Údolie kráľov, Luxor | Zážitky BUBO

Naša egyptská cesta, putovanie po najznámejších pamiatkach tejto krásnej krajiny sa pomaličky prehupla do grande finale a to znamená, že sme sa po Káhire, Alexandrii aj Asuáne s okolím ocitli v Luxore, kde na nás čaká niekoľko zaujímavostí tohto známeho mesta. Luxor je pojem, bez pochýb patrí k najznámejším miestam celého Egypta, a miestam, ktoré chce každý aspoň raz v živote vidieť na vlastné oči. Medzi najunikátnejšie miesta patrí Údolie kráľov posiate hrobkami a to je presne to miesto, kam sa vyberieme aj my. Časť našej skupinky si ráno privstala v honbe za zážitkami, aby mohli loviť zážitky v balóne s výhľadom na prebúdzajúci sa Luxor so svojím historickým dedičstvom. Niekedy tu bolo toľko balónov, že ste mali problém ich spočítať, dnes lietajú ráno dva, nanajvýš tri, no aj ich kapacita je menšia ako pred rokom. Egypt je plný unikátnych zážitkov, a preto sme tu. Do Údolia kráľov vyrážame spoločne, a teda musíme prejsť na druhý breh Nílu. Východný breh patrí Luxoru či Karnaku, západný patril mŕtvym a preto práve tu leží údolie posiate hrobkami. Ešte krátka zastávka pri Memnónovych kolosoch a sme na mieste. Krajinu zdobí kopec pripomínajúci pyramídu a priamo pod ním nájdeme svetoznáme údolie. Údolie kráľov nemá v sebe auru Abu Simbel, Philae či Karnaku, pretože tam keď prídeme, oči skáču po starovekých chrámoch, vidia v prvej minúte „všetko“, no tu nevidíte nič. Len údolie plné prachu, štrku, obkolesené vrchmi. Tie pravé poklady sa totiž ukrývajú pod vami, pod vašimi nohami a teda pod zemou. Údolie kráľov sa používalo na pochovávanie viac než 500 rokov a poznali ho najmä králi 18. až 20.dynastie, čiže sa bavíme o období medzi 16-11.storočím pr.Kr.! Na náš lístok vieme nahliadnuť do troch hrobiek, no ak by ste chceli vidieť na vlastné oči aj Tutanchamónovu hrobku, priamo pri vstupe si viete kúpiť aj extra vstupenku. Biznis je biznis a Egypt by tieto veci mohol vyučovať. Cítiť tu pokoj. Túto vetu môžem napísať dnes, pretože pred rokom by bola nonsens. Zvyklo tu bývať toľko ľudí, že ste počuli babylon jazykov, no dnes je tu spolu s nami možno dvadsať ľudí, ktorí sa rýchlo roztratia. Toto si skutočne nevieme vynachváliť, byť všade sami, mať slávne miesta pre nás. Údolie kráľov je ako ementál, no namiesto dier sú všade okolo nás hrobky. Nie všetky patria kráľom, ale tie najznámejšie áno, a preto celá oblasť zdedila toto vznešené meno. Najfantastickejším faktom na tomto mieste je to, že sa tu kope a robia výskumy už cez 200 rokov, no stále sa objavujú nové a nové stopy či dokonca nové hrobky, ako tomu bolo aj v rokoch 2008 či 2011. Toľko archeológov už vyhlásilo, že po ich práci je „všetko vykopané a všetko objavené“. Bol to Talian Belzoni aj neskôr Američan Davis, ktorí verili, že údolie vydalo všetky svoje poklady. Našťastie ich slovám neveril Howard Carter a po rokoch tvrdej driny a práce, kedy objavil viaceré hrobky, sa v roku 1922 zapísal do dejín objavením hrobky s málo známym a prakticky nevýznamným Tutanchamónom. Teda nevýznamným bol do momentu, ako sa na jeho zlatú masku pozreli oči Cartera a obom im tento moment priniesol nesmrteľnosť. Musel to byť elektrizujúci moment ocitnúť sa následne v Luxore v luxusnom hoteli Winter Palace, kde Howard Carter oznamoval svetu, čo sa mu podarilo. My preskúmame hrobku faraóna Merenptaha s hlbokou chodbou aj obrovským sarkofágom, nazrieme do hrobky Setnacheta a ako poslednú si vychutnáme hrobku Ramzesa IV. Tá patrí medzi najfarebnejšie, najzdobenejšie hrobky v celom údolí, a aj podľa nás je jednou z najkrajších. Máme ju ako bonbónik na záver údolia predtým než odídeme, aby nám jej farby, reliéfy či maľby ešte dlho rezonovali v mysli. Aj takto vyzerá lovenie zážitkov tu v prachu starovekého Egypta.