Sultan Amir Tarar - muž, ktorý pomohol stvoriť Taliban

Meno Sultan Amir Tarar možno takmer nikomu nič nepovie, no kto sa pohybuje vo svete islamského fundamentalizmu, zrejme si spomenie na muža s prezývkou „Colonel Imam“, ktorý bol pozoruhodnou postavou džihádu. Postavičkou, ktorá stála pri zrode samotného hnutia Taliban, ktoré sa po prvýkrát objavilo v Afganistane po tom, ako sa konečne skončila zbytočná a hlúpa sovietska vojna zúriaca v krajine od roku 1979.

Samotný Sultan Amir Tarar sa narodil v pandžábskom meste Chattal a je to paradox, pretože väčšinu svojho života napokon prežil medzi Paštúnmi, ktorí už tradične nemali s Pandžábcami najlepšie vzťahy. Colonel Imam stúpal na rebríčku a po tom ako prešiel pakistanskou armádou od svojich začiatkov, dostal výcvik v špeciálnych jednotkách a neskôr sa začal ako špecialista venovať tréningu Afgáncov, ktorí utiekli pred komunistickou revolúciou v krajine alebo tých, ktorí sa neskôr zapojili do vojny proti Sovietom.

V čase, kedy viedol tréningové kempy a pakistanskom kmeňovom území dokonca spolupracoval s USA, ktorí dotovali kempy peniazmi a zbraňami. Sultan Amir Tarar učil bojovníkov prežiť a medzi jeho „žiakov“ patrili aj notoricky známe postavy protisovietskeho odoboja od Gulbuddina Hekmatjára až po Ahmeda Šáha Masúda. Poznal každého, kto niečo znamenal a všetci poznali „Colonela Imama“. Jeho osud sa preplietol s Afganistanom natoľko, až sa sám začal cítiť ako Afgánec a všetci ho tak rešpektovali.

Podľa príbehov obiehal na svojom ojazdenom aute či motorke najzapadnutejšie kúty kmeňových území a snažil sa dať dokopy bojovníkov, ktorí na svojich pleciach niesli porážku Sovietskeho zväzu. Colonel Imam stál dokonca za vytvorením afgánskeho Talibanu. Osobne sa poznal s mužom, menom Mulla Omar, ktorého tiež trénoval, až sa napokon všetko spojilo do toho, že Taliban vznikne z chaosu občianskej vojny. Ktovie, nebyť Sultana Amira Tarara, možno by Taliban nikdy nevznikol, alebo by určite bol iný.

Od vzniku paštúnskeho hnutia držal spolu s ním a neopustil ho ani po udalostiach z 11.septembra 2001, kedy sa čoskoro do Afganistanu vkradla ďalšia vojna. Po americkej invázii sa však z Afganistanu stiahol a dokonca dostal v Bielom dome ocenenie od vtedajšieho prezidenta Busha za svoju úlohu počas afganskej vojny. Domov do Rawalpindi si odniesol kúsok berlínskeho múru. Ani po americkej vojne v Afganistane sa nestiahol do ústrania a stále popoťahoval nitky.

Mal kontakty a vedel, kde kto a čo, a tak bol cenným mužom vo svojej oblasti. V marci 2010 sa spoločne s novinárom Qureishim a bývalým dôstojníkom ISIS Khawajom vybrali do Severného Waziristanu. V tom čase to bola jedna z najhorších oblastí Pakistanu, kde sa doslova lúhoval vývar svetového džihádu. Neznáma skupina ich uniesla v blízkosti Karam Kotu. Nešlo však o Taliban či už afgánsky alebo pakistanský, pretože s nimi mal nadštandartné vzťahy.

Uniesla ich afganská militantná skupina hovoriaca si „Ázijskí tigri“, ktorá sa odštiepila z Laškar-e Džangvi. Toto bol ich prvý vpád do očí verejnosti. Žiaľ pre Colonela Imama aj pre Khawaju to znamenalo, že ich popravili. Podľa neoverených zdrojov dokonca aj samotný Mulla Omar chcel zabrániť tomu, aby sa to stalo, ale skupina ich obvinila z toho, že spolupracujú s tajnou službou, a teda sú v ich očiach zradcovia myšlienky, za ktorú kedysi bojovali.