Kubanski sprievodcovia vacsinou rozpravaju o tom, ako na Kube vsetko je a hlavne zadarmo, funguju odvetvia hospodarstva a kubansky lud dosahuje prvenstva od urovne vzdelania po sportove vykony, nikto nema problem a ked ma, rum ho vyriesi. Opoziciou by tymto sprievodcom vsak mohol byt moj taxikar z dnesneho rana. Lebo dostat sa z Varadera na letisko nebolo take jednoduche. Vyrovnaval som sa s byrokratickym formularom, do ktoreho sme priebezne zapisovali, kadial ideme, taxikar bol v neustalom strese a dokola si pre seba opakoval "koledujem si o problem, koledujem si o problem...", ked som sa ho snazil usmernit v jazde. (Ved ked veziem niekoho v casovom strese na letisko a maximalna povolena rychlost je sto, tak idem sto a neschovavam sa za kamionmi s cukrovou trstinou, co idu sestdesiat!) Neustale smatral po krabicke s cigaretami a v polovici cesty dokonca spravil necakanu zastavku, aby autorizoval u zamestnavatela dalsie pokracovanie. Poctivec to bol! Odlet som samozrejme stihol s dostatocnou rezervou a Ostrovu Slobody som zamaval zbohom (moja skupina polihuje na Varadere a nic im nechyba (ani ja)) a v ten isty den som pristal na uzemi uhlavneho nepriatela v Krajine slobodnych - Spojenych Statoch Americkych. Aby ten kontrast bol pozvolny, ako miesto pristatia sme po dohode s pilotom zvolili MIAMI a ekonomicky blahobyt sa tu podpisal sice na vsetkom, usmevy z tvari ludi vyrazne vymizli, ale stale tu hojne pocujem spanielcinu. Z extremu do extremu :) Presuvam sa do New Yorku, po prichode skupinky sa ideme do tohto velkeho jablka poriadne zahryznut a sem, medzi najvacsiu kubansku exilovu komunitu a slnecne plaze Floridy este zavitame.
Zobraziť viac príspevkov z krajiny USA
