Double Big Five na safari v Keni

Rána v rezervácii Maasai Mara bývajú chladné až zarosené. Po návšteve Maasaiskej dedinky a rozlúčke s náčelníkom sme sa pohli na pozorovanie zvierat vo voľnej prírode. To sme netušili, čo nás ešte čaká. Hneď začiatok bol veľmi zaujímavý. Na naše prekvapenie sa objavila svorka gepardov. Samica so štyrmi odrastenými mačatami. A lov na byvolca Topi sa mohol začať. Prvý, neúspešne. Znovu sa rozbehla, sprudka kľučkovala, ale tiež nič. Topi mal v tú hodinu šťastie. Pokračovali sme po hrboľatej ceste. Rozmáčaná a červená od hliny, plná mlák po nočnom daždi. Zaparkovali sme pri slonoch. Stádo samíc s mladými slonmi a odrastajúcimi samcami. Krásny pohľad. Všetci sme sa snažili byť čo najtichšie. Kochali sme sa na tú sloninu pomerne dlho. Neskôr sa na okolo pásli byvoly. Vyzerali pokojne a mierumilovne. Obžúvali trávu a bahnili sa v kalužiach. Radi sa obaľujú blatom na obranu proti dotieravému hmyzu. Na nás hmyz ani komáre nejako nesadali, ešte neboli dostatočne naplnené rieky a jazierka, aby sa vyliahli dotieravé larvy. John, náš šofér sa potom pohol. Pýtam sa ho: „Kam ideme?“ On odpovedal „Prekvapenie.“ A naozaj. Zastavil pri osamelom strome na rázcestí a ukázal na hlavnú vetvu rozkonárujúceho kmeňa. Tam ležal vyvaľujúc sa krásny leopard. To sme zvládali tak na blízko len zo zatajeným dychom. Žiadne mreže, žiadna ohrada deliaca majestátne zviera od nás. Len auto a šesťčlenná posádka so šoférom vyvaľujúca oči a tešiaca sa pravej divočine. Množstvo zveri naokolo predpovedalo jediné. Prichádza obdobie hojnosti a rastúcej trávy. Antilopy, žirafy, gazely, byvolce, toľko, že neporátame. Po chvíľke John zasa zahol na nejakú bočnú cestu. Prešli sme k meandru rieky Mara a na svahu sme zbadali nejaké auto stojace v húštine. Rýchlo sme zistili, že tam je iný leopard, oddychujúci na strome. Zasa zatajený dych. John sám sa poriadne tešil, lebo vidieť leoparda za hodinu dva krát je veľká vzácnosť. Po chvíľke asi leoparda prestalo baviť pózovanie a na naše nečakané prekvapenie sa zodvihol a z pazuchy stromu, ktorú sme nevideli, zobral do papule polku antilopy a zmizol v húštine. Naša odmena za čakanie bola naozaj poriadna. Prešli sme rieku a zamierili k osamelému stromu na kopci, kde sme chceli obedovať. Cirkumramatické výhľady dodávali miestu akú – takú bezpečnosť. No ako sme prišli pod strom prekvapilo nás približne deväť malých levíčat, päť levíc a veľký lev ležiaci priamo na našom piknikovom mieste. Mačiek a mačiek na tomto pikniku. Znovu úžas. Levica zrazu vstala a preľahla si zo slnka do tieňa, aha, aká lenivá. John vravel, že ani takéto niečo sa nevidí denne a so smiechom sme nasýtení pohľadov na kráľa zvierat odišli piknikovať na iné miesto. Cestou naspať sme s rangermi pozorovali hrochy, ako sa kúpu v rieke Mara. Na pastvu vychádzajú len večer, lebo ich pokožka je dosť jemná a slnko by ju spálilo. Po presune na jazero Nakuru sme zasa hľadali nosorožce, jedny z posledných, čo prežívajú. Skúšali sme ich uzrieť aspoň na kúsok, no dlho sa nám nič nedarilo. Potom sme zbadali dva pasúce sa kúsky na ľavej strane cesty, na lúke, asi dvesto metrov od nás. Na druhej strane sa páslo stádo byvolov. O chvíľku ale byvoly zneisteli a začali utekať. Pred nami sa objavili v tesnom závese hneď dva krásne nosorožce, a celkom blízko. O jeden ulovený zážitok naviac. Vidieť na blízko divokého nosorožca. Potom sa nám akoby ukazovali samy. Narátali sme ich spolu sedem.