Tibetský budhizmus, alebo nesprávne nazývaný lamaizmus, je forma budhizmu, ktorá sa vytvorila v priebehu 10. a 11. storočia v Tibete. Mahajánové, ale najmä vadžrajánové budhistické školy sa dostali do Tibetu z Indie v 8. storočí nášho letopočtu.
Prvým tzv. misionárom v Tibete bol indický svätec Padmasambhava (Guru Rinpoche), ktorý skombinoval indický budhizmus a pôvodné náboženské predstavy Tibeťanov, ktoré sa volajú Bon.
Bon je pôvodné tibetské náboženstvo s prvkami mnohých primitívnych náboženstiev, ako je uctievanie démonov, mágie, prírodných síl a čarodejnej moci kňazov. Bolo však ovplyvnené budhizmom, no nikdy celkom nevymizlo.
Tibetský budhizmus je teda forma vadžrajánového budhizmu, ktorý má obrovské množstvo božstiev (všetky sú bodhisattva – každá osoba, ktorá dosiahla stav predchádzajúceho Budhu a ďalej sa usiluje o prebudenie, t.j. šíri cestu k oslobodeniu) s pôvodom z hinduizmu a bonizmu. Niektoré z božstiev sú rozzúrené a slúžia ako ochranní bohovia (Wrathful deities).
Mnoho z nich je však zobrazených v sexuálnom objatí s manželkou. Táto poloha, resp. póza, sa nazýva Yab-Yam. V tantrickom budhizme sú spojené páry bodhisattvy muža a ženy zobrazené ako jednota súcitu a múdrosti, dvoch kľúčových aspektov mahajánskeho budhizmu.
Medzi 11. až 15. storočím sa v Tibete objavilo niekoľko reformných siekt, ktoré vymedzili štyri hlavné smery tibetského budhizmu, ktoré sa navzájom akceptujú. Gelugpa, najrozšírenejšia škola, Kagyupa, ktorá má viacero línií, Sakyapa a tá najstaršia nereformovaná škola Nyingmapa.
Kagyupa, Sakyapa a Nyingmapa sú tradične nazývané ako „červené čiapky“ a jediná Gelugpa je známa ako „žlté čiapky“. V niektorých poddruhoch školy Kagyupa sa to však môže mierne líšiť.
Spolu s Tibetským budhizmom sa nestretávame len na našich zájazdoch Čína, Tibet, Nepál, India, ale aj počas zájazdov India, Himaláje, Ladakh. Práve v štáte Ladakh, na severe Indie, sa nachádza veľmi početná tibetská komunita, ktorá sem utiekla počas prostestov v Tibete v roku 1959.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO