Kampala a Nairobi Všetko, čo si vo Východnej Afrike môžte priať...

Večer sme pristáli len niekoľko kilometrov severne od rovníka a vhupli sme do sveta Afrického. Po prvej noci v trópoch sme sa dostali na prechádzku do hlavného mesta Ugandy, Kampaly. Toto 1.5 miliónové mesto nás upútalo neuveriteľne rušnými ulicami, autobusovými stanicami a trhmi. Ľudia sú tu veľmi príjemní, neotravujú, ale radi sa s Vami porozprávajú, alebo odfotia. V Národnom múzeu sme sa dozvedeli niečo o histórii tohto regiónu, posedeli sme v bývalom paláci Bugandskeho kráľa, skontrolovali stav novopostavenej Kaddáfiho mešity a ochutnali prvé miestne špeciality, ako ryža s fazuľou a grilovanou kozou a podobne. Po Kampale nás čakala Jinja. Pre miestnych nezaujímavé mesto, ale pre nás malo cenu. Práve tu sídli výrobca najlepšieho miestneho piva Nile Special... Okrem toho sme sa prešli po miestnom trhu a ochutnali čerstvú miestnu pochutinu, čerstvé termity. Tie sa práve rojili a tak na trhu ponúkali nasolené, ešte živé termity v novinových kornútkoch. Jinja je hlavne miesto, ktoré je považované za prameň Nílu. Práve tu rieka Níl opúšťa Viktóriino jazero a vydáva sa na svoju kľukatú púť do Stredozemného mora. Previezli sme sa loďkou pri západe slnka po tomto jedinečnom mieste a očakávali presun do ďalšej krajiny na našej ceste - Kene. Cestovanie miestnou dopravou má svoje čaro. Vidíte skutočný život, tak ako ho miestni žijú. V Nairobi sme sa rýchlo zorientovali a traja účastníci sa ráno odtrhli a dali sa na cestu do NP Masai Mara naháňať Veľkú päťku a ostatných obyvateľov savany. My ostatní sme sa dali na podobný hon v NP Nairobi, ktorý je hneď na hranici mesta. Na to, že tento park nie je najvyhľadávanejší v Keni je v ňom zvierat viac, ako by ste čakali. Prvé, čo nás privítalo, bola loviaca levica. Trikrát, a trikrát neúspešne. Okrem nej sme za deň videli ešte ďalších desať levov, z toho troch bráchovcov, ktorí sa chystali na lov rangerov. Tí si išli po ceste a levy si ich pekne nadbiehali. Keď sme to videli, zachránili sme im život, pre istotu. Oni nám ale povedali, že levy na nich robia tieto hony stále, ale v podstate sú to dobré zvieratá... Stáda pakoni, zebier, antilop a hlavne štyri nosorožce, to je to, čo nás cely deň držalo v parku. Večera, pivko Tusker (meno slona, ktorý zabil zakladateľa pivovaru) a príprava na ďalší deň. To sa k nám už pridali aj poslední traja cestovatelia. Tí sa boli počas nášho pobytu v Ugande pozrieť na svojho adoptovaného syna na západe krajiny pri Viktóriinom jazere. Spoločne sme sa šli pozrieť do sirotinca, kde sa starajú o malé slony a nosorožce. 2 - 24 mesačné sloníčatá sa pretláčali o miesta pri fľašiach s mliekom. Keď dorastú, dostanú sa späť do divočiny do NP Tsavo. Neskôr sme si vylovili spomienky na film Spomienky na Afriku a pozreli si miesto činu. Naučili sme sa niečo nove o žirafách v Žirafom centre a dostali sme od nich pusinku. Po náročnom dni už len relax. Ráno nám národné múzeum ukázalo našich predkov od Proconsula až po kostru Lucy, asi najznámejšieho predka dnešného človeka. Poobede sa pripojili traja cestovalia z Masai Mara. Vrátili sa plní dojmov, lebo hneď prvý deň po dvoch hodinách mali skompletizovanú Veľkú päťku!!! Čakali ich tam ešte tisícové stáda pakoní a zebier, ktoré sa práve chystajú vyraziť na svoju púť do juhovýchodného Serengeti. Okrem tohto videli všetko, čo sa vidieť dalo. Slony, žirafy, veľkú rodinu hyen, gepardy, šakaly, prasatá...a hádam stačí, i keď v parku i mimo videli oveľa viac.