaci ( neviem ci vzdy vyzerali ako zapasnici sumo!) ho chytili. No on prosil, predtym ako ma zabiju nech Sina odreze  uhoriu hlavu a zasadia pred svoj dom na plazi. Urobili tak a vyrastol strom a ked aj dnes odstranite obal z kokosoveho orecha a dostanete sa k škrupine ( v nasich supermarketoch to najdete uz taketo) tak tam vidite tvár uhora. Preto su Samojcana presvedceni ze " strom života" vznikol tu a potom sa rozsiril do celeho tropickeho sveta. Kokos dava tien, tekutiny aj obzivu, palmu spracuju Samojcania celu. Dobru noc. Aspon tu si ju prajem. Vy mate rano.

12

06:04

mar

2004

Rarotonga- Faaa. Tahiti -Morea. Belvedere a Oponohu

Rarotonga- Faaa. Tahiti -Morea. Belvedere a Oponohu

Francuzska Polynezia. Ostrov Morea znamy z filmu vzbura na Bounty. Mame za sebov narocnu cestu. Prilis kratky let z Rarotongi, potom prilis dlhu noc na letiku Faaa a potom jeden ohromny zazitok. 7 minutovy prelet z Tahiti na Moreu. Tak to teda stalo zato. Byvame priamo pri lagune v jednoduchych chatkach. Laguna sa mi posledne videla uzasna, ale teraz po Aitutaki uz nie je super nic. Snorchlujeme, opalujeme sa /nechtiac ale je nad 35st a ani jedina kvapka a cistucke nebo a to je strasne/ a dnes sme cely den jazdili okolo ostrova. Samozrejme vyhliadka Belvedere, zatoky Oponohu a Cookova, destilerka s 12 druhmi likerov a snapsu /kupil som specialitky do nasho baru Zanzibaru/, kaskady -najvacsie ostrovne vodopady /hmmm/, posvatne marae, ananasove polia a zrele ananasy, polynezske gastany, kavovniky a nadherne more pozostavajuce zo vsetkych modrych farieb co poznate. Dzungla, spicate hory. Morea je nadherna. Nie sme tu uz tak exoticki a vitani ako na Cookovych ostrovoch a zaradili sme sa do radu ostatnych turistov, ale zato surovy tuniak /vzdy tu jem suroveho tuniaka -tento bol marinovany v kokosovej omacke/, ci mahi mahi vo vanilkovej omacke a k tomu Chardoney z Gasconska. Mnam. Francuzska Polynezia ma svoj sarm. Zajtra idu traja z nas na ostrov Bora |Bora a ostatni sa ideme potapat so zralokmi a krmit ich. Potom sa preplavime na Tahiti do Papeetee. Neviem ci Vam este napiseme, mozno az z Londyna ci z domu. Tie zraloky su uplne v pohode, pri zapade slnka, co je prave teraz, ich pozorujeme a plavaju nam hned pod terasou nasej izby.

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste