Škótska vysočina Magická príroda severnej Európy

Škótska Vysočina nás dostala. Prišli sme sem do Škótska len včera, no už sme toho zažili toľko, že sa nám to ani nechce veriť. Včerajšok aj dnešok patril magickej oblasti menom Vysočina a zajtra to tiež nebude inak. Ak sa sem raz dostanete, nebudete chcieť odísť a nejakým zvláštnym spôsobom si škótsku Vysočinu zamilujete. Stalo sa to aj mne a stalo sa to aj desiatkám ľudí, ktorí tu s nami boli. Je v nej niečo príťažlivé. Tá opustenosť, izolovanosť (veď tu podľa štatistík žije len 8 ľudi na kilometer štvorcový), hmla, mrholenie striedajúce sa s dažďom, ostré skalnaté útesy, kamenné kostolíky, opustené cintoríny, vresoviská a malé mestečká na ktoré akoby zabudol čas. To všetko, no ešte viac je Vysočina. My sme včera objavovali oblasť slávneho jazera Loch Ness. Nie je najväčším v Škótsku, ani najhlbším, ale je najslávnejším. Veď koniec koncov, práve v jej tmavých vodách sa má skrývať Lochnesská príšera. Alebo nie? Videli ju tu niekoľko krát? Alebo to bol všetko podvrh? My sme si o nej dlho hovorili a prebrali sme rôzne možnosti čo by to mohlo byť. Čo myslíte vy? Preliezli sme ruiny hradu Urquhart a hoci fúkalo a mrholilo, malo to svoju atmosféru na ktorú sa nezabúda. Dnes sme ruiny hradu vymenili za krásny zámok Dunrobin. Klan Sutherland tu dodnes žije, no najkrajšie komnaty ich zámku sa otvorili pre návštevníkov a tak sme sa túlali ich miestnosťami. Nádherné knižnice zabudované do drevených stien lákali na to, aby sme si sadli za drevený stôl, zakúrili v krbe, naliali si single malt whisky a strávili tu celý deň. Bol by to skutočne príjemný deň. My sme ho mali však aj bez týchto romantických predstáv. Stihli sme predstavenie sokoliarov, pozreli si obrovitánske lopúchy pôvodom z Brazílie a stratili sa vo francúzskych záhradach. Škótsko je plné prekvapení. Cestou na miesto zvané John o Groats sme sa rozhodli uloviť historický zážitok a tak sme zišli z hlavnej cesty na maličku cestu kam sme sa s našim autobusom ledva zmestili, ale pár míľ sme zvládli a v tichej krajine sme objavili vzácne a nesmierne historické hrobky Cairns of Camster. Sú staré 6000, možno 5000 rokov a vyzerajú ako kopy nahádzaného kameňa. Sú však nádherné. Ležiace v opustených vresoviskách, nikde ani živej duše len my a prehistória Škótska. Podobné nájdeme na Orknejách, ale zaujímavé je, že v rovnakom období vznikali aj po Európe rôzne megalitcké stavby či už n Sardínii, Sicílii, Baleárskych ostrovoch, v Egeide či inde. Čím viac človek cestuje, tým viac sa mu v hlave spájajú takéto príbehy a je to krásny pocit. Na konci sveta, teda v John o Groats sme sa zahriali pri chutnom obede a flákali sa pobrežím. V pozadí sa vynárali Orkneje, nad hlavami poletovali čajky a fúkal studený vietor zo Severného mora. Podobne to bolo aj na najsevernejšom výbežku pevninskej Británie v Dunnet Head. Bol to krásny deň, nabitý zážitkami, no zajtrajšok nám ich tiež sľubuje viac, než dosť. Je to intenzívna cesta!