Vládny systém Singapur

Aby človek pochopil dnešný Singapur, musí sa vrátiť do minulosti. Počas 19. storočia bol Singapur britskou kolóniou a veľmi dôležitým obchodným prístavom. Vďaka svojej polohe sa stal centrom obchodu medzi Európou a Áziou a postupne sem prichádzali Číňania, Indovia aj Malajci. Počas druhej svetovej vojny však Singapur obsadilo Japonsko a práve toto obdobie výrazne ovplyvnilo miestnu spoločnosť aj politiku. Po vojne sa krajina vrátila pod britský vplyv, no čoraz viac sa začalo hovoriť o samostatnosti. V roku 1963 sa Singapur stal súčasťou Malajzie, lenže toto spojenie vydržalo veľmi krátko. Medzi singapurskou vládou a malajským vedením vznikali konflikty hlavne kvôli politike a etnickému napätiu. V roku 1965 bol Singapur z Malajzie definitívne vylúčený a stal sa samostatným štátom.

V tom čase pritom málokto veril, že krajina prežije. Singapur bol malý ostrov bez prírodných zdrojov, s vysokou nezamestnanosťou a veľkou chudobou. Práve vtedy sa dostal k moci Lee Kuan Yew, muž, ktorý je dodnes považovaný za zakladateľa moderného Singapuru. Stal sa prvým premiérom krajiny a nastavil systém, ktorý funguje prakticky dodnes. Lee Kuan Yew veril, že Singapur môže uspieť len vtedy, ak bude mať silnú vládu, prísny poriadok a absolútne nulovú toleranciu voči korupcii. Začal preto budovať štát založený na disciplíne, efektivite a veľmi silnej kontrole.

Oficiálne funguje Singapur ako parlamentná republika. Obyvatelia volia parlament a ten následne vytvára vládu. Hlavnou postavou krajiny je premiér, ktorý riadi vládu a má reálnu politickú moc. Prezident síce existuje tiež, no jeho úloha je skôr reprezentatívna a kontrolná. Môže napríklad dohliadať na štátne rezervy alebo niektoré dôležité rozhodnutia vlády, no bežné riadenie štátu má v rukách premiér a kabinet.

Najzaujímavejšie však je, že od roku 1959 vládne Singapuru prakticky nepretržite jedna strana – People’s Action Party, známa ako PAP. Táto strana vyhráva voľby už viac než šesťdesiat rokov a práve ona vytvorila dnešný Singapur. Opozícia síce existuje, no jej vplyv je výrazne menší než v Európe. PAP má veľmi silnú podporu obyvateľov, hlavne kvôli ekonomickému rastu a stabilite, ktorú krajina zažila.

Zaujímavosťou singapurského politického systému sú aj samotné voľby, ktoré sa konajú približne každých päť rokov. Občania volia poslancov do parlamentu a víťazná strana následne vytvára vládu, pričom reálnu moc má premiér. Špecifické sú tzv. Group Representation Constituencies, kde v mnohých volebných obvodoch nekandiduje jeden politik, ale celý tím kandidátov, v ktorom musí byť zastúpená aj niektorá z menšín, napríklad malajská alebo indická komunita. Voľby sú v Singapure povinné a štát zároveň veľmi kontroluje priebeh kampaní, médiá aj verejné zhromaždenia.

Práve tu vzniká najväčší rozdiel medzi Singapurom a západnými demokraciami. V Európe sa veľký dôraz kladie na slobodu prejavu, protesty či silnú opozíciu. V Singapure je oveľa dôležitejšia stabilita, poriadok a fungovanie štátu. Médiá podliehajú prísnejším pravidlám, protesty sú kontrolované a vláda si veľmi stráži verejný poriadok. 

Zaujímavé však je, že veľká časť miestnych obyvateľov to nevníma negatívne. Naopak. Mnohí Singapurčania sú presvedčení, že práve silná vláda vytvorila bezpečnú a úspešnú krajinu. Korupcia je minimálna, verejné služby fungujú perfektne a kriminalita patrí medzi najnižšie na svete. Štát navyše veľmi aktívne zasahuje aj do každodenného života. Väčšina obyvateľov žije v štátnych bytoch budovaných cez Housing Development Board, vláda kontroluje urbanizmus, dopravu aj rozvoj jednotlivých štvrtí. Dokonca dohliada aj na to, aby spolu v jednotlivých častiach mesta žili rôzne etnické skupiny a nevznikali oddelené komunity.

Práve multikultúrnosť je totiž pre Singapur veľmi dôležitá. Číňania, Malajci, Indovia aj ďalšie komunity tu žijú vedľa seba a vláda sa dlhodobo snaží udržiavať medzi nimi rovnováhu. Aj preto je v Singapure taký silný dôraz na pravidlá, disciplínu a kontrolu spoločnosti.