Tajfún PAM (Pacific Angry Monster)

Bývame v budove kde sa nachádza jediný výťah celého štátu. Jediný výťah na 83 ostrovoch. Hotel Grand je pojmom. Dnes však o dobtý hotel nejde, no dôležité je, že masívna budova v absolútnom centre hlavného mesta priamo na brehu oceánu prežila tajfún PAM ( prezývaného Pacific Angry Monster) v noci 13. marca bez väčšieho poškodenia. Víchor sa točil neuveriteľnou rýchlosťou 360 k/h a vyvracal z koreňov aj staré banyany. Na ostrov Tana na juhu dorazil až 14. marca. Ostrov Santo tajfún našťastie minul. Ako pomôcť? Čo môže bežný človek ako ja v takejto ťažkej situácii urobiť a čo by sme mali robiť aj nabudúce? Prešli sme značnú časť všetkých troch ostrovov. Tajfúny som zopár razy zažil, dokonca aj minulý rok na Palau, no vidieť skazu po vraj najsilnejšom tajfúne aký si ktokoľvek v Pacifiku pamätá mi opäť rozšírilo moje skúsenosti. Úroda v priebehu 4 hodín absolútne zmizla. Sýtozelený ostrov Efate sa zmenil na hnedý, so stromov ak ich nevyvrátilo zmizli listy. Prvé správy hovorili o tom že na Tane zmizol terminál a o stovkách obeti. Nakoniec bolo 11 mŕtvych. A mne sa zdá, že život ide ďalej ako predtým. Je pravda, že množstvo rezortov je ešte zatvorených a otvárajú sa skôr menšie hotely butiquoveho typu a turistov, ktorí sa boja rapídne ubudlo. Po ostrovoch sú všade namiesto striech naťahané modré igelitové plachty, namiesto škôl stoji množstvo bielych stanov Unicefu, hotely sú plne pracovníkov neziskoviek. No krajina je zelena, banánovníky majú výšku človeka a kokosovnikove palmy rodia orechy ďalej a moria sú plne rýb. Všade je voňavo, domorodci sa kúpu v riečkach a tzv Blue holes, skáču do vody a smejú sa. Je jedno či majú 6 ci 60, tancujú a spievaju. Čas je neznáma veličina. Všade kde prídeme počujeme, "ďakujeme vám, že ste prišli, ďakujeme" my v BUBO sme na takúto vďačnosť zvyknutí, často navštevujeme postihnuté regióny, ktoré sú pod drobnohľadom svetových médií, no v skutočnosti ich svet opustil. Som presvedčený, že toto je ta najlepšia charita. Ľudia cítia novu nadej a náležíte vám to vracajú. Nie ste bežný turista, jeden z radu. Teraz ste unikátny. Minúť peniaze, kúpiť si suvenír, banány, dať miestnym zarobiť a zároveň ich poštuchnúť k činnosti, dodať vieru, že turizmus - často najhlavnejší zdroj cashu- sa opäť vráti. Toto je najlepšia humanitárna pomoc! Nekorumpuje ľudí a povzbudzuje individuálnu aktivitu. A to vytvára hrdosť a opäť integruje komunitu. Ľudia Ni-Vanuatu sú užasní a ja chápem, prečo sa dostali v tabuľke najšťastnejších národov sveta na prvé miesto. Držím palce, neopustím vás a budem Vanuatu vždy podporovať. Úprimne si myslím, že táto krajina za návštevu stojí!