Cookova zátoka na Moorei a jeho skúmanie Polynézie

Kapitán James Cook, známy britský moreplavec a bádateľ, navštívil ostrovy Polynézie počas svojich prieskumných ciest po Tichom oceáne. Aj keď ostrov Moorea nebol jeho hlavným cieľom, o jeho prítomnosti však svedčí krásna zátoka pomenovaná práve po ňom - jedna z najznámejších lokalít na Moorei, Cook’s Bay (Cookova zátoka). Hoci neexistujú presvedčivé dôkazy, že tam priamo zakotvil, názov ale dostala na jeho počesť. Je pravdepodobné, že sa plavil okolo počas skúmania okolitých vôd a sú dohady, že na ostrove doplnil zásoby. Moorea mala strategickú polohu, pretože ponúkala bezpečné zálivy pre kotvenie a prístup k prírodným zdrojom.

Kapitán Cook uskutočnil tri veľké výpravy do Tichomoria v rokoch 1768 až 1779. Počas svojich expedícií navštívil rôzne oblasti Polynézie. Na Tahiti priplával od Nového Zélandu počas svojej prvej expedície na lodi HMS Endeavour v roku 1769. Cieľom bolo pozorovať prechod planéty Venuša cez slnečný disk, čo bol medzinárodne koordinovaný vedecký experiment. Cook a jeho tím strávili na ostrove niekoľko mesiacov, aby urobili presné merania, ktoré mali pomôcť určiť vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom.

Cookova druhá expedícia bola jednou z najdôležitejších pre prieskum južného Pacifiku, kedy sa plavil na lodi HMS Resolution. Táto cesta bola zameraná na hľadanie legendárneho južného kontinentu, ktorý sa v tej dobe označoval ako Terra Australis. Na Tahiti opäť zakotvil v roku 1773. Skúmal aj ďalšie ostrovy Polynézie, ako Moorea, Tonga alebo Veľkonočný ostrov a podrobne ich zmapoval. Jeho mapy boli presné a využívali najnovšie technológie, ako napríklad chronometer, čo pomohlo lepšie určiť zemepisné dĺžky. Hovorí sa, že 95 % z nich by sa dalo použiť aj dnes. 

Skúmali aj domorodé obyvateľstvo. Vedci zistili, že majú spoločný jazykový základ, ktorý sa rozprestiera naprieč veľkým počtom ostrovov. Pozorovali spoločenské štruktúry, náboženské praktiky a techniku stavby lodí, či spôsob navigácie, ktoré umožnili Polynézanom osídliť tisícky kilometrov vzdialené obrovské plochy Tichomoria. Cooka fascinovala schopnosť domorodcov sa navigovať podľa hviezd, vetrov, migračných trás vtákov či rýb, a prúdov bez použitia kompasu. Ďalší vedci, ktorí boli na palube, zozbierali a zdokumentovali stovky druhov rastlín a živočíchov. Zistili, že fauna a flóra Polynézie je unikátna, izolovaná a prispôsobená miestnym podmienkam. Napríklad na Tahiti objavili druhy ovocia, ako je chlebovník, ktorý neskôr priniesli do Karibiku ako potravinu pre otrokov.

Preskúmali aj koralové útesy a ich význam pre ekosystémy v tropických lagúnach. Cook a jeho posádka boli ohromení aj polynézskymi náboženskými rituálmi a tancami. Napriek kultúrnym rozdielom ich zaujala pohostinnosť a organizovanosť spoločnosti. Zdokumentovali tradičné oblečenie, ozdoby a zvyky miestnych obyvateľov. Ich popisy a ilustrácie priniesli prvé podrobné správy o Polynézanoch do Európy. Súčasťou výpravy boli aj astronómovia. Skúmali polohu ostrovov, hviezd a navigačných bodov. Záznamy z Tahiti a okolitých oblastí slúžili na spresnenie mapovania južného Pacifiku.

Cook Polynéziu navštívil poslednýkrát v roku 1777. Počas tejto cesty sa zameral aj na Havajské ostrovy, ktoré objavil v roku 1778. Tento objav sa mu však stal osudným a v zátoke na západe ostrova Big Island (Hawai'i) po konflikte s domorodcami prišiel o život. 

Objavy o prírode, kultúre a geografii Polynézie zásadne obohatili vedomosti o tejto časti sveta. Cook a jeho tím pomohli Európanom pochopiť, že Polynézania sú sofistikovaná kultúra, nie „primitívna“, ako sa predtým predpokladalo. Krásne a exotické miesta ako je napríklad Francúzska Polynézia sa vďaka jeho podrobným mapám a záznamom tak otvorili svetu.

Zaujímajú vás blogy o objaviteľoch? Prečítajte si naše články z kategórie TOP cestovatelia sveta.