Tretí tunel v DMZ

V demilitarizovanej zóne na hranici Severnej a Južnej Kórey sa nachádza mnoho fascinujúcich vecí. Jednou z nich, ktorú počas nášho zájazdu Južná Kórea a ostrov Jeju navštívime, je takzvaný Tretí tunel. Po ukončení bojov medzi Severnou a Južnou Kóreou v roku 1953 sa podpísala dohoda o prímerí, avšak Severná Kórea nemala v pláne túto dohodu dodržať. Už na konci 50. rokov začala s výstavbou tunelov, ktoré mali slúžiť na tajný transport vojakov popod demilitarizovanú zónu. Do dnešného dňa sa našli štyri takéto tunely a na ten, ktorý objavili ako tretí v poradí, sa ideme spolu pozrieť.

Tento tunel bol objavený vďaka výpovedi jedného zo severokórejských utečencov. Keď sa tento inžinier dostal zo severu na juh, vyzradil juhokórejským autoritám, čo sa buduje priamo pod ich nohami. Spočiatku mu neverili, ale nemohli podstúpiť riziko. Preto do zeme v podozrivej oblasti nainštalovali hlboké kovové rúry a naplnili ich vodou. Voda tam bola z jednoduchého dôvodu, keď budú Severokórejčania raziť tunel dynamitom, obrovský podzemný tlak vystrelí vodu z potrubia na povrch. Rok sa nedialo nič, dva roky nič, až po štyroch rokoch z jednej trubice vyšplechla voda. Okolo tejto rúry nainštalovali ďalšie, rovnako naplnené vodou. Jedného dňa v jednej z nich voda úplne zmizla. Znamenalo to jediné, pod rúrou je voľný priestor, kam voda odtiekla.

Juhokórejčania teda začali kopať a prebili sa až do diery, ktorá jasne pripomínala tunel smerujúci zo severu na juh. Keď kontaktovali severokórejskú vládu, tá najprv všetko poprela a neskôr tvrdila, že tam len kopala uhlie. Žiadne uhlie sa tam nenašlo, iba umelo natretý uhoľný prach na stenách tunela. Každopádne, Juhokórejčania tunel zabarikádovali tromi masívnymi betónovými stenami, aby zamedzili akejkoľvek invázii. Predpoklady hovoria, že cez tento tunel by sa dokázalo na druhú stranu dostať viac ako 30-tisíc ťažko ozbrojených vojakov za jedinú hodinu. Tunel sa nachádza len 44 kilometrov od hlavného mesta Južnej Kórey, Soulu, čiže to predstavovalo obrovské bezpečnostné riziko.

Síce sú domnienky, že pod demilitarizovanou zónou môžu byť desiatky ďalších takýchto tunelov, no Juhokórejčania ich už aktívne nevyhľadávajú. Keďže má dnes Severná Kórea k dispozícii jadrové zbrane, tunely už nepredstavujú to najzávažnejšie bezpečnostné riziko. Dnes tento tunel môžeme navštíviť osobne, avšak musíte sa pripraviť na to, že to bude riadna makačka. Dole do tunela si nesmiete vziať žiadny batoh, kabelku, telefón, fotoaparát ani peňaženku. Prechádzate cez senzor, a ak niečo z týchto vecí pri sebe máte, vrátia vás, aby ste si ich odložili do skriniek pri vstupe. Keď prejdete skenerom, dostanete helmu a čaká vás 350 metrov dlhé klesanie do hĺbky 73 metrov pod zem. Ísť dole je jednoduché, ale keď pôjdete naspäť, zistíte, že fitko na dnes môžete s čistým svedomím vynechať.

Keď prejdete spomínaných 350 metrov, začína sa samotná severokórejská časť tunela. Je to veľmi malý otvor s rozmermi približne 2 x 1,7 metra, čiže musíte ísť mierne skrčení. Budete veľmi radi za to, že ste dostali helmu, pretože hlavu si o nízky strop zopárkrát určite buchnete. Po ďalších zhruba 350 metroch chôdze sa ocitnete priamo pri prvej betónovej blokáde. Toto miesto leží len 170 metrov od Severnej Kórey. Budete fyzicky najbližšie k tejto izolovanej krajine, ako sa len dá z juhu dostať.