Sprcha na Transsibírskej magistrále

Breza, breza, lúka, breza, DEDINA, breza, lúka, breza ... (Stovky kilometrov) ... breza, breza, breza, lúka, breza, breza, zasa lúka, MESTO. Niekedy stojíme na stanici dlhšie niekedy kratšie. Dlhšie prestávky sú pre nás úplnou oázou. Vždy doplníme zásoby jedla a piva. Samozrejme že máme vo vlaku aj jedálenský vozeň,ale množstvo babušiek a predavačov ponúkajúcich na predaj všetko od plyšových hračiek cez magnetky až po čučoriedky má jednoducho svoje čaro. Nachádzame sa v meste Ťjumen, sme vo vlaku už skoro dva dni a mnohých tu čaká výzva. Je 5hodín ráno a vlak tu bude stáť viac než hodinu. Pauzu plánujeme využiť na sprchu v priestoroch stanice. Je zvyklosťou (dokonca aj u nás), že vlakové stanice sú vybavené sprchami práve pre diaľkových cestujúcich. Vačšinou sú tieto sprchy obrovská lotéria čo sa čistoty týka. V zásade ale platí, čím vačsie mesto tým lepšia sprcha. Pre únavou zničených ľudí platí každá sprcha dobrá. Rusi sa často riadia heslom, "aaaale veď za pár dní sa osprchujem doma..." Sociálne zariadenie však príjemne prekvapilo. Čiže na sklamanie mnohých sa nejednalo o kultúrny šok, pri ktorom by sme si museli siahnuť na dno psychických síl. Sibír sa ale vyznačuje velkými teplotnými rozdielmi počas letných dní a vonku je práve sviežich 6°C. Takže vykupaní upalujeme do vlaku kopneme do seba "tekutý sveter" a všetci si ideme ešte zdriemnuť :) Okrem vodky nás hreje aj pocit že už za 40 hodín vystupujeme pri jazere Bajkal. (Transibírska magistrála)