Spomienky na Afriku dánky Karen Blixen Čo je lepšie - kniha, film alebo skutočnosť?

Román, ktorý nejednému čitateľovi alebo divákovi utkvel v pamäti. Aj to sa dá povedať o svetoznámom románe slávnej dánskej spisovateľky Karen Blixen, „Spomienky na Afriku“ (Out of Africa). Jej život a jej začiatky nie sú také známe, ako samotný prierez jej žitia v Afrike, v Keni. Karen Blixen je dodnes považovaná za jednu z najznámejších osobností, ktoré kedy v Keni žili. Je deň, keď sa s BUBO skupinou presúvame z Nairobi do Národného parku Amboseli, no ešte pred jeho návštevou nás čaká prehliadka "múzea", resp. domu, v ktorom spisovateľka bývala. Múzeum Karen Blixenovej sa nachádza v oblasti Karen, ktorá je pomenovaná práve na jej počesť. Dnes táto oblasť v Nairobi patrí medzi tie najluxusnejšie štvrte, kde sa ceny majetkov pohybujú v rozmedzí od 500 tisíc do 2 miliónov dolárov. Múzeum je oficiálne otvorené od 9:30 hod., ale BUBO tu už veľmi dobre poznajú, tak máme prednostný VIP vstup už o ôsmej hodine. Je úžasné, keď nás strážnici a správcovia múzea vítajú ako prvých. Celý tento areál sa nachádza na hore Ngong, ktorá je vysoká cca 2000 m.n.m. Vďaka tejto vysokej nadmorskej výške nebola pôda vhodná na pestovanie kávy a Karen Blixenovej to nevyšlo tak, ako si predstavovala. Narodila sa ako Karen Dinesen v roku 1885 v Dánsku, v oblasti Rungsted. Ako 28 ročná sa vydala za bratranca z druhého pokolenia, baróna Bror van Blixen - Finecke, v roku 1913. O rok neskôr manželský pár odišiel do Kene, kde si založil kávovú plantáž na okraji mesta Nairobi. Vtedy malo Nairobi populáciu iba niečo menej ako 15 tisíc obyvateľov. Manželia tu však nenašli radosť, ale len problémy a trápenie. Rozišli sa v roku 1921, nakoľko barón mal slabosť pre černošky a podvádzal svoju ženu. V roku 1925 sa rozviedli a Karen sa zostala starať o farmu. V roku 1918 sa stretla s anglickým lovcom zveri Denysom Finchom Hattonom, dôstojníkom anglickej armády, ktorý ju pri pobyte v Afrike navštevoval. Po jej rozvode si vytvorili blízke priateľstvo, ktoré vyústilo do dlhodobej milostnej aféry, ale ich vzťah nebol stabilný. Finch Hatton si v rokoch 1926-1931 urobil z jej farmy svoju domácu základňu. V marci 1931, na safari, zomrel pri havárii svojho dvojplošníka "Gypsy Moth" krátko po štarte, neďaleko od dnešného parku Východné Tsavo. Dom, kde spisovateľka bývala, bol postavený v roku 1912 švédskym inžinierom Ake Sjogrenom. Karen a jej manžel ho odkúpili v roku 1917 a stal sa ich farmárskym domom pre ich 4500 akrovú (1821 hektárovú - 18,2 km²) farmu, z ktorej 600 akrov (2,5 km²) vyčlenili len na produkciu kávy. Keď začali pestovať kávu, netušili, že oblasť v ktorej žijú, na jej pestovanie nie je vhodná. Káva by sa mala pestovať v nadmorskej výške od 1200 do 1800 m. Ak je to menej alebo viac, káva môže byť napádaná rôznymi plesňami, parazitmi a inými chorobami. Okrem kávy však pestovala aj rôzne druhy zeleniny, ktorým sa tu darilo. Vo svojom najznámejšom diele, ktoré publikovala v roku 1937, opisuje nielen začiatky a život na farme, ale najmä každodenné povinnosti a problémy s miestnymi kmeňmi Kikuyu a Maasai, somálskymi chlapcami, hindskými obchodníkmi, či európskymi svetobežníkmi a farmármi. Práve tí bieli farmári boli pre ňu najväčším tŕňom v oku, nakoľko závisť a túžba ublížiť jej farmárčeniu bola obrovská. Román Karen Blixenovej dodnes ostáva bestsellerom a jej farma je v Nairobi otvorená pre verejnosť. Keď jej milenec, Denys Hattom, padol s lietadlom, tak jej život už nemal v Afrike zmysel a rozhodla sa vrátiť naspäť do Dánska. Jej dom však neskôr odkúpil obchodník Remy Marin, ktorý rozdelil pozemky na 20 akrové parcely kvôli rozvoju oblasti. Tieto parcely boli začiatkom súčasnej štvrte Karen. Záznamy hovoria, že poručík Lloyd, ktorý bol dôstojníkom britskej armády, si kúpil tento dom v roku 1935 a žil tu až do svojej smrti v r. 1954. Dom zanechal svojim dvom dcéram, no tie oň nemali záujem. Dom bol neskôr sporadicky osídľovaný až do roku 1964, keď ho kúpila dánska vláda a darovala ho kenskej vláde ako dar nezávislosti, ktorú Keňa presne v tom istom roku získala. Vláda tu zriadila strednú školu výživy a múzeum bolo najskôr používané ako dom riaditeľa. V roku 1985 sa tu natáčal film podľa autobiografie samotnej autorky a Národné múzeum Nairobi prejavilo záujem o dom s cieľom vytvorenia múzea. To bolo oficiálne otvorené v r. 1986 a funguje až dodnes. Je veľmi pekné pozerať sa na dom pri predstave, že boli obdobia, kedy chátral. Tento dom nebol nikdy vyrabovaný alebo zničený, aj napriek tomu, že na tú dobu bol považovaný za extrémne prepychový. Pre Keňanov to však nemalo žiadnu hodnotu, a tak aj preto ostalo mnoho vecí v pôvodnom stave. My máme možnosť nahliadnuť do miestností, kde Karen žila, spala, jedla, písala a prežívala krásne, no aj veľmi bolestivé chvíle. Keďže je dom významnou súčasťou Národného múzea Kene, tak je zakázané fotografovať interiér. Exteriér však nie je problém odfotiť. Po zhruba 45 minútovej návšteve tohto domu sme nabažení luxusom vtedajšej doby, a s pocitom, že sme tu boli ako prví a počas prehliadky jediní, odchádzame so spomienkami na Afriku a spisovateľku Karen Blixen.