Ennedi – UNESCO, informácie

Prírodná a kultúrna rezervácia Ennedi je súčasťou prírodného dedičstva UNESCO. Pieskovcový masív Ennedi sa rozprestiera na ploche 50 000 km² až 60 000 km² a zmenou teploty (cez deň sme tu zažili + 50 st.C a v noci sa teploty blížia k nule), prácou vody (doteraz ju tu v gueltách nájdete) a veternou eróziou sa krajina zmenila na najkrajšie kulisy sveta. Je zaujímavé, že veľká časť piesku nájdeného na Sahare je tvorená prachom práve odtiaľto, z trojuholníka rozprestierajúceho sa medzi saharskými pohoriami Tibesti a Ennedi.Ennedi to je náhorná plošina s kaňonmi a údoliami, útesmi, prírodnými oblúkmi a prírodnými sochami, ktoré nám vymodelovala príroda, pán Boh. Je to čosi prekrásne, a ak by bolo Ennedi povedzme v Utahu či Arizone, je to najnavštevovanejšia atrakcia sveta. Píše sa rok 2010, práve som odbehol kompletný maratón v New Yorku. Prechádzam na Manhattane z kníhkupectva do kníhkupectva a hľadám bedeker o Čade a o Ennedi. Nič. Prechádzam tucet antikvariátov a opäť nič. Podobnú prácu som urobil už v Londýne a tu som našiel iba mapu zo 70 tych rokov. Amazon ešte nefungoval. Informácie neexistujú, Čad je mimo zorného poľa cestovateľov, a ak sa objaví nejaká správa, tak iba tragická. Vojna, míny, vojenské prevraty, rebeli, vraždy, bezprávie. Teraz je však správny čas, je pár mesiacov pred voľbami (v Afrike sa vyhýbam návštevám počas volieb, pre mojich klientov by to bolo neúmerné riziko), a to prezident a jeho vláda potrebujú kľud a ten docielia všetkými prostriedkami. Medzi znepriatelenými kmeňmi a frakciami vznikli dohody a prímerie. Prenajímame si 4 vládne džípy, lebo iné v krajine v tej dobe nie sú, a vyrážame – do Ennedi. Uchvátilo ma, že tu nie sú žiadne, ale skutočne žiadne cesty a my ideme pieskom, zdá sa mi, že naverímboha; vyberáme si cestu a ideme cez púšť. Niekedy čakáme do poobedia, lebo cez deň sú piesky horúce, vtedy sa prepadávajú a naše auto by sa „utopilo“. Večer, keď sa ochladí, vieme ťažšími územiami prejsť. Zastaneme, okolo nás nádherné duny, ideme fotiť. Marcel prejde cez dunu, no tam je lepší záber, a tak urobí ešte jeden krok, jeee, toto je lepšie, pozerá do hľadáčika a urobí ešte dve nádherné snímky Sahary. Zdvihne hlavu a je sám, nevie, kde je. Kričí, ale vietor jeho hlas odnáša preč a zároveň zavial jeho stopy, a tak v panike prebehne dunu, aby došiel k autu, ktoré je tak 15 metrov. No netrafí smer a auto nevidieť. Pozrie sa naokolo až sa mu Sahara nezdá taká pekná. Pieskové duny sú všade rovnaké a zdá sa, že sa ťahajú donekonečna. Táto skúsenosť dopadla dobre, naši vodiči videli, kam išiel, a doviedli ho. No naozaj som videl stratiť sa ľudí doslova na desiatich metroch. Keď prichádzame na juh k mestečku Fada, vidíme na okolí torzá zhorených tankov. Víta nás civilizácia. Reštaurácia tu ešte neexistuje a ani by ste to mestom nenazvali, aj keď práve odtiaľto pochádza prezident Idriss Deby. My však mierime do prírody, nie mestá, tie sú priam strašné, ale príroda je v Ennedi neuveriteľná. Máme kuchárov a všetky zásoby so sebou a kupujeme iba kozu, chladničku nemáme a toto je starý spôsob, ako mať čerstvé mäso, teda mať čo jesť a neumrieť od hladu. Ťavu dnes nemali, tú si dáme až o týždeň severne od mesta Abeche. Prechádzame náhornou plošinou a sme ako v rozprávke. Keď zastaneme pri studni, nájdeme tu vždy ľudí. Inak nedozerná krajina plná nádherných prírodných útvarov, ktorým dnes hovoríme mosty, oblúky, mrakodrapy púšte či veže. Pozrite si film „Towers of the Ennedi“, ktorý režíroval Renan Ozturk a ktorý ukazuje neuveriteľnú krásu regiónu. Lezci vyliezli, ako hovoria, na najikonickejšie prírodné veže sveta. Skutočná nádhera a možno inšpirácia pre mladých slovenských lezcov? Ennedi je obrovské podobne ako Tassili n'Ajjer (78 000 km²), a tak ak máte dobrodružnú dušu, tu viete pre seba objaviť krásne veci. Odporúčam zamerať sa na Abaike Tassili, Terkei Kisimi, Eyo Demi, Bichagara, slané jazerá v Teguedei a topka je samozrejme Guelta d'Archei. Každopádne, pre nás bolo Ennedi iba začiatkom našej cesty a vybrali sme sa v Čade omnoho ďalej. Napríklad my v BUBO nemôžeme vynechať Čadské jazero! Foto: sfinga, o ktorej ešte svet nevie; foto Ľ. Fellner