Abu Simbel - čerešnička na egyptskej torte

Chrám na území dedinky menom Abu Simbel patrí medzi to najkrajšie, čo môžete v Egypte vidieť. Pre jeho krásu a impozantnosť sa sem oplatí merať takmer trojhodinovú cestu z Asuánu. Prečo taký dlhý presun? Abu Simbel leží približne 30 kilometrov od hraníc Egypta a Sudánu, na brehu Asuánskej priehrady - najväčšej umelo vytvorenej priehrady na svete - čo znemožňuje prepravu loďou po Níle. No a keďže až 95% územia Egypta zaberá púšť, do Abu Simbel vedie jediná cesta, tá z Asuánu. Existuje aj možnosť preletu, Abu Simbel má aj svoje letisko, no ak si spočítate čas strávený na letisku pred odletom a transfery, nakoniec vám autobus vyjde ako najlepšia voľba. Poďme si však povedať, prečo sa sem naozaj oplatí prísť. V Abu Simbel nájdeme chrámy dva. Prvý, dominantný, patrí najslávnejšiemu egyptskému faraónovi Ramzesovi II. O kúsok vedľa nájdeme o niečo menší, skomnejší chrám kráľovnej Nefertari. Ramzes II. dal obidva chrámy vytesať priamo do skalného masívu približne 1260 rokov pred naším letopočtom a ich stavba trvala okolo 20 rokov. Prvý chrám má oslavovať veľkého bojovníka Ramzesa II. a jeho víťazstvo nad Chetitmi. Na nádherných reliéfoch vnútri chrámu môžme vidieť výjavy ako udatný faraón čelí nepriateľským vojskám a vracia sa z bitky ako víťaz (víťazná scéna s levom po boku). Ďalšie výjavy však zobrazujú jeho svadbu s chetitskou princeznou, dcérou kráľa Hattušiliho III., ktorou uzavrel s Chetitmi mier. Historici dokonca tvrdia, že je to prvé zdokumentované dohodnuté prímerie v dejinách ľudstva. Bol teda Ramzes II. naozaj tak silný, že Chetitov porazil? Skôr sa zdá, že nie, no chrám si na oslavu nechal postaviť aj tak. Ak by ste navštívili chrámy v Iraku či Sýrii, nájdete v nich scény oslavujúce víťazstvo Chetitov... Fasáde chrámu dominujú štyri 20m vysoké sochy sediaceho Ramzesa, s dvojitou korunou Horného a Dolného Egypta na hlave. Druhá socha zľava, vľavo od vchodu, bola pri zemetrasení zničená, no úlomky ležia priamo pod ňou. Medzi sochami je vytesaný slnečný boh Rá, držiaci v jednej ruke “User” - symbol sily, a v druhej “Maat” - symbol pravdy a spravodlivosti. Keď sa tieto symboly vyslovia za sebou spolu s menom slnečného boha - “Usermaatra” - znamenajú Ramzesovo meno v hieroglyfoch. V stĺpovej hale znova môžeme obdivovať obrovské sochy Ramzesa II. Ďalšie zaujímavé scény sú napríklad v samotnej svätyni, kde vás upúta Ramzes II, držiaci džbán pri penise boha plodnosti Amun Men, zobrazujúc, že svoju plodnosť čerpá priamo od neho.

O najpopulárnejšom faraónovi všetkých čias sa totiž vie, že mal viac ako 200 žien a konkubín, s ktorými splodil viac ako 100 potomkov. Najobľúbenejšou zo všetkých jeho žien však bola nepochybne Nefertari, ktorej dal postaviť (v tomto prípade vytesať - oba chrámy sú vytesané priamo do pieskovcového masívu) samostatný chrám, len pár metrov od toho svojho. Na hranici s vtedajšou Núbijskou ríšou chcel nepriateľov zastrašiť, alebo práve naopak, prostredníctvom zväzku s Nefertari im prejaviť úctu a náklonnosť. Ktorá z týchto verzií je bližšie k pravde, o to sa dodnes historici prú. Dve zo šiestich sôch na fasáde chrámu patria práve kráľovnej Nefertari, zvyšné 4 zobrazujú opäť veľkého Ramzesa. Samotný chrám je o dosť jednoduchší ako Ramzesov, zobrazuje hlavne samotnú Nefertari uctievajúcu bohyňu Hator. V oboch chrámoch sú scény tak úchvatné, že je ťažké uveriť, že majú cez 3200 rokov. Neboli však tak obdivované vždy. Približne v 6. storočí pred naším letopočtom boli chrámy zaviate pieskom, ten siahal sochám Ramzesa II až po kolená. Znovuobjaviteľom tohto skvostu bol až v roku 1813 švajčiarsky bádateľ Johann Ludwig Burckhardt. Na pomoc si zavolal talianskeho objaviteľa Giovanniho Belzoniho, no do chrámu sa im dostať nepodarilo. Odhrabať vchod sa im podarilo až na druhý pokus v roku 1817. Dnes je Abu Simbel jednou z najkrajších pamiatok Egypta a cestu sa sem rozhodne merať oplatí. Za zmienku stojí aj presunutie chrámov, ktorým výstavbou hornej asuánskej priehrady hrozilo zatopenie. To už je ale téma na samostatný článok. Objavte s BUBO poklady Egypta, na našej ceste za maximálnym poznaním nevynecháme ani Abu Simbel.