Ako Mao Ce-Tung takmer vyhubil vrabce

Čína sa pokúsila zastaviť problematické vrabce. Rozhodla sa znížiť ich stavy. Ale komunisti to prehnali a vrabce takmer úplne vyhubili. Narušili tak zrejme ekologickú pyramídu. Objavil sa hladomor, ľudia umierali a v krajine nastala poľnohospodárska kríza.

Miestne noviny písali: „Žiadny bojovník nesmie ustúpiť, pokiaľ nebude bitka vyhratá.“ Do boja toho dňa vyrazili milióny Číňanov. Nie proti ľuďom ale proti vrabcom. Takto začalo kántrenie vrabcov v apríli 1958 v Pekingu, ktoré bolo pokračovaním kampane ktorý na vidieku už prebiehala niekoľko mesiacov.

Ako k tomu vôbec došlo? Čínsky vodca Mao Ce-Tung príliš nerešpektoval prírodu. Muž, ktorý vládol Číne od 1949 až do svojej smrti v 1976, si myslel že príroda by mala byť podriadená ľudským prianiam a potrebám. Jeho heslo znelo, že človek musí zvíťaziť nad prírodou. Všeobecne známy sa stal aj jeho citát z roku 1958, keď prehlásil: „Prinúťte vysokú horu, aby sklonila hlavu a rieku, aby ustúpila z cesty.“

Spôsoby, ako mali ľudia dobývať prírodu, boli veľmi rôznorodé. ale všetky mali spoločný základný princíp a nim je dôsledná neúcta a nerešpektovanie zákonov, ktorými sa príroda riadi. Ťaženie proti prírode vyvrcholilo behom „Veľkého skoku“ z roku 1958, ktorý bol Maovou výzvou k rýchlej industrializácii Číny. Snahou, ktorá mala zaostalú krajinu premeniť v moderný a konkurencieschopný štát. V tomto období vláda zaviedla rôzne opatrenia, napríklad rozsiahle odlesňovanie. Poľnohospodárske experimenty, ktoré popierali vedeckú logiku, často prinášali negatívne výsledky.

Jedným z najextrémnejších opatrení bola vyššie popísaná snaha zabrániť vtákom žrať obilie. V rámci kampane čínska vláda vyzvala ľud, aby strieľali vrabce, ničili ich hniezda a búchali do hrncov a panvíc, až kým vtáky neumreli vyčerpaním. Mao o zvieratách nič nevedel. Nechcel o svojom pláne diskutovať a ani počúvať odborníkov. Jednoducho sa rozhodol, že škodcovia zomrú.

Argument proti vrabcom znel, že rovnako, ako aj ostatní obyvatelia Číny majú hlad, sú obviňované z toho, že zobú zásoby v skladoch a na ryžových poliach. Oficiálne údaje hovorili o 4kg obilia na vrabca ročne. Maovi prekážal hlavne vrabec poľný, ktorý sa čiastočne živil obilím. Čínski vedci spočítali, že na každý milión zabitých vrabcov znamená ušetrenie jedla pre 60-tisíc ľudí. A tak sa v hlavnom meste začalo rozmiestňovanie trojmiliónovej „armády“ s hrncami a panvicami, na nohách tichú obuv s gumenými podrážkami.

O piatej hodine ráno sa ozvali trubky a zapískali píšťalky. Zhromaždení študenti tĺkli do kuchynských nádob a spievali revolučnú hymnu a postupovali vpred. Mohutné vyhladzovacie sily chytali vyčerpané vtáky do sietí a rozptyľovali ich alebo ich chytali dlhými bambusovými tyčami s gumovými koncami.

Národným hrdinom sa stal Jang Se mun, ktorý sám zabil 20 000 vrabcov. Počas kampane zomreli milióny vrabcov. Okrem vrabcov sa medzi štyroch najväčších škodcov považovali aj muchy, komáre a myši. Tie sa však lovili podstatne ťažšie a preto sa „lovci“ viac sústredili práve na vrabce. A boli (až príliš) úspešní.

Dopady likvidácie vrabcov zanechali úrodu, ktorú nikto nechránil pred ďalšími škodcami. Skutočnými víťazmi sa stali práve oni, keď prišli o hlavného predátora, tak im nič nebránilo množiť sa a zase žrať. A to sa čoskoro prejavilo.

Keď v roku 1960 začali ničiť úrodu kobylky, vrabce dostali amnestiu a na vládnom zozname nepohodlných tvorov ich vystriedali ploštice. Vedenie čínskej akadémie vied vtedy po pitve vrabcov zistilo, že iba jedna štvrtina obsahu tráviacej sústavy tvorí ľudská potrava a ¾ škodlivý hmyz. To aj politické vedenie presvedčilo, že aj vrabce sú pre človeka prospešné. Zo dňa na deň sa stal z nepriateľa spojenec a vymierajúca populácia bola dokonca doplnená dovozom vrabcov z Ruska. To už ale bolo neskoro. Kombinácia rozsiahleho odlesňovania, nesprávneho používania jedov a pesticídov, chybná poľnohospodárska politika v kombinácii so zlým počasím spôsobila ničivý hladomor, pri ktorom západní vedci odhadujú až 45 miliónov obetí.

Začiatkom 60-tych rokov bol veľký skok zrušený. Navzdory miliónovým obetiam pokračovalo nerešpektovanie základných vedeckých princípov. Behom kultúrnej revolúcie sa presadzovalo pestovanie obilia na úkor iných plodín. Takýto postup vytlačil tradíciu a rozmanitosť niektorých regiónov a nenávratne poškodil prírodu. Poučme sa.

 Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o Číne, prečítajte si blog Pravda o Číne – vznik neporaziteľného draka, prípadne sa pridajte k nám na zájazd do Číny.