Seizmická činnosť na Azorských ostrovoch

Azorské ostrovy, ktoré sa tiahnu Atlantickým oceánom zo severozápadu ( ostrov Flores) na juhovýchod (ostrov Santa Maria) po dĺžke cca 600 km, sa rozprestierajú nad časťou Azorksej plošiny, v ktorej  sa stretávajú 3 tektonické platne: Severoamerická, Eurázijská a Africká (Núbijská). Nachádzajú sa tu teda tektonické zlomy, ktorých pohyby a aktivita dodnes ovplyvňujú sopečnú a seizmickú činnosť na ostrovoch.

Hlavnú hranicu medzi Severoamerickou platňou a zvyšnými dvoma tvorí Stredoatlantický chrbát, podmorské pohorie, ktoré sa tiahne po dĺžke 65 000km od Antarktídy až po Arktídu. Azorskú plošinu pretína zo severu na juh medzi ostrovmi Faial a Flores. Od neho sa v dĺžke cca 550 km tiahne systém zlomov a podmorských sopiek, ktorý sa nazýva Terceirská riftová zóna. Tá predstavuje hranicu medzi Eurázijskou a Africkou platňou.

Končí v oblasti západne od ostrova Graciosa, pri ostrovčekoch Formigas. Vulkanológovia ju prezývajú aj „Azorský hotspot“- väčšina vulkanickej aktivity sa totiž sústreďuje práve tu. Od jej koncovej časti sa následne začína zlom Gloria, ktorý sa tiahne 800km  pozdĺž línie Azorských ostrovov až k zlomu Azory- Gibraltár. No a poslednou časťou je Azorská zlomová zóna, ktorá od zlomu Glória pokračuje opačným smerom, až sa spája opäť so Stredoatlantickým chrbátom. Tá je však relatívne neaktívna.

Keď si túto situáciu na oceánskom dne predstavíte, niet sa čo čudovať, že ostrovy vznikli sopečnou činnosťou a dodnes nimi občas „ zatrasie“, všakže? Nemusíte sa ale ničoho báť - posledné veľké zemetrasenie, ktoré ostrovy postihlo, prebehlo ešte v roku 1980, kedy výrazne poškodilo hlavné mesto ostrova Terceira, Angra do Heroísmo. To muselo byť v nasledujúcich rokoch starostlivo obnovené a nakoniec bolo vďaka obnove dokonca zapísané do zoznamu UNESCO. Toto zemetrasenie bolo posledné veľké, avšak ani zďaleka nebolo najsilnejšie.

Najsilnejšie zemetrasenie (s magnitúdou viac ako 7 podľa Richterovej stupnice) bolo zaznamenané dávno predtým, ešte v roku 1757 neďaleko Calhety na ostrove São Jorge. Napriek svojej sile však spôsobilo menšie škody, ako zemetrasenie z roku 1522, ktoré zasiahlo bývalé hlavné mesto ostrova Sao Miguel- Vila Franca do Campo. Hoci malo menšiu silu, „ iba“ 6,8 stupňa, jeho dosah bol katastrofálny. Došlo k zosuvu pôdy, v dôsledku ktorého zahynulo viac ako 5 000 obyvateľov a mesto ostalo v ruinách. V nasledujúcich desaťročiach bolo postavené nanovo a titul hlavného mesta medzičasom získala Ponta Delgada.

Aj dnes Azory zažívajú stovky malých otrasov ročne - väčšinu z nich však obyvatelia ani nezaregistrujú. Portugalské úrady ale situáciu samozrejme neustále monitorujú, majú vypracované evakuačné plány aj verejné informačné kampane. Obyvatelia aj turisti zostávajú v bezpečí a môžu si vychutnávať pozitívny dopad, ktorý priniesla prítomnosť zlomov - krásnu, divokú vulkanickú prírodu.