Fórum

5 príspevkov

07

08:26

júl

2018

Deň veľkých výročí

Deň veľkých výročí

Deň veľkých výročí Dnes je na Šalamúnových ostrovoch veľký sviatok – 40 výročie nezávislosti. Národný deň – najväčšia oslava štátu na počesť odtrhnutia od Británie. Pri tejto príležitosti mám dnes poobede (13.00-14.00) prednášku v stane Urpiner na festivale Pohoda – srdečne vás pozývam. Američania po brutálnom víťazstve v bitke o Guadalcanal vybudovali medzi preslávenými ľudožrútmi funkčné mesto, a preto sem Briti v roku 1952 presunuli centrum svojho protektorátu - Britské Šalamúnove ostrovy. V hlavnom meste, Honiara sídlil takzvaný High Commissioner pre Západný Pacifik (dnes: Vanuatu, Kiribati, Tuvalu a Šalamúnove ostrovy). No už v roku 1978 získali ostrovy samostatnosť. A presne dnes oslavujú 40 výročie. Táto stránka je jediná, ktorá si túto udalosť pripomína. Fotografiu som urobil v Honiara – ide o etiketu piva - a pivo v trópoch je vždy skvelé. A dnes okrem 40 výročia oslavuje naša rodina naplno - moja dcéra aj moja skvelá svokra majú narodeniny. Aj dnes som vám napísal mnoho čudesných informácii, pekný víkend želám.  

01

12:04

máj

2018

Bitka o Guadalcanal

Bitka o Guadalcanal

Bitka o Guadalcanal Musím si kúpiť novú chladničku. Zasa bude ďalšia magnetka a už to nie je kde dávať. Pristávame na Hendersonovom poli, mieste obrovskej bitky medzi USA a Japonskom počas II svetovej vojny (1942). Teraz je tu letisko a to je 11km od centra, kam sa dostaneme po Kukum highway. Američania po víťazstve vybudovali mesto a preto sem Briti v roku 1952 presunuli centrum svojho protektorátu, Britské Šalamúnove ostrovy. V hlavnom meste, Honiara sídlil tzv. High Commissioner pre Západný Pacifik (dnes: Vanuatu, Kiribati, Tuwalu a Šalamúnove ostrovy). No už v roku 1978 mali ostrovy samostatnosť.Honiara v miestnom jazyku znamená “Tvár vystavená juhovýchodnému vetru” a dnes v nej žije 85 000 ľudí čo je 13% populácie štátu. Krajina je kresťanská s predominantnou melanézskou populáciou. Prví ľudia prišli na Šalamúny pred 30 000 rokmi, potom pred 4 000 rokmi prišli ľudia hovoriaci Austronézskymi jazykmi, a pred 1800 až 1500 rokmi prišli na ostrovy ľudia kultúry Lapita. Vieme to podľa džbánov, ktoré sa tu našli. Meno dostali tieto ostrovy omylom. Dal im ho koncom 16 storočia španielsky moreplavec plaviaci sa z Peru. Myslel si, že získa veľké zisky ako biblický kráľ Šalamún. No stretol sa s drsnou komunitou kanibalov a lovcov lebiek.Honiara zažívala etnické čistky od samostatnosti prakticky stále. V roku 2000 predstavitelia kmeňa Malaitan združení v Malajtanských orloch (MEF –Malaita Eagle Force) uniesli ministerského predsedu a prinútili ho odstúpiť. V roku 2006 prebehli ďalšie etnické čistky, teraz proti Čínskej menšine, Peking vtedy vyslal pre svojich súkmeňovcov lietadlá, aby ich zachránili. Náš hotel je kúsok (3 minúty pešo) od rieky Matankau, o ktorú USA s Japonskom dlho bojovali a práve tu Čínska štvrť začína. V hoteli spali vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge, William a Kathy. Majiteľa za to povýšili do šľachtického stavu. Včera nás Tony, etnický Číňan, pozýval, poslal k nášmu stolu fľašku červeného a zopár pív, podľa toho, čo kto pil. Po vojvodoch sme zrejme ďalšou významnou výpravou.Šalamúnove ostrovy zatiaľ nie sú klasickou turistickou destináciou. Sú skôr pre ľudí, ktorí nechcú masy, pre tých čo hľadajú špeciality a sú ochotní prekusnuť špinu. Trh v meste je fascinujúci, je tu hneď v mestskom prístave potopená jedna loď. No ako tu môžu mať takú špinu? Ako v afrických mestách. Na trhu kupujem bustu ľudožrúta, tzv. Muzu, soška v ručkách drží lebku. Je pekne vykladané perlorodkou a odštiepkami Nautilusu, busta má veľké pery, africké črty, Melanézania mi veľmi pripomínajú Afričanov aj v domorodom umení. Vyrážame na severozápad ostrova, kde sú pláže s potopenými vrakmi japonských lodí a lietadiel. Bitka o Guadalcanal a operácia Watchtower bola jedným z najdôležitejších momentov II svetovej vojny v Pacifiku. Potom ako Spojenci 7. februára 1943 na ostrovoch Tulagi a Guadalcanal vyhrali, rozhodli sa vybojovať víťazstvo aj ďalej. Pol milióna vojakov USA dostalo počas týchto bojov maláriu. V BUBO nikto!Po prekročení White River sa všetko mení, mesto razom skončilo a nasledujú sympatické drevené dedinky a obchodíky s betelom. Popri ceste sa opekajú ryby, kuratá, všetko je to čerstvé a dobré, a fotogenické. Pred domčúrikmi sú hroby predkov a tie slúžia ako stoly a stoličky, čo mi je sympatické. Mám rád, ak sa veci používajú. Stretne sa tu celá rodina, iba tak posedávajú a klábosia. Vzadu sa suší rozvešané prádlo. Sú tu tri pláže, no odporúčam pláž číslo II, lebo tu vrak lode trčí nad hladinu iba 30m od brehu. Toto zvládne každý. Japonská loď je pritom veľmi dlhá a obrovská časť je aj hlboko pod hladinou (pre tých čo sa radi ponárajú do 5 až 10 metrovej hĺbky). Pre všetkých pôjde o úžasné šnorchlovanie, loď je obrastená koralmi, pláva tu slušné množstvo "akváriových " rybičiek, proste nádhera. More je čistučké a nádherné. Toto je zaručene najlepšia atrakcia ostrova. Spojenie histórie II. svetovej vojny s nádherným morom. Oproti, kúsok na brehu, je starý japonský tank.Foto: práve posielam pohľadnicu do BUBO Base Campu. Tým, že si sám orazím známku, ušetrím 45 minút času. 

Ľuboš Fellner, BUBO

07

08:12

sep

2017

Prehliadka ostrova Guadalcanal

Prehliadka ostrova Guadalcanal

Prehliadka ostrova Guadalcanal Náš hotel je kúsok (3 minúty pešo) od rieky Matankau, o ktorú USA s Japonskom dlho bojovali a v ktorej ústí ste kedysi našli vraky lietadiel a lodí. Práve tu začína Čínska štvrť. Cez túto rieku plnú odpadkov ide starý most, ktorý je totálne cool. Vystihuje o čom Honiara je. Potom ďalej vpravo sa nachádza budova ministerstva výstavby a oproti oknám ministerstva stavajú kruhový objazd, ktorý nemá obdobu – autá tu jazdia dvoma smermi. Prídete na kruháč – v krajinách kde sa jazdí vľavo sa vyberiete vľavo, no tu sa vyberiete vľavo, alebo vpravo. Potom dva kostoly a trh –jeden úžasný, nádherný trh plný čerstvých tuniakov a lacných kokosových orechov. Príboj obmýva zhrdzavený vrak lode. Na trh je to z hotela 15 minút peši vychádzkovým tempom. Bývame v hoteli kde spali vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge, William a Kathy. No chudáci…. Majiteľa za to povýšili do šľachtického stavu. Včera nás Tony pozýval, poslal k nášmu stolu fľašku červeného a zopár pív, podľa toho, čo kto pil. Po vojvodoch sme zrejme ďalšou významnou výpravou. No najlepším hotelom celého štátu je novučičký Coral Sea Resort (and Casino). Je postavený veľmi moderne, ako keby sem spadol z mesiaca. Síce trošku z centra, no taxík stojí asi dolár (1 USD), takže je to jedno a centrum je tak uzučké… Najkrajšie izby sú vo vilkách s jacuzzi (cena 3000 šalamúnskych dolárov). Tento hotel s kasínom je kvalitnejší než Pacific Casino hotel, kde sú však lepšie diskotéky a najbúrlivejší život v meste aj mimo víkendov. Coral Sea Resort tento rok nemal pláž, po pláži chodili bagre a budovali prístav pre jachtičky. Šalamúnove ostrovy zatiaľ nie sú klasickou turistickou destináciou. Sú skôr pre ľudí, ktorí nechcú masy, pre tých čo hľadajú špeciality. No chýba tu foto-exotika ktorú nájdete na susednej Papua Nová Guinea či na Vanuatu. Vyrážame na prehliadku. Najprv vyjdeme hore na kopec k pamätníku II. svetovej vojny, ktorý volajú Guadalcanal Memorial. Z kopčeka je pekný výhľad na Honiaru a je to teda dobrý začiatok. Vzadu vpravo je priemyselná zóna s pivovarom. Pod nami Čínska štvrť a vľavo na západe sú pláže s potopenými vrakmi japonských lodí a lietadiel. Bitka o Guadalcanal a operácia Watchtower bola jedným z najdôležitejších momentov II svetovej vojny v Pacifiku. Po tom ako Spojenci 7. februára 1943 na ostrovoch Tulagi a Guadalcanal vyhrali, rozhodli sa vybojovať víťazstvo aj v Rabaule na ostrove Nová Británia (zápisky z tejto oblasti nájdete pod vlajočkou Papua Nová Guinea) kam podnikli letecké nálety 5 a 11. novembra 1943. Pol milióna vojakov USA dostalo počas týchto bojov maláriu. V BUBO nikto! Následne našim autobusíkom zbehneme dole do centra a okolo skvelého trhu (čím viac cestujete tým budete nadšenejší) smerujeme do národného múzea. Múzeum nie je také moderné ako v Port Moresby, ale oplatí sa. Na začiatku je na stene mapa Solomon islands a tak máte prehľad o 6 veľkých ostrovných skupinách a 9tich provinciách tohoto ostrovného štátu. Vo vnútri sa mi páči množstvo ľudožrútskych hintov. Potom je to exotická pošta so slušným výberom známok, kde si pre zrýchlenie procedúry sami orážame pohľadnice, ktoré posielam do BUBO Base Campu. Vchádzame do simplexne pôsobiacej botanickej záhrady vedľa múrov najväčšej väznice. Potom na trh s domorodým umením, kde kúpite bustu ľudožrúta zo Západných provincií, tzv. Muzu Muzu od 100 Euro. Čierna ebenová stojí násobne viac. Tie sochy sú veľmi pekne vykladané perlorodkou a odštiepkami Nautilusu. Veľké pery, africké črty, Melanézania mi veľmi pripomínajú Afričanov a v domorodom umení. Moja socha v rukách drží lebku, veď Západné provincie boli lovcami lebiek donedávna. V suvenírovom obchodíku v múzeu majú nádhernú čeľusť obrovského krokodíla asi za 1000 euro. Problém je s vývozom, lebo v Austrálii vám ju na letisku skonfiškujú. Ideme si pozrieť domček uneseného prezidenta a následne už vyrážame 12.5km na západ. Po prekročení White River sa všetko mení, mesto razom skončilo a nasledujú sympatické drevené dedinky a obchodíky s betelom. Popri ceste sa opekajú ryby, kuratá… zrejme hygienické podmienky nebudú vyhovovať každému, ale je to čerstvé a dobré a fotogenické. Prichádzame na našu pláž a môžeme si vybrať z I, II a III, lebo všade je potopené čosi. No odporúčam II, lebo tu je vrak lode a ten trčí nad hladinu tak 30m od brehu. Japonská loď je veľmi dlhá a obrovská časť je aj hlboko pod hladinou pre tých čo sa radi ponárajú do 5 až 10 metrovej hĺbky. Pre ostatných ide o úžasné šnorchlovanie, loď je obrastená koralmi, pláva tu slušné množstvo "akváriových " rybičiek, proste nádhera. Za vstup sme zaplatili, no chlapíci z rodiny, ktorej táto pláž patrí iba vyberajú, ale odpadky z pláže nepozbierajú. Šalamúny ma v tomto sklamali. Tak ako bolo na ostrove Nové Írsko čisto, tak je na Šalamúnoch špinavo. No more je čistučké a nádherné. Toto je zaručene najlepšia atrakcia ostrova. Spojenie histórie II. svetovej vojny s nádherným morom. Toto šnorchlovanie máme v každom našom zájazde. Vieme v Honiare požičať šnorchlovaciu výstroj. Oproti kúsok na brehu je starý japonský tank. Z hotela mám obed v balíčkoch a tak máme veget. Slnko dnes až tak nepečie a je veľmi, veľmi príjemne.Fotografia: z národného múzea (je tu zákaz fotiť) 

06

08:02

sep

2017

Let do Honiara

Let do Honiara

Let do Honiara Musím si kúpiť novú chladničku. Zasa bude ďalšia magnetka a už to nie je kde dávať. Po dvojhodinovom lete z Port Moresby pristávame na Hendersonovom poli. Ide o miesto obrovskej bitky medzi USA a Japonskom počas II svetovej vojny (1942). Teraz je tu letisko a to je 11km od centra – od Čínskej štvrte – kam sa dostaneme po Kukum highway. Američania po víťazstve miesto vybudovali a preto sem Briti v roku 1952 presunuli centrum svojho protektorátu, Britské Šalamúnove ostrovy. Ten dovtedy sídlil v meste a na rovnomennom ostrove Tulagi. Niekedy sa ostrov nazýva aj Florida. V Honiara sídlil tzv. High Commissioner pre Západný Pacifik (dnes: Vanuatu, Kiribati, Tuwalu a Šalamúnove ostrovy). No už v roku 1978 mali ostrovy samostatnosť. Honiara zažívala etnické čistky prakticky stále. V roku 2000 predstavitelia kmeňa Malaitan združení v Malajtanských orloch (MEF –Malaita Eagle Force)_ uniesli ministerského predsedu – aj keď aj on bol z kmeňa Malaitan a prinútili ho odstúpiť. Išli sme pozrieť ten dom, kde ministerského predsedu držali v domácom vezení. Pekný výhľad, no domček je to taký preglejkový, jednoduchý, hore na kopci nad Honiarou. V roku 2006 prebehli ďalšie etnické čistky, teraz proti Čínskej menšine, Peking vtedy vyslal pre svojich súkmeňovcov lietadlá, aby ich zachránil. Každopádne hotely, ktoré patrili Číňanom boli zničené a tým pádom aj turizmus. Honiara v miestnom jazyku znamená “Tvár vystavená juhovýchodnému vetru” a dnes v nej žije 85 000 ľudí čo je 13% populácie štátu. Krajina je kresťanská s predominantnou melanézskou populáciou. Prví ľudia prišli na Šalamúny pred 30 000 rokmi, potom pred 4 000 rokmi prišli ľudia hovoriaci Austronézskymi jazykmi, ktorí okrem nových jazykov priniesli so sebou kanoe s vahadlom. Pred 1800 až 1500 rokmi prišli na ostrovy z Papua Nová Guinea, z Nového Írska a Novej Británie ľudia kultúry Lapita. Vieme to podľa džbánov, ktoré sa tu našli. Títo ľudia pochádzajú pôvodom z Taiwanu a BUBO (ako jediná cestovná kancelária v SR aj ČR) má vo svojej ponuke zájazd po stopách tejto kultúry. Šalamúnove ostrovy aj dnes s Taiwanom spolupracujú a uznávajú ho ako samostatný štát. Meno dostali tieto ostrovy omylom. Dal im ho koncom 16 storočia španielsky moreplavec plaviaci sa z Peru. Myslel si, že získa veľké zisky ako biblický kráľ Šalamún. No stretol sa s komunitou kanibalov a lovcov lebiek.Foto: obrazovka nášho letu z Port Moresby do Honiara. Predtým sme prešli po zemi do Lai (čítaj Lej) okolo Mount Wilhelm - zápisky si prečítate pod krajinou Papua Nová Guinea 

03

06:53

sep

2017

Ako som otvoril letisko

Ako som otvoril letisko

Ako som otvoril letisko Na Nauru odlietame z Honiara, z hlavného mesta Šalamúnových ostrovov. Keď odchádzame z hotela, zažívame napriek suchej sezóne tropický dážď, z oblohy sa leje voda ako z prasknutého bazéna. Ukľudňujú nás, že presne takýto dážď v hoteli zažil aj princ William a jeho žena Cathy, keď tu boli ubytovaní. Je mi jasné, že touto návštevou sa budú chváliť až dovtedy kým hotel nespadne. To nebude dlho trvať. Batožinu nám naložia na pick up a ten asi 20 minút zakrývajú plachtou. Nás je spolu 10 a nasadneme do ďalších dvoch áut. Takto prichádzame na asi hodinku vzdialené letisko. To sa nachádza na východ od mesta na tzv. Hendersonovom poli kde počas počas II svetovej vojny prebehla veľká pacifická bitka. Je to proste význačné miesto. Už by sme tu mali byť, už by sme mali byť pri letisku ale nič nevidím, žiadne svetlo, žiadnu budovu. Zrazu stojíme pred rampou. Čo je? Kde sme to? Náš šofér strážnikom vysvetľuje, že my ideme odletieť a strážnik sa značne diví, lebo nič neletí. Vystúpim z auta, veľmi sa mi táto situácia páči, nafotím to, smejem sa a pomáham otvárať rampu. Pustia nás dnu. Prídeme k tmavej, zatvorenej letištnej hale. Nikde nikto. Zalomcujem jednými dverami, druhými, všetko zatvorené. Veci vyložíme von. Musíme sedieť vonku, žiadne lavičky. No letíme na Nauru, kam sa nedá dostať, kam letí iba jediná letecká spoločnosť Nauru arlines, ktorá nemá najlepšie meno. Nemá poriadny rezervačný systém, neviete sa check-in, keď spoločnosť nemá peniaze na letecký benzín tak proste nelieta.. Overbooking je bežný u slušných leteckých spoločností. Keď sa to stane tu, tak letíte najbližšie o týždeň. Preto sme tu skôr a chcem sa check-in. Otvoril som rampu a teraz som rozhodnutý otvoriť aj letisko. Za rohom nájdem strážnika a naozaj ho presvedčím aby letisko otvoril. Zoberie zväzok kľúčov a otvára dvere za dverami. Mám so sebou značne scestovaných borcov, no toto ešte nezažil nikto. Otvoriť si letisko! Vchádzame do vnútra letištnej haly a v tej chvíli príde chlapík a spraví nám check-in. Palubenky vypisuje kompletne rukou. Jaaaj, všetko ide ako po masle. Všetko je pozatvárané, zmenárne, reštaurácie, na celom letisku sme iba my desiati plus ten strážnik čo dvere odomkol a pán čo nám spravil check-in. Aj všetky duty free obchody sú na tomto medzinárodnom, najväčšom letisku štátu, zatvorené. Máme nejaké peniaze a tak Juro nasadne na taxík (je to auto letištnej strážnej služby) a donesie jedlo a basu piva. Strážnici, po hodinke ľudí pribúda, s tým majú veľký problém lebo na letisku je zakázané piť alkoholické nápoje, ale tu basu nakoniec dopijeme. Lietadlo pristálo na čas. Nikde nikto iba naše jediné lietadlo, veď čas odletu o 1.15 je dosť zlý. Lietadlo je Boeing so značne luxusnou výbavou, širokými sedačkami – aby sa do nich Naurčania zmestili – počas letu podávajú slušné vína. Na vstup do krajiny treba víza. Tie oráža policajt po tom čo od Vás dostane papiere z ambasády. Víza sú vydávané na konkrétny pas. Vybaviť ich bol obrovitánsky problém, nemožná záležitosť a ja už teraz chápem prečo tu nikoho nechcú. Je to podobný stav ako s Rovníkovou Guineou. Aj Nauru má iný zdroj príjmov než turizmus a ich silný brat – v prípade Rovníkovej Guinei USA, v prípade Nauru Austrália – nechce, aby sa im do tohto biznisu miešali turisti. Tí veci nafotia a potom sa o nich dozvie svet. Komu toto treba? Dostávame vstup. Vchádzame do krajiny, kde sme počtom 10 turistov značne pohli štatistikami návštevnosti. Väčšina “cestovateľov” sa snaží Nauru “navštíviť” iba počas tohoto medzipristátia. Vystúpiť na 30 minút na letisko a potom sa tváriť, že na Nauru boli. Teraz je 4.05 ráno, absolútna tma a keď vás aj pustia z lietadla, toto za návštevu štátu rozhodne nepovažujem. Každopádne to nie je môj štýl. Preto sme podnikli tú ohromnú pakáreň s vízami a sme tu. Prílet 31.8 a odlet poobede 3.9. Verím, že Nauru trošku spoznáme a ulovíme zopár zážitkov, ktoré nie sú bežné. Foto: je z letiska na Nauru 

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste