Uuuuf, v Nepale uz tolko krat, ale stale ma dostane. Presne tak ako dostava moju skupinku na zajazde Nepal-India. Nalada uzasna, v nasom mini autobusiku sa spieva, rozprava, diskutuje, debatuje, do toho uzasna prirodna sceneria Nepalu, nadherni ludkovia, Himalaje, krasna architektura, hinduizmus vedla buddhizmu, kathmandski rockeri na jednej strane, pokoj na pokharskom jazere Phewa na druhej strane. Uzivame si to tu plnymi duskami. Co plnymi! Nase dusky sa prelievaju cez pohar zazitkov. Doleteli sme do Kathmandu, uzasna atmoska, nie je medzi nami cloveka, ktory by povedal, ze Kathmandu nestoji za to. Tu sa hned citite doma,ci uz sa pozerate na zijucu bohynu Kumari, alebo ste na rockovom koncerte v jednom z thamelskych barikov, kde my sme vydrzali az dokym nas nevyhanali policajti. Prsalo tak neskutocne, ze sme sa domov brodili. Nepalsky trojboj alias architektonicky Bhaktapur, buddhisticky Boudnath, hindu Pashupatinath nas ocaril. Presun do hlavneho turistickeho a trekersko-horolezeckeho mesta Pokhara bol zazitkom sam o sebe. Nadherny rafting na rieke Trisuli, ktora sa opat ukazala vo svojej akcnejsej podobe. Pereje ako “pracka, damske potesenie, nasraty jedna a nasraty dva”nas poriadne rozhojdali, ale zaroven sme si neskutocne uzivali. Pokhara je ocarujuca, cez to vsetko, ze sme nemali idealne pocasie a Annapurnsky masiv sa pred nami schovaval za oblaky, tak skupina mala vybornu naladu, ktora dodavala plusove body uz aj tak velmi atmosferickej Pokhare. Poclnkovali sme sa na pokharskom jazere, vyslapali si na pagodu mieru,pocasie nam vzdy hralo do karat, smerom hore nam prsalo, aby sme sa az tak nepotili, smerom dole zase teplucko. Ryby priamo z jazera na obed, ale aj pokharske steaky na horucich platnickach. Ja som sa nechal oholit u jedneho z typickych pokharskych barberov (holicov). Pokhara je hlavnym mestom trekingu a ked sa ludia vracaju z 18 az 25 dnoveho trekingu, holici ich s radostou ocakavaju. Sice som netrekoval, ale strnisko islo pod britvu. Ja som sa citil upravenejsie a Zuzka, Miska a Palino mali zabavu. Cele to natacali a fotili . Ale zevraj pre zachovanie krasy, ktorou ovplyva nasa skupina sa uz radsej do konca zajazdu nemam holit :o) Chybali nam uz len tie Himalaje, ale vsade same mracna. A tak sme radsej nakupovali, masazovali sa a vecer popili nejake vinka a pobratali a posestrili sa s nasim Ganeshom… A dalsie rano stalo za to… rozlepene oci Bubakov vitalali Ancapurny,vsetkych pat, aj spolu s dalsou osemtisicovkou Daulaghiri a navyse pokharska dominanta, svata a doteraz nepokorena hora s lubozvucnym nazvom Macha-pucha-re. Nadhera pod tymto ranajkovat…Teraz vas uz zdravime z dalsej krasy, z Chitwanu, z narodneho parku, kde na nas cakaju slony, nosorozce, pokoj, ale aj zabava pred tym, ako vyrazime do horucej Indie. Krasny zajazd a krasna skupina pozdravuje domov, specialne Terezku, Tea a rodinku a Filipa. Je tu fakt genialne!!! PS. Mato N, nedavno si pisal, ze Cinania sa smeju viac ako Nepalci a Thajci… Pridi sa sem prosim Ta pozriet a poopravit si pohlad:o) Namaste, kdekolvek si!
