Seizmická činnosť na Azorských ostrovoch

Azorské ostrovy, ktoré sa tiahnu Atlantickým oceánom zo severozápadu (ostrov Flores) na juhovýchod (ostrov Santa Maria) po dĺžke cca 600 km, sa rozprestierajú nad časťou Azorskej plošiny, v ktorej sa stretávajú 3 tektonické platne: Severoamerická, Eurázijská a Africká (Núbijská). Nachádzajú sa tu teda tektonické zlomy, ktorých pohyby a aktivita dodnes ovplyvňujú sopečnú a seizmickú činnosť na ostrovoch.

Hlavnú hranicu medzi Severoamerickou platňou a zvyšnými dvoma tvorí Stredoatlantický chrbát – podmorské pohorie, ktoré má dĺžku 65 000 km a tiahne sa od Antarktídy až po Arktídu. Azorskú plošinu pretína zo severu na juh, konkrétne medzi ostrovmi Faial a Flores. Približne 550 km od Severoatlantického chrbátu sa tiahne systém zlomov a podmorských sopiek, ktorý sa nazýva Terceirská riftová zóna. Tá predstavuje hranicu medzi Eurázijskou a Africkou platňou a končí v oblasti západne od ostrova Graciosa, pri ostrovčekoch Formigas.

Vulkanológovia ju prezývajú aj „Azorský hotspot“, pretože väčšina vulkanickej aktivity sa sústreďuje práve tu. Z jej konca sa potom začína zlom Gloria, ktorý sa tiahne 800 km pozdĺž línie Azorských ostrovov až k zlomu Azory – Gibraltár. Poslednou časťou je Azorská zlomová zóna, ktorá pokračuje od zlomu Glória  opačným smerom, až sa opäť spája so Stredoatlantickým chrbátom. Tá je však relatívne neaktívna.

Keď si túto situáciu na oceánskom dne predstavíte, niet sa čo čudovať, že ostrovy vznikli sopečnou činnosťou a dodnes nimi občas „ zatrasie“. Nemusíte sa ale ničoho báť – posledné veľké zemetrasenie, ktoré ostrovy postihlo, bolo ešte v roku 1980, kedy výrazne poškodilo hlavné mesto ostrova Terceira – Angru do Heroísmo. Mesto muselo byť v nasledujúcich rokoch starostlivo obnovené a nakoniec bolo vďaka tomu dokonca zapísané do zoznamu UNESCO. Hoci dané zemetrasenie bolo posledným veľkým zemetrasením Azorov, ani zďaleka nebolo najsilnejšie.

Najsilnejšie zemetrasenie (s magnitúdou viac ako 7 podľa Richterovej stupnice) bolo zaznamenané dávno predtým, v roku 1757 neďaleko Calhety na ostrove São Jorge. Napriek svojej sile však spôsobilo menšie škody, ako zemetrasenie z roku 1522, ktoré zasiahlo bývalé hlavné mesto ostrova Sao Miguel – Vila Franca do Campo. Hoci malo menšiu silu, „iba“ 6,8 stupňa, jeho dosah bol katastrofálny. Došlo k zosuvu pôdy, v dôsledku ktorého zahynulo viac ako 5 000 obyvateľov a mesto ostalo v ruinách. V nasledujúcich desaťročiach bolo postavené nanovo a titul hlavného mesta medzičasom získala Ponta Delgada.

Aj dnes Azory zažívajú stovky malých otrasov ročne, ale väčšinu z nich obyvatelia ani nezaregistrujú. Portugalské úrady ale situáciu samozrejme neustále monitorujú, majú vypracované evakuačné plány aj verejné informačné kampane. Obyvatelia aj turisti zostávajú v bezpečí a môžu si vychutnávať pozitívny dopad, ktorý priniesla prítomnosť zlomov – krásnu, divokú vulkanickú prírodu. Spolu s BUBO ju môžete vidieť práve na zájazde Azorské ostrovy, počas ktorého navštívite až 3 ostrovy Navigátorov, kde je zastavaných menej než 5 % krajiny a všade vládne fantastická príroda.