Tam, kde ini koncia....

P

Peto z BUBO

... my zaciname, tak nejak to je nie? Neplati to uplne. Tam, kde sme zacali my, totizto nikto iny asi nechodi. Nasu expediciu sme zacali v Pakistane, v srdci Pandzabu, ci uz toho historickeho spred 1947, ked bola India a Pakistan este jednou krajinou, alebo toho dnesneho, cisto pakistanskeho. Tym srdcom je Lahore, najhistorickejsie a najkulturnejsie mesto tejto islamskej republiky. Mesto kde je tolko historickych pamiatok ako hadam nikde inde. Najviac stop tu zanechali urcite predposledni velki vladcovia velkej indickej rise posobiaci pred Britskou korunou,- moslimski Mughalovci, majstri indoperzskej architektury. V tomto meste sa vsak toho odohralo ovela viac. Presne ako v celom dnesnom Pakistane. Masirovani mediami a zlou povestou tejto krajiny si malokto uvedomi, co vsetko vyznamne sa na tomto uzemi odohralo. Historicke a kulturne vymeny tu boli na dennom poriadku. Nasli by ste tu najstarsie vyspele civilizacie sveta ako bola ta Induska, Harrapa a Mohenjo Daro, co bolo dvestotisicove mesto v casoch, ked sa v Egypte este iba zacali stavat pyramidy, vedicke obdobie, prichod Aryancov, hinduizmus striedal buddhizmus, prichod Alexandra Velkeho na toto uzemie, obrovska Ashokova risa s rozlohou cez 5 milionov km stvorcovych, Kushanovia, Hodvabna cesta, prichod Islamu, Mongoli, Turci, Afganci, Mughalovci, sikhske imperium Maharaju Ranjita Singha, Britsky raj, moslimska liga, Mohammed Ali Jinnah. Urcite to nie je vsetko, ale zatial staci. A kde sa to cele odohravalo? V krajine, kde na severe v Karakorame a Hindukushi najdete pat zo strnastich osemtisicoviek, kde stred krajiny, Pandzab, je jednou z najvacsich obilnic sveta a juh krajiny obmyva Arabske more. Pakistan nie je iba Taliban, islamsky extremizmus a mesity, je ovela viac. Zase sme sa stretli s usmevmi, pozdravmi a pohostinnostou miestnej populacie. Nieco podobne nas cakalo aj na opacnej strane Pandzabu, tentokrat tej indickej, v hlavnom meste duchovna, bradatych tvari a turbanov v posvatnom meste sikhov Amritsar. Zlaty chram omyvany nektarom nesmrtelnosti, rytmicke citanie modlitieb z Guru grant sahibu v jazyku punjabi, kuchyna kde sa denne naje cez tridsat tisic ludi, vratane nas. Nevyjadritelna atmosfera. Nasleduje cesta na miesta opisovaneho ako raj na Zemi. Ideme ukrutne dlho, robime rekordny cas na presune do Srinagaru. Prichadzame neskoro v noci, rano sa vsak budime na jazere po ktoreho hladine poletuju hlasy muezinov z okolitych mesit miesajuc sa so stebotom vtactva. Pod nohami nam vrzga drevo Aliho housboatov tlmene makkostou kasmirskych kobercov. Behame po mesitach, tych najkrajsich kvitnucich zahradach z cias, ked si toto mesto oblubili slavni Mughali, nakupujeme saly, safran, semiacka kasmirskej kvetany, koberce, kashmiri kawa. Shikarami skifujeme jazero Daal v ktorom sa odrazaju nase prve himalajske kopce pohoria Pir zrkadliace sa na hladine. Kde inde by ten Raj mohol byt, ako tu v kasmirskom udoli? To co nasledovalo potom, je sen kazdeho fanusika Himalaji a vobec akcneho cestovatela. Nasadne sa do autobusu, povie sa, ze cesta je ciel a NH1 ukaze. National Highway number 1 k nam bola tentokrat milostiva, trosku s nami pohrkala, ale v podstate nam ukazala vsetky svoje krasy. Zelene luky a hory Sonamargu, uzasne pokojne buddhisticke Lamayuru a Alchi, dolina Indusu, vsade navokol nejaka 4-5-6 tisicovka. Dorazili sme az do Maleho Tibetu a jeho hlavneho mesta Leh. Cakaju nas akcne styri dni...mozno si niekto donesie domov tricko, ktore som si dnes vsimol a zaujalo perfektnym sloganom "how I got Leh'd" :)))

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Pakistan

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste