Šítsky islam v Mašade Posvätné mesto šafranu

Iránsky Mašad je hlavné mesto šafranu a šítskeho islamu v krajine. Kde by ste na mape hľadali hlavné mesto vzácneho šafranu? My ho hľadať nemusíme pretože sme sa priamo v ňom už včera večer ocitli a celý dnešný deň sme prežili priamo v ňom, či jeho tesnom okolí. Nikde inde na svete som nevidel toľko šafranu ako práve tu v posvätnom Mašade. U nás doma sa hovorí „je ho málo ako šafranu“, no tu v iránskej provincii Chorasán by tomuto nerozumeli. Tu sa predáva šafran v obchodíkoch, na ulici aj vo vnútri bazáru a je ho tu toľko, že človek žasne. Najmä keď si spojí v hlave, že na kilogram šafranu treba vyzbierať 200 tisíc kusov šafranovych kvetov, kde nad okvetnými lístkami vyrastajú malé, červené tyčinky. To oni sa zbierajú a každý kvet ich má len niekoľko kusov. Neskutočné, vidieť toľko šafranu pokope. Sú ich tu plné nádoby, dokonca akvária do ktorých ak by človek ponoril ruku, musel by ju ponoriť najmenej po lakeť. Šafran je starý ako história sama a poznal ho aj Alexander Veľký, Kleopatra a každý národ, ktorý sa zastavil tu v priestore niekdajšej Hodvábnej cesty. Aj my sme sa naplno oddali nakupovaniu šafranu a keby sme ho vysypali všetko na jednu kôpku, pár dekagramov by sme hádal napočítali. Nikde ho totiž lacnejšie nekúpite ako tu v Mašade. Nakúpili sme aj čaje a za chvíľku ideme na večeru, kde si dáme skvelý kebab s ryžou, ak inak ochutenou šafranom. Irán nám chutí. Dnes sme objavovali krásy niekdajšej metropole Chorasánu v mestečku Tus, kde je človek fascinovaný tým, ako sa Peržania stavajú k svojim historickým postavám a najmä básnikom. Krásna hrobka, desiatky mladých, fotia sa, čítajú si verše a vzdávaju básnikovi úctu. „Ak by sme nemali Ferdúsiho, hovorili by sme dnes arabsky“ hovorí Amin a cítiť že to myslí úprimne. Je to pravda, bol to on, kto zachránil starú perzštinu v období násilnej arabizácie a tak dodnes stojí na piedestále. Zatúlali sme sa aj do stavby zvanej Harunie a obdivovali tehlové kupoly, aby sme ich napokon vystriedali ze tie tyrkysové a zlaté priamo v srdci Mašadu. Hoci je Mašad synonymom pre Emáma Rezu, je tu aj niekoľko iných pamiatok, ktoré mnohí ani nepoznajú, no o to sú krajším prekvapením. A tak sme sa prechádzali tradičným domom Malek, stáli pri hrobke slávneho panovníka Nádira Šáha a hľadeli na krásnu kupolu Gonbad-e Sabz. Pri svätyni naše Bubáčky nafasovali čádor a v novom hábite sme mohli nahliadnuť na rozprávkové nádvoria tejto slávnej mešity. Koberce už pristávali na zemi a nádvorie sa pripravuje na modlitbu. Dnes je štvrtok podvečer a tak sa ulice Mašadu zaplnili a ľudia sa tešia na zajtrajší piatkový víkend. Verili by ste, že sa do celého areálu zmestí cca 1,5 milióna ľudí? Že v ňom pracuje cca 24 000 ľudí, pričom 22 000 z nich sú dobrovoľníci, ktorí sa striedajú a prichádzajú pomáhať svätyni nezištne len preto aby mohli byť blízko ich milovaného emáma? Irán a Mašad sa nedá chápať bežným myslením, no kto sa mu oddá, toho Irán odmení svojou krásou a tajomstvami. My ich pomaličky odkrývame.