Svätý Mašad Sväté mesto v Iráne

Iránsky Mašhad je miesto aké nemá vo svete páru. Má niekoľko naj a hoci je pomerne neznámym pre Európana, tak Iránec k nemu hľadí s nesmierným a uprímnym rešpektom. Oči islamského sveta sa teraz upierajú na posvätnú Mekku, kde prebieha každoročný hadž, no pútnici prúdia po tisícoch aj sem do severovýchodného Iránu, do provincie Chorasán, kde sa pod zlatou kupolou ukrýva hrobka milovaného emáma Rezu, jediného šítskeho emáma pochovaného do perzskej zeme. Šíti z Iránu, južného Iraku, Bahrajnu, Pakistanu, Azerbajdžanu, Turecka či Libanonu sa tu navzájom miešajú a vytvárajú zaujímavú mozaiku ľudských tvárí a národností. Mašhad je magnetom a ten si pripútal aj nás. Dnešné ráno sme sa ocitli na nádvorí najväčšieho náboženského komplexu celej krajiny a sledovali ako sa ľudia pripravujú na piatkovú modlitbu, ktorá mala onedlho prísť. Areál emáma Rezu pripomína úľ či mravenisko, ktoré niekto rozmrvil obrovskou paličkou a ľudia sa hýbu sem a tam. Elektrizujúca atmosféra. Nádvorie strieda nádvorie a keď už si človek myslí, že im musí byť koniec, objaví sa ďalšie. Fasády odrážajú tyrkysovo-modrú architektúru Timurovskej dynastie, ktorú tu zasiala Gohár Šháh, manželka Timurovho syna Šáh Rúcha, tam kde sa pridala do mozaík žltá, tam nechali svoje odtlačky perzskí Safávidi a poletujúci vtáci a ružové pozadia prezrádzajú Kadžarovcov. Je krásne pozrieť sa na stenu a hneď vďaka tomu vedieť z akého obdobia pochádza. Z brány sa ozve hluk a dnu sa prediera hlúčik ľudí. Muži nesú nad svojimi hlavami otvorenú truhlu, aby sa nebožtík mohol na svojej poslednej ceste rozlúčiť s Emámom Rezom. Za nimi prichádza ďalší. Deje sa tu všetko. Akoby sa celý Mašhad koncentroval v jednom komplexe so svojimi smútkam a radosťami. Kráčali sme nádvoriami a opakovali si, aké krásne miesto vidíme. Pozná u nás niekto Mašhad? Pre nás je bránou do Iránu a hoci sa tu aklimatizujeme šokom, patrí to k vrcholom zájazdu. Po tom ako sme si vychutnali posvätnú atmosféru komplexu sme objavili aj zvyšné pamiatky mesta, porozprávali si príbeh Nádira Šáha a vrhli sa na spoznávanie iránskej kuchyne. Táto cesta nesie v sebe ducha gurmánstva a tak sa máme na čo tešiť. Neviem či dokážu robiť niekde lepšie kebaby ako v Iráne a to som ich už zjedol stovky. Poobede sme sa odviezli do Túsu a spoznali Šáhnamé a jej autora Ferdúsiho. Už vieme kto je to Rostám, koho zabil kováč Káve, ako rozdelil moc Faridún aj to koho predstavoval tyran Dahák a prečo Džamšíd prišiel o svoj trón. Perzské príbehy sú večné a nikdy neprestanú fascinovať. Pri nádhernej stavbe menom Haruniye zo 14.storočia sme si posedeli pri poháriku čaju a mohli sa vrátiť do Mašhadu, aby sme sa vrhli na nákup šafranu. Nikde ho nenájdete viac než v Mašhade a my to dobre vieme. Bez šafranu sa odtiaľto neodchádza.