Džoserová pyramída - prvá kamenná stavba sveta podarilo sa nám vstúpiť dovnútra pyramídy ako prvým

BUBO má ďalšie prvenstvo. Vstúpili sme dovnútra najstaršej pyramídy Egypta. Stalo sa tak 27. februára 2021 o 12 hodín 12 minút. Džóserová (Djoserova) pyramída nie je tak známa ako tie v Gíze, no my sem chodíme už od mája roku 2001. No až teraz sme sa dostali DNU!!! Prvú skupinu cca 30 študentov som sem viedol ja a egyptológ Jozef Hudec. Vtedy to bola úmorná prašná cesta a nikto sem nechcel ísť, nikto o tejto pyramíde nevedel. "Prečo sa sem trepeme“ nadávali študenti.... No nakoniec sme boli nadšení, keď nám Jozef Hudec vysvetlil, o čo ide – dozviete sa fakty: 1: Najstaršia pyramída Egypta (bezmála 4700 rokov stará) 2. Najstaršia kamenná stavba sveta 3. Postavil ju prvý architekt (Imhotep) sveta Džoserovu stupňovitú pyramídu postavili pred cca 4700 rokmi. 60 metrov (originálne 62.5m) vysoká pyramída dominuje rozsiahlemu pohrebisku pri dedinke Sakkára, južne od hlavného mesta Káhira, a je súčasťou staroegyptskej metropoly Memfis. Už iba byť v Memfise bol vždy môj cieľ, a v pohrebisku v Sakkare si ho splníte. Samozrejme celé pohrebisko, celá lokalita je pod patronátom Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Spolu s priľahlými budovami ju nechal medzi rokmi 2670 - 2650 p.n.l vybudovať ako svoj pohrebný komplex druhý panovník 3. dynastie Necerichet, známejší pod prezývkou Džoser (Zbožný). O to, či je prvou kamennou stavbou, bojuje s Göbekli Tepe v Turecku (pri hraniciach so Sýriou), ktoré je omnoho staršie (ide o Najstarší chrám sveta) , ale s Džóserovou pyramídou sa nedá porovnať, je to oproti nej "nič". V histórii a veľkých frázach, v ktorých je inkorporované Naj, bude vždy prenie a diskusia. Džóserová pyramída je každopádne TO, čo by ste vidieť mali. Ja som rád, že sme sem chodili dlho dlho predtým, ako sa sem patrí chodiť, a predbehli sme overtourizmus o desaťročia - to je umenie profesionálov v každom odbore. Okrem pyramídy, teda hrobky, sa v ňom nachádzajú ďalšie pohrebné a kultové objekty a dekorácie. Na Netflixe si o Sakkare môžete pozrieť pekný dokument. My tu navštevujeme viac úžasných pamiatok a hrobky s nádhernou výzdobou - musíte mať vlastnú dopravu, komplex je rozsiahly a medzi jednotlivými návštevami sa presúvame našou dopravou. Pozor, je tu teplo! A prach. Aj dnes. Pri tejto stavbe po prvýkrát v dejinách poznáme aj meno autora pyramídy. Navrhol a viedol ju veľkňaz a vrchný kráľovský architekt Imhotep, ktorý dal najskôr z miesta stavby odviezť piesok a vyrovnať vápencový povrch. Imhotep bol aj lekárom a šéfom vojska. Imhotepovi po vyrovnaní povrchu v kameni vyhĺbili asi 30 metrov dlhé šachty a ich dno obložili žulou z 800 km vzdialeného Asuanu. Viete si to v tej dobe predstaviť? Celkovo má komplex rozlohu približne 15 hektárov (archeologický výskum tu stále prebieha a objavujú sa nové a nové) a jeho súčasťou bolo viacero ďalších stavieb. Niektoré súviseli s posmrtným životom panovníka, iné vybudovali pre potreby starostlivosti o toto dielo. Celkovo, posmrtný areál tvorí niekoľko nádvorí, chrámov a palácov. Dominantou je však, samozrejme, pyramída, kde bolo uložené telo panovníka, ktorá sa neskôr stala vzorom pre podobné stavby, neskorší symbol Egypta. Pyramída vznikla z takzvanej mastaby, teda jednoposchodovej tehlovej kvádrovitej stavby s naklonenými stenami, ktorá slúžila ako hrobka pravdepodobne Necerichetovmu predchodcovi Sanachtovi (Hor Sanakht). No to nie je isté, hovorí nám egyptológ, ktorého máme vždy na našich výpravách so sebou. Mnohí Sanakhta priraďujú do Ramssesovho obdobia. Na ňu nechal Imhotep postaviť ďalších päť poschodí v rovnakom tvare, no menšej veľkosti, a tak vznikla prvá stupňovitá pyramída, vysoká 62 metrov a s podstavou veľkou 109 x 125 metrov. Niektorí egyptológovia tvrdia, že jej tvar je obrazom koruny, iní hovoria o stupňovitej pyramíde, ako o schodisku na oblohu medzi hviezdy. Pod pyramídou sa nachádza labyrint tunelov, komôr a galérií, ktorých celková dĺžka dosahuje cca 6 kilometrov. Podzemné priestory poskytovali miesto pre pohreby kráľa a jeho rodiny, aj pre uloženie obetných predmetov a hrobovej výbavy, ktorú mohli zosnulí využiť na druhom svete. Steny chodieb boli vykladané vápencom a fajansou a napodobňovali povrch trstinových rohoží. Na niektorých miestach ich zdobili nízke reliéfy so zobrazeniami kráľa. Na toto som sa tešil, ale nič takéhoto som dole nevidel. Interiér Džóserovej pyramídy v roku 1992 poškodilo zemetrasenie; s reštauračnými prácami sa začalo v roku 2006 a dokončili ich práve teraz. Z hľadiska vecnosti to nie je dlho, ale z hľadiska toho, že môžete pyramídu vidieť, je to unikát!!! Byť vo vnútri... jupííí. Rekonštrukcia trvala dlhšie aj preto, že počas tzv. „arabskej jari“, po zvrhnutí Mubaraka a príchode Mursího, sa rekonštrukčné práce, ako aj celý Egypt zastavili. Na tento rok okrem toho, že sa nám podarilo dostať dovnútra pyramídy ako prvým (po opätovnom otvorení), mám aj ďalšiu spomienku. Jirko vytiahol dron a nad pyramídou si zalietal. Chytili ho policajti a vybavovanie trvalo cca 4 hodiny. Mám obdobnú skúsenosť z Angkoru a verte, nie je to sranda. Jirko precestoval vyše 150 krajín sveta, a tak to zvládol, a, samozrejme, my sme tu nechali jedného skúseného domáceho sprievodcu atď. Každý policajt na letisku, cez koho ten dron v deň nášho príletu prešiel, vraj dostal trest... uff. Takže na dron bacha! Od tej doby sme vyladili príchod a chodíme presne v časoch, kedy slnko pyramídu osvetľuje. Sú to detaily, ale ak sa sem dotrepete – je to ďaleko a slnko svieti oproti - tak celé Vaše snaženie bolo nanič. Pyramída ešte nebola koncom februára oficiálne otvorená, ale pustili nás dnu. Neprešli sme všetkých tých podzemných, bezmála 6 km, ale bol to zážitok. Byť niekde prvý je ťažké a podarí sa to tým, čo sa o to pokúšajú. Zdravia vás lovci zážitkov.