Paul Gaugin a jeho láska k Tahiti

Jeho život na Tahiti bol plný kontrastov. Miestna kultúra ho fascinovala. A samozrejme aj ženy- Tahiťanky, keďže bol známy sukničkár; nejedna zrejme okrem plátna jeho obrazu skončila aj v jeho posteli. Jeho život bol plný problémov, alkoholu a nedostatku uznania a peňazí.

Paul Gaugin, francúzsky postimpresionistický maliar, odišiel z Paríža na Tahiti v roku 1891. Hnala ho túžba uniknúť európskej civilizácii, ktorú považoval za skazenú a umelú. Cieľom jeho cesty bolo objaviť “rajskú” krajinu a jednoduchý spôsob života, ktorý veril, že ešte existuje v Polynézii. Mal tiež osobné dôvody: finančnú situáciu a rozpad manželstva. Chcel začať odznova. Hľadal inšpiráciu pre svoje umenie, chcel zachytiť “primitívnu” krásu a harmóniu života v prírode.

Na Tahiti prišiel so skromnými úsporami a usadil sa v Papeete, hlavnom meste. Neskôr sa presťahoval do odľahlejších oblastí, aby bol bližšie k domorodému spôsobu života. Gauguina fascinovala tahitská príroda, kultúra, mytológia a životný štýl. Miestni obyvatelia a ich tradície sa stali hlavnými témami jeho obrazov – vytváral portréty domorodých žien, scény z každodenného života a obrazy inšpirované polynézskou mytológiou. Počas svojho pobytu na Tahiti žil v jednoduchých podmienkach. Často zápasil s chudobou a zdravotnými problémami (vrátane syfilisu a alkoholizmu).

Napriek jeho romantickej predstave o Tahiti narazil aj na realitu francúzskej kolonizácie, ktorá už ovplyvnila miestnu kultúru. V roku 1893 sa Gauguin vrátil do Paríža, kde usporiadal výstavu svojich tahitských diel. Veľa z nich nepredal, a tak sa o dva roky vrátil do Francúzskej Polynézie, tentokrát navždy. Presťahoval sa na Markézske ostrovy (čítajte náš blog priamo z týchto unikátnych ostrovov), kde žil až do svojej smrti v roku 1903. Paul Gauguin tu vytvoril niektoré zo svojich najikonickejších diel a je často považovaný za umelca, ktorý spojil západné umenie s exotickými vplyvmi a priniesol nový pohľad na krásu a kultúru Polynézie.

Foto zdroj: theartnewspaper.com