Bjorndalen: za sobmi a polárnymi líškami v srdci Špicbergov

Bjørndalen je široké údolie ležiace len kúsok od Longyearbyenu, hlavného mesta a najväčšej osady na Špicbergoch. Po vstupe do údolia však máte pocit, akoby ste sa ocitli ďaleko od civilizácie. Okolo sa dvíhajú hory, pod nimi sa rozprestiera tundra a v diaľke sa otvárajú výhľady na fjord a typickú arktickú krajinu. Práve spojenie nádhernej prírody a možnosti pozorovať voľne žijúce zvieratá robí z Bjørndalen obľúbené miesto na pešie výlety v okolí Longyearbyenu.

Ráno okolo deviatej vyrážame z nášho hotela v centre Longyearbyenu smerom k údoliu. Minivanom sa presúvame približne pol hodiny pozdĺž pobrežia cez oblasť Vestpynten a postupne nechávame osadu za sebou. Mimo Longyearbyenu však treba myslieť predovšetkým na bezpečnosť, pretože na Špicbergoch existuje reálne riziko stretnutia s ľadovým medveďom. S nami preto ide sprievodca, ktorý dobre pozná miestne podmienky a terén a má so sebou signálnu zbraň na odplašenie medveďa a strelnú zbraň, ktorú môže použiť v prípade bezprostredného ohrozenia.

Po príchode do údolia parkujeme vozidlo a pokračujeme pešo. Čaká nás približne päťkilometrová trasa, ktorá zaberie niekoľko hodín. Nejde však o naháňanie kilometrov, ale o pomalé putovanie arktickou krajinou. Počas chôdze máme čas zastavovať, obzerať okolité hory a sledovať tundru. Podľa konkrétnej trasy a aktuálnych podmienok môžeme prekračovať aj menšie vodné toky, ktoré po topení snehu stekajú údolím. Aj takéto drobné prekážky dávajú výletu príjemný expedičný charakter.

Hlavným dôvodom, prečo sa do Bjørndalen chodí, je však predovšetkým miestna fauna. Medzi typických obyvateľov patrí špicberský sob, ktorý žije iba na tomto súostroví. Je najmenším poddruhom soba a počas stáročí sa dokonale prispôsobil drsnému podnebiu Arktídy – má zavalitejšie telo a kratšie nohy, vďaka čomu lepšie odoláva chladu. V tundre môžeme stretnúť aj polárnu líšku, malého a veľmi odolného predátora, ktorý mení sfarbenie srsti podľa ročného obdobia a dokáže prežiť aj v extrémnych podmienkach Špicbergov.

Keďže ide o zvieratá vo voľnej prírode, nikdy neviete, čo vás v daný deň čaká. My sme mali počas našej túry šťastie a podarilo sa nám pozorovať až tri polárne líšky a viacero sobov. Práve špicberské soby sú pritom veľmi pokojné zvieratá a voči ľuďom často pôsobia prekvapivo nebojácne, takže sa môže stať, že sa k vám postupne priblížia aj na niekoľko metrov. Inokedy však zostanú ďalej v tundre, a práve preto sa určite oplatí mať so sebou ďalekohľad alebo fotoaparát s teleobjektívom.

Postupne pokračujeme hlbšie do údolia a okolitá krajina sa mení len veľmi pomaly. Ticho prerušuje iba vietor, voda v potokoch a občasný pohyb zvieraťa v tundre. Po pár hodinách prichádza čas na oddych a v našom prípade aj na expedičný obed priamo uprostred divočiny. Sedíme uprostred širokého údolia, obklopení horami a nekonečnou tundrou, a namiesto ruchu mesta vnímame iba pokoj arktickej prírody.

Po prestávke sa vraciame k vozidlu a pokračujeme späť do Longyearbyenu. Najlepší čas na takýto výlet je počas letnej sezóny, keď si Špicbergy užívajú nekonečné dni, slnko na oblohe nezapadá, údolie je bez súvislej snehovej pokrývky a tundra ponúka zvieratám dostatok potravy. Práve v tomto období si naplno užijete pešiu výpravu arktickou krajinou. Ak vás láka arktická divočina, dobrodružstvo a miesta ďaleko od bežných turistických trás, Špicbergy sú presne tým miestom, kam sa oplatí vydať. Spoznajte ich s BUBO na zájazde Špicbergy – nekonečný deň a ľadové medvede.